Ako Jednoducho Splni? Ak?ko?vek Svoje ?elanie

Ako Jednoducho Splni? Ak?ko?vek Svoje ?elanie Берардино Нарделла Praktick? pr?ru?ka-esej, ktor? v?s obozn?mi s technikami na realiz?ciu vlastn?ch ?elan?. Berardino Nardella 1. ?AS? AK BY SI MAL MO?NOS? SKUTO?NE REALIZOVA? SVOJE ?ELANIA, NECHCEL BY SI VEDIE?, AKO BY SA TO DALO SPLNI?? Ak vyslov?? nejak? ?elanie, je to preto, ?e vid?? pada? hviezdu... ak vid?? hviezdu, je to preto, ?e sa pozer?? na nebo... ak sa pozer?? na nebo, je to preto, ?e e?te v nie?o ver??. Bob Marley Nie je sn?? jedn?m z naj?astej??ch ?elan?, jedn?m z t?ch, ku ktor?m sa uchy?uje v???ina os?b, ak nie cel? ?udstvo, ?elanie realizova? svoje sny (tu treba toto slovo ch?pa? ako ?elanie, ktor? sa d? dosiahnu?, ale aj v jeho pravom slova zmysle, preto?e s e n je nie?o, ?o m? do ?inenia s bezvedom?m a na?e t??by za??naj? nepriamo pr?ve tam) Pozer?me na? so siln?mi pocitmi, s obrovsk?m o?ak?van?m, ale s??asne aj ho vid?me ako nie?o ve?mi nam?hav?, ?asto dokonca ako nie?o, ?o sa ned? realizova?, ?o je pr?li? mystick?, pr?li? utopick?, pr?li? imagin?rne, aby sa dalo uskuto?ni? v na?ej modernej, konkr?tnej, technickej sugest?vnej realite, ktor? n?s obklopuje. T?to realita n?s formuje, a preto n?s mnoh? veci u? nedok??u ohromi? tak, ako n?s ohromovali vo?akedy, ako to b?valo v detstve a u? nie sme nato?ko n?chyln? k inov?ci?m a zmen?m, predov?etk?m, ke? to so sebou prin??a r?zne povinnosti a zmeny alebo ke? by sme sa dokonca museli vzda? svojho pohodlia, zdvihn?? svoje zadky z kresiel a necha? si ujs? svoj ob??ben? seri?l. Napriek tomu si dovol?m poveda? ti, ?e ak chce? realizova? svoje ?elania, nemus?? robi? ni? mimoriadne ani prehnan?, nemus?? sa nam?ha?, nemus?? investova? peniaze (okrem t?ch p?r, ?o si zaplatil za t?to knihu). Nemus?? ma? ?iadne zvl??tne znalosti, nepon?kam ti jogu ani medit?cie, nie s? tu n?bo?ensk? obmedzenia ani vekov? hranice. Povie? si, teda v podstate nemus?m robi? v?bec ni? a aj tak sa zrealizuj? moje ?elania, to mi tu chce poveda?? Ch?pem, ?e si v rozpakoch, ale ja ti skuto?ne nepon?kam ?iadnu ?kolu m?gie, iba jednoduch? techniku, ktor? dok??e pohn?? vecami, dok??e vytvori? pr?le?itosti a dok??e zmeni? tvoj uhol poh?adu na svet. V skuto?nosti navrhujem dve techniky, a ty bude? m?c? vyu?i? t?, ktor? sa ti zd? vhodnej?ia, alebo ktor? dok??e synergicky zosilni? v?sledky a tak ich dosiahnu? v krat?om ?ase. Nezdalo sa ti niekedy, ?e nie?o ne?spe?ne h?ad??, a? k?m si si neuvedomil, ?e to m?? priamo pred nosom? Podobne sa d? poveda?, ?e to, ?o potrebuje? na realiz?ciu svojich ?elan?, nie je nikde ?aleko, v ?iadnom vzdialenom priestore a ?ase, ale m?? to k dispoz?cii tu a teraz, m?? to prakticky pod nosom. Tvoje t??by nem??u by? v minulosti, preto?e minulos? u? jednoducho bola, dokonca mo?no poveda?, ?e prv?m mot?vom na?ich t??ob, je pr?ve minulos?, jej nevyrie?en? ot?zky, neuspokojen? t??by a o?utovan? ?iny. Na?e ?elania kladieme v prvom rade do bud?cnosti, ale tak?to bud?cnos? sa d? realizova? iba za podmienky, ?e to ur??me u? teraz, v pr?tomnosti, v ktorej ?ijeme a ver mi, nevym???am si ni? zvl??tne. Ak by medzi moje ?elania patrilo aj ?elanie vlastni? v bud?cnosti kvitn?cu z?hradu, v pr?tomnosti by som musel aspo? vykl?ova? p?du, pohnoji? ju, zasia? semen? at?.... Poskytnem ti nieko?ko slov na vysvetlenie, ale to neznamen?, ?e mus?? nevyhnutne vedie? „pre?o“ v?etko funguje, sta?? ti jednoducho vedie? „ako“ to funguje. Sk?sim to vysvetli? na pr?klade: predstav si, ?e pr?de? domov a vyp?na?om rozsvieti? svetl?. Kto z n?s presne vie, ?o je to elektrina, ako a pre?o funguje, ako to, ?e v?aka ?iarovke dok??e vytvori? svetlo, ako vlastne funguje ?iarovka a ak? je logika a postup pri rozsvieten? svetla. Ako sa vlastne elektrick? energia produkuje, ako sa dostane a? do m?jho domova? A nakoniec, pre?o svetlo prestane svieti?, ke? nezaplat?m ??ty? Teraz v?ak v??ne, v???ina z n?s o tom nevie absol?tne ni?, a nielen ?e o tom ni? nevie, ani sa o to nezauj?ma, preto?e poznatky o tom, ?e ?iarovku vyna?iel ist? Edison a podobn? poznatky, m??u by? u?ito?n? na obohatenie na?ich v?eobecn?ch znalost?, ale v skuto?nosti nie s? nevyhnutn?. Mne sta?? vedie?, ?e ke? stla??m vyp?na?, rozsvieti sa svetlo a ke? stla??m na opa?nej strane, vypne sa a hotovo. Preto ?a budem krok za krokom sprev?dza? technikou, ktor? ti umo?n? jednoducho a konkr?tne realizova? svoje ?elania a s?m uvid??, ?e je vhodn? pre ka?d?ho, nebude? musie? robi? ?iadne magick? ritu?ly ani si ni? dodato?n? kupova?, nebude? musie? robi? ?iadne zvl??tne veci, ani veci, ktor? by sa prie?ili tvojim ide?lom alebo presved?eniu (teda, aby si ma lep?ie pochopil, nebudem ?a posiela? vyl?pi? banku ani nebudem chcie?, aby si kr??al po ?eravom uhl? …). V?etko, ?o bude? potrebova?, je pero, dva pr?zdne zo?ity (alebo z?pisn?ky, alebo ?oko?vek, na ?o m??e? p?sa?) a trochu trpezlivosti (sn?? si neo?ak?val, ?e dnes po nie?om zat??i? a zajtra sa ti to spln? …) E?te predt?m si v?ak mus?me ozrejmi? jednu vec. T?to kniha je v?hradne praktick?, jej cie?om nie je vyplni? strany dohadmi a predpokladmi, ale poskytn?? prostriedky nevyhnutn? na konkr?tne dosiahnutie svojich t??ob, preto n?m neost?va in?, iba to sk?si?. Knihu som rozdelil do dvoch ?ast?, pri?om prv? je teoretick?, druh? praktick?. Predlo?en? te?ria posl??i na lep?ie pochopenie mechanizmov a dosiahnutie svojich cie?ov, ale z?merne nebude op?san? do najmen??ch detailov, v s?lade s vy??ie uvedenou metaforou o vyp?na?i. Tak?e, viac ne? filozofick?m rozprav?m sa tu budeme venova? v?u?be, ako si ten, kto uvedie do praxe moje n?vrhy, m??e prostredn?ctvom siln?ch prostriedkov doslova zmeni? ?ivot. ?O S? ?ELANIA A PRE?O T??I? PO NIE?OM? T??ba je polovicou ?ivota. Nez?ujem je polovicou smrti Kahlil Gibran T??i? po nie?om, ?o to znamen?? V slovn?koch n?jdeme nasleduj?ce defin?cie: intenz?vna v??a vlastni? alebo robi? nie?o, ?o poskytuje rados? a spokojnos?, pocit nedostatku nejakej veci, ktor? je d?le?it? pre na?e fyzick? potreby alebo du?evn? pohodu, intenz?vny pocit, ktor? n?s n?ti k snahe vlastni?, dosiahnu? alebo realizova? nie?o, ?o m??e uspokoji? na?e vlastn? fyzick? alebo du?evn? potreby, pocit odu?evnen?ho sna?enia sa o nie?o alebo o?ak?vanie vlastnenia nie?oho, sna?enia sa o nie?o alebo realiz?cia nie?oho, ?o je vhodn? pre na?e potreby alebo pre n?? vkus, pohodu alebo nevyhnutnosti. Tak?e ?ela? si nie?o predstavuje priamu aktivitu smeruj?cu k dosiahnutiu predmetu t??by, a pokia? tento proces umo?n? dosiahnutie cie?a, v?sledkom je pocit naplnenia a uspokojenia, v opa?nom pr?pade sa m??u prejavi? pocity bolesti a frustr?cie. Kde sa v?ak rod? ?elanie? ?o to presne je? Etymol?gia term?nu ?ela? si je pomerne zauj?mav?, a ako sa to ?asto st?va pri v?zname podobn?ch slov, odha?uje svoj hlbok? zmysel. Slovo ?elanie, v tomto pr?pade talianske slovo desiderio, ktor?ho p?vod sa odv?dza z latin?iny, tvor? predpona de- a podstatn? meno –sidera; predpona de- m??e ma? v?znam „oddeli? nie?o, oddiali?, nepr?tomnos? nie?oho“, zatia? ?o sidera predstavuje mno?n? ??slo slova sidus, teda hviezda. Mohli by sme teda poveda?, ?e ?elanie - desiderio znamen? „presta? sa pozera? na hviezdy“ alebo „kon?tatova? nepr?tomnos? hviezd“. ?elanie teda znamen? nepr?tomnos? hviezd, nepr?tomnos? smeru, ktor? ?a nevyhnutne privedie k pocitu stratenia sa, dezorient?cii a, pravdepodobne, aj k stavu bez mu?ivej ?zkosti. ?elanie v sebe preto obsahuje aj ur?it? mno?stvo bolesti, preto?e sa rod? z “nepr?tomnosti” a ve?kos? takejto nepr?tomnosti ur?uje rozsah tejto bolesti. Tak?mto sp?sobom sa ?elanie postar? o vznik n?deje, ?silia o dosiahnutie toho, ?o n?m ch?ba, ?o je nepr?tomn? a ?o by sme v na?om ?ivote chceli ma? pri sebe. Tak?e, s??as?ou ?elania je nielen nepr?tomnos?, ale aj pr?tomnos?. V skuto?nosti, predpona de- m? aj intenzifika?n? hodnotu, preto slovo „de-siderare (?ela? si)” m??e znamena? aj „pozera? sa pozorne na hviezdy“, intenz?vne, ?akaj?c a d?faj?c, ?e sa nie?o stane. ?udia odjak?iva vedia alebo veria, ?e s? pod vplyvom nejak?ch nadprirodzen?ch, bo?sk?ch s?l, pod vplyvom hviezd. ?i je to pravda alebo nie (tu sa v?ak nebudeme venova? tejto t?me), existuj? ?udia, ktor? veria horoskopom a myslia si, ?e charakter a sklony os?b ur?uj? postavenia hviezd. Etymologick? slovn?k talianskeho jazyka (ESTJ), ako doslovn? v?znam slova, uv?dza „presta? d?va? sa na hviezdy s cie?om ??ta? bud?cnos?”, pod?a Pianigianiho „odtrhn?? zrak od hviezd predpovedaj?cich bud?cnos?”, v podstate predpovedaj?cich dobr? znamenia. Etymol?gia, ktor? navrhuje Cardinali Borrelli: pod?a „de-sum”, ch?ba mi, poci?ujem nedostatok. „Desiderantes” boli vojaci, ktor? o?ak?vali svojich druhov, ktor? sa po bitke e?te nevr?tili do t?bora. O?ak?va? druha, ktor? neprich?dza, znamen? ?akanie, ?elanie znovu ho vidie? a obja? a vyjadruje aj ur?it? znepokojenie pre jeho nepr?tomnos?. Tak?e m??eme uva?ova?, ?e term?n de-siderio znamen? aj „st?? pod hviezdami a o?ak?va?”. Nie n?hodou m? predpona „de“ v latin?ine aj intenzifika?n? v?znam, neznamen? iba vzdialenie v zmysle predlo?ky, a tu nach?dzame p?vod klasick?ho pozerania na hviezdy alebo vyslovenia ?elania pozeraj?c na padaj?cu hviezdu. Sloveso „desiderare – ?ela?“ m? podobnos? so slovesom „considerare - zv??i?“, ?o znamen? presk?ma?, pozorne prezrie?, bra? oh?ad na nie?o, prem???a?, uva?ova?. P?vod je ve?mi podobn?, tu je latinsk? slovo sidera skombinovan? s predponou „cum”, ?o znamen? „pozorova? hviezdy” s cie?om s ich pomocou predpoveda? bud?cnos?. Na tomto princ?pe funguje horoskop, v ktorom n?jde? „mesiac je priazniv?, preto m??em …“ alebo „hviezdy s? v tejto kon?tel?cii na oblohe, preto …“, toto v?etko je „con-siderare – zv??i?“, naopak de-siderare ide nad tento r?mec, „ja to chcem, aj ke? hviezdy na nebi nie s? priazniv?“. Naopak, neexistuje podobnos? v podstatn?ch men?ch: desiderio – ?elanie zodpoved? slovu considerazione – zoh?adnenie, kde pr?pona –zione pripisuje slovu menej statick? a viac akt?vny v?znam. Z pr?ve uveden?ch cit?tov vypl?va, ?e slovo ?elanie je viazan? na nepr?tomnos? aj pr?tomnos? nie?oho; rod? sa z nedostatku nie?oho, ako aj pr?ve kv?li dan?mu nedostatku sa ?elanie vzbudzuje a? tak, ?e je tento nedostatok je obsahom samotn?ho ?elania. ?ela? si je v podstate to, ?o n?s identifikuje, to, ?o n?s niekam vedie a pri?ahuje, to, ?o n?m umo??uje pozera? na hviezdy s o?ak?van?m n?jdenia spr?vnej cesty, teda s t??bou n?jdenia spr?vneho smeru, po ktorom by sme sa mali vyda?. V ?elan? by sa paradoxne mohlo sta? irelevantn?m dosiahnutie alebo nedosiahnutie predmetu ?elania. To, ?o je d?le?it?, je samotn? pocit t??by, a to preto, ?e predstavuje ur?it? druh energie, ako sa generuje automaticky a sama osobe rastie a poh??a ?loveka ur?it?m smerom. ?elanie v skuto?nosti poh??a k ur?itej m?te, poh??a ?loveka prekon?va? prek??ky a vyzna?ova? si vlastn? trasu, cestu, ktor? mus? prejs? ka?d? z n?s, aby sa dostal k vyt??en?mu cie?u, ale nakoniec nez?le?? na tom, ?i sa dosiahne a? vyt??en? vrchol, to, ?o je d?le?it?, je samotn? cesta. Horolezec poc?ti nekone?n? rados? a uspokojenie z dosiahnutia vrcholu, ale rados? a uspokojenie bud? ?mern? trase st?pania, ktor? bude musie? prekon?va?, vynalo?en?mu ?siliu na prekon?vanie probl?mov, tomu, ?e sa dostal nad r?mec svojich pomyseln?ch schopnost?. To, na ?om z?le??, je ?elanie, preto?e ?elan? predmet je u? s??as?ou t??by po ?elanom subjekte a iba v?aka dan?mu ?elaniu vznikol a existuje postup jeho dosiahnutia a t?mto sp?sobom n?s na?e ?elanie n?ti vzda? sa na?ej aktu?lnej poz?cie a vyda? sa smerom k ?elanej, ??m sa st?va hnacou silou na?ej cesty. T?to cesta, ktor? n?s n?ti vykona? na?e ?elanie, vzh?adom na to, ?e mus?me prekona? na?e obavy a strach, n?m umo?n? pochopi?, pre?o t??ime po niektor?ch veciach. V skuto?nosti, poznanie, pre?o chceme ur?it? veci, n?m pom??e odhali? ?asti n??ho vn?tra, v ktor?ch dan? ?elanie vzniklo. „Ak vie?, pre?o nie?o chce?, n?jde? aj sp?sob ako to dosiahne?“. ?elanie je ?zko sp?t? s ?konmi, ktor? ved? k jeho realiz?cii. Nie je mo?n? uva?ova? s akciou tam, kde neexistuje ?iadny cie? a je nemyslite?n?, aby existoval cie?, ak ch?ba ?elanie. ?ela? si teda indikuje, ?e o?ak?vame nie?o, ?o chceme, aby pri?lo a ?o n?m ch?ba a ?e zaujmeme postoj o?ak?vania, ktor? n?m otv?ra nekone?n? priestory. S ?elan?m nie?oho sa skracuje vzdialenos? medzi nami a udalos?ou, aj keby to bola obrovsk? vzdialenos?, tak?e metaforicky stoj?me na za?iatku nejakej cesty, trasy, ktor? m?me prekona?. My dospel? sme v?ak t?to trasu skr?tili, spolu s priestorom a ?asom, ??m sa na?e ?elania premenili na presn?, konkr?tne, okam?it? potreby, ktor? chceme r?chlo uspokoji?. Chodn??ek n?dej?, bohat? na em?cie pri o?ak?van? nedefinovate?n?ho sme premenili na ?ahko prekonate?n? dia?nicu, na ktorej m?me u? naprogramovan? v?jazdy. ?elanie znamen? „by?“, zatia? ?o potreba „ma?“. ?elania sa v?ak tia? navrhuje, zva?uje, prepo??tava v ?ase na n?jdenie rie?en?, pokusov o jeho dosiahnutie a pokia? nepriprav?? svoju myse? na ?akanie, stane? sa otrokom pe?az?, ?spechov, moci, sl?vy, pote?enia. T?mto sp?sobom nevyhradzujeme na?im ?elaniam ?as a priestor, aby sme c?tili a predstatovali si st?le o?aruj?cej?iu bud?cnos?, nevid?me pr?le?itosti, ktor? n?m pon?ka ?ivot, stoj?me a pritom ver?me, ?e utek?me, ?e m?me v?etko a ihne? a potom zist?me, ?e nem?me prakticky ni?. Ak chce? vies? uspokojuj?ci ?ivot, je dobr? urobi? p?r krokov dozadu, pripravi? sa na rozbeh, poskytn?? mysli ?as na oddych a celkove si chv??ku odpo?in??. Tak?e, pre ?o sa rozhodneme, poskytneme priestor na?ej fant?zii a vr?time sa k lietaniu na jej kr?dlach, ako sme to robievali v detstve, ke? sa n?m zdalo, ?e je v?etko na dosah, ?e by sme mohli uskuto?ni? ?oko?vek, ke? n?s o?arovala ka?d? rola a ka?d? predmet? Vo chv??ach, kedy m??eme by? sami sebou a predstavujeme si, ?e sme in?, v r?znych situ?ci?ch a okolnostiach, m?me odvahu veri?, ?e tieto sny dok??eme splni?? Tak?e v?sledkom poslednej anal?zy je, ?e ?ela? si je ?i?, ?e ?ela? si je u?ito?n? a vo vysokej miere sl??i aj pre vlastn? fyzick?, ment?lnu a du?evn? rovnov?hu. Dospeli sme k stavu, kedy mnoh? osoby ?elania pova?uj? (a tu sme pou?ili obe sloves? spojen? s “hviezdami”) za nie?o, ?o by sa nemalo robi?, za ?o by sa mali hanbi?, ?o nestoj? za vynalo?en? ?as, dokonca za nie?o, ?oho nie s? hodn?. To v?etko preto, lebo n?s od detstva u?ili, prostredn?ctvom toho, ?o v?eobecne m??eme nazva? na?imi traumami, ?e by sme mali presta? t??i? a sn?va?, preto?e to v?etko je iba hl?pe a nebezpe?n? konanie. Predstavujeme si, no vzh?adom na nemo?nos? realiz?cie iba mar?me ?elania a zhor?ujeme si n?? ?ivot, vytv?rame si probl?my a choroby, ni??me si na?u kreativitu. St?vame sa slep?mi, aj ke? vid?me a hluch?mi, aj ke? po?ujeme, napriek tomu, ?e tento svet, pokia? sa na? d?vame spr?vnym sp?sobom, je obrovsk?, pln? mo?nost?, radosti a ??astia, pokia? to dok??e? postrehn??. Dovo? mi teda predstavi? ti t?to knihu a techniku s rados?ou, s n?dejou a, pre?o nie, aj s ur?itos?ou, ?e ti posl??ia, aby si mohol ?i? svoj ?ivot ?o najlep?ie a najkraj?ie. PRE?O PAPIER A PERO? Nedostatok ?elan? je znakom kon?iacej mladosti a prvou a ve?mi vzdialenou v?strahou skuto?n?ho konca ?ivota. Goffredo Parise Aj toto je zvl??tna ot?zka, na ktor? sa m??e zda? zbyto?n? alebo bezv?znamn? odpoveda?. Napriek tomu m? svoj v?znam. Pou??van?m po??ta?a, tabletu a smartf?nu na ??tanie a p?sanie sa men? nielen kapacita mozgu vzh?adom na pozornos? a schopnos? koncentrova? sa, ale aj jeho aktivita a modifikuj? sa tie? spojenia v mozgu. U det? sa, napr?klad, preuk?zalo, ?e p?sanie nejak?ho p?smena rukou aktivuje ur?it? oblasti mozgu, zatia? ?o pri stl??an? kl?vesov na kl?vesnici k tomu nedoch?dza. Uchopenie pera okrem toho „zapne” motorick? mozgov? z?ny aktivovan? aj ??tan?m, ??m doch?dza k pozit?vnej sinergii dok?zanej experimentmi, ktor? uskuto?nila Karin James na Univerzite v Bloomingtone v ?t?te Indiana. Pod?a Jamesovej „s? u dospel?ch z?ny aktivovan? ??tan?m zhodn? so z?nami, ktor? aktivuj? u det? pozoruj?cich samostatn? p?smeno nau?en? pri p?san? rukou. U det?, ktor? dan? p?smeno vedia iba stla?i? na kl?vesnici, k tomu nedoch?dza”. Mo?no teda poveda?, ?e p?sanie na papier napom?ha zlep?ieniu ??tania, preto?e prispieva k posilneniu mozgov?ch oblast?, v ktor?ch sa rozpozn?vaj? tvary p?smen, alebo v ktor?ch sa k slov?m pridru?uj? zvuky. Je jasn?, ?e toto v?etko nesl??i na realiz?ciu ?elan?, je to iba jeden z d?vodov, pre?o je d?le?it? p?sa? rukou. Robenie si pozn?mok rukou, perom na papier, napom?ha zvn?torneniu a zapam?taniu si inform?ci? do bud?cnosti, ako to potvrdzuj? aj v?sledky ned?vneho v?skumu Univerzity v Princetone. T?, ktor? maj? sk?senosti s ezoterikou, u? ur?ite vedia, ?e atrament pou??van? na p?sanie „nasiakne” na??m byt?m, ostane v ?om stopa po na?ej „du?i”. Ja sa vyh?bam tak?mto duchovn?m t?mam, preto?e nie s? spojen? s t?mou knihy, a, predov?etk?m, to nie s? pojmy, ktor? by ovplyv?ovali ?spe?nos? na?ej techniky. N?m sta?? vedie?, ?e je lep?ie p?sa?, ?o je v na?ej ?re d?le?itej?ie aj preto, ?e je to zvyk, ktor? sa pomaly, ale iste vytr?ca. Конец ознакомительного фрагмента. Текст предоставлен ООО «ЛитРес». Прочитайте эту книгу целиком, купив полную легальную версию (https://www.litres.ru/berardino-nardella/ako-jednoducho-splnit-akekolvek-svoje-zelanie/?lfrom=688855901) на ЛитРес. Безопасно оплатить книгу можно банковской картой Visa, MasterCard, Maestro, со счета мобильного телефона, с платежного терминала, в салоне МТС или Связной, через PayPal, WebMoney, Яндекс.Деньги, QIWI Кошелек, бонусными картами или другим удобным Вам способом.