Grganie zubat? ?aba. Fantasy kom?dia

Grganie zubat? ?aba. Fantasy kom?dia StaVlе Zosimov Premudroslowski Je at?mov? energia prospe?n?, ale nebezpe?n? aj pre ka?d?ho, kto ?ije na Zemi? To je tak, ale nie pre nich. Ukazuje sa, ?e kto sa v ?om narodil, nem??e bez neho ?i?, preto?e my nem?me atmosf?ru a kysl?k. Ni?? jeden, vytv?ra sa in?. A tu sa objavili mutanti na miestach jadrov?ch katastrof a nedbanliv?ch jadrov?ch sk??ok, ktor? bojovali za ich existenciu, s?be?ne s nami.Putinovi sa tento rom?n p??il…# V?etky autorsk? pr?va vyhraden?… Grganie zubat? ?aba Fantasy kom?dia StaVlе Zosimov Premudroslowski © StaVlе Zosimov Premudroslowski, 2019 ISBN 978-5-0050-7981-7 Created with Ridero smart publishing system PRV? RABUKA najprv apulaz ple?at? vrabec Na ?alekej hranici hranice b?val?ho ZSSR (dnes Kazachstan) a ??ny, na juhov?chode Semipalatinskej oblasti, ne?aleko mesta Ayaguz, prelo?en?ho ako “b?k”, sa nach?dzalo jadrov? testovacie miesto s infikovanou r?dioakt?vnou atmosf?rou z?skanou z nedbalosti opit?ch pracuj?cich vedcov. V celom prostred? sa ?asto za?ali vyskytova? r?zne mut?cie, r?zne mut?cie: potom sa na jednom tele skopov?ho m?sa narodia dve hlavy; potom dva chvosty – u ja?terice alebo hada; potom tri stopy a jednu ruku od potomka Temujina (?ingisch?na), miestneho obyvate?a. A stalo sa, ?e sa narodili norm?lni, napr?klad Sparrow Stasyan. Na tele nebolo ?iadne telesn? po?kodenie, v?etko bolo tak?, ak? malo: chvost, zob?k, o?i a ?al?ie… V?etko bolo ako vrabec, ale mal probl?m s per?m. Presnej?ie povedan?, neexistovalo v?bec ?iadne perie a bol ?plne ple?at?. Preto bol od svojho narodenia n?ten? str?vi? na zemi, hor?ie ako kuracie m?so, ktor? prinajmen?om mierne chveje. Ale nie hor?ie ako nejak? ps?k alebo ja?terica, bezdomovci alebo my?… Stru?ne povedan?, nikdy nevystupuj? do neba, ako ich pernat? pr?buzn?, ktor? sa na neho ?kodlivo posmievali volan?m a poni?ovan?m, vykrikovali z hniezd, u? pernat?mi kur?atami. A dokonca aj Stasyan sa na neho vypr?zdnil – ple?at? vrabec sk???ene sklonil hlavu a vzlykal v jeho du?i, te??cej okolo vt??ieho trusu niekoho in?ho. A tak ka?d? de?. Skuto?ne v?ak chcel lieta? nato?ko, ?e vo sne bol sp?nok, pok?sil sa lieta? viackr?t, potom realita nie je sen, sko?il do Javy a bol vo sne sp?nok, znova vylial svoje ple?at? kr?dla, sko?il a narazil na zem. … a dokonca sa stalo, zrazilo mu ?elo, potom chvostov? kos?. To, ?o jednoducho nesk??al, ale jeho perie ni? nenahradilo. Osud sa v?ak raz z?utoval nad ple?at?m o?iaren?m vrabcom a znova utekal od t?lavej ma?ky, ktor? ho chcela zo?ra?, a narazil na zhnit? m?tvolu havrana. ?ervy ?ervov hr?zli zosnul?ho a perie jednoducho le?alo na kostre na zemi bl?zko n?doby na odpadky ?loveka. Vzal svojimi perami dve per? a zam?val im ako kr?dla a on sa oto?il a vzal zo zeme. Sn?valo sa mu, ?e je orol vlajiaci vysoko a vysoko na oblohe a sledoval t?to ple?at? ma?ku na ra?ajky, ktor? sa v tom ?ase sna?ila chyti? a pohlti? chudobn?ho ?loveka, zdravotne postihnut?ho ?loveka, ktor? utrpel v d?sledku n?zkej kvality jadrov?ch sk??ok s ?iasto?n?m ?iaren?m do atmosf?ry. Ale dr?iac perie v jeho labk?ch a dr?al si prsty, bolo nepohodln? vzlietnu? a nepou??val sa na to, aby st?pal hore nohami, najm? preto, ?e tu nebol nijak? opuchnut? chvost a Stasyan nemohol nasmerova?, tak?e musel oto?i? do?ava, doprava, nahor a nadol, musel prist??, oto?i? sa s zob?kom a vlaj?cim sp?? do neba. ?no, a na z?chode nejdete hore nohami. Musel som urobi? n?dzov? prist?tie, ktor? viedlo k zraneniam lebky a zob?ku, preto?e ich zvy?ajne tie? spomalili. Samozrejme, nau?il sa lieta? takto ned?vno, a? k?m jeho pr?buzn? neodstr?nili perie a znova za?al ?i?, pre?i?, utiec? a skr?va? sa. Ale v nasleduj?com prenasledovan? sa znova dostal sp??, prinajmen?om nejak? vzh?ad vrabca, dokonca hore nohami, a uzdravil sa. Ale raz Stasyan ne?spe?ne prist?l v ?erstvom, ?udskom, bezdomovskom, st?le teplom, ?el?-vo?avom kyslom pachu z gastrointestin?lneho traktu. Stru?ne povedan?, hovno. Pocit nebol pr?jemn? a bolo potrebn? ho umy?, ale nedostatok vody: koniec koncov, stepn? z?na. ?udia ber? vodu zo studne. A rieka zaschne do polovice leta, ?al??ch ?es? mesiacov nebude d???, slnko je na svojom zenite. Budeme musie? po?ka?, k?m sa sra?ky nevyschn? a nezmizn? samy – Stasyan premyslel nahlas a pri odchode na slne?n? stranu si ?ahol na chrb?t a za?al ?aka?. A v tom ?ase sa bl??il pr?mor zelen?ch trusov, o ktor?ch Stasyan netu?il. Nie, vo svojom ?ivote videl muchy a dokonca ich jedol, ale iba m?tvy a such?, ako su?ienky na pivo. ?ivobytie ho oby?ajne obk???ilo, aby sa nestalo drobky, pre brucho svojho vt?ka. Koniec koncov, vt?ky ?u? ?al?dok. A v s??asnosti ar?ma svinstva a nepoznate?n? vzh?ad, ako k?sok konsk?ho trusu, skryli jeho loveck? povahu drav?ho vt?ka, obrovsk?ho pre muchy. Roy prelial hlavu vrabca cez vrece a prist?l na obed, okam?ite sa ponoril, ale nebolo tam. Podstielka bola pred o?ami hrub? a nohy hovno-chamtiv?ch m?ch prilepen? na cel? telo. Muchy sa ?as od ?asu presunuli na miesto, ??m zabr?nili, aby sa ich labky kone?ne dr?ali potrav?n. Hlavn? muchy chceli da? iba pr?kaz na zmenu miesta, ke? ho zastavil Stasyanovo otvoren? oko, pred ktor?m sa nach?dzal na ?pi?ke zob?ka. – — Stojan!! Stasyan zavr?al. – — Kto si? – vodca sa sp?tal strachu – — Som tvoj p?n, rozumie?? – — ?no. – — Bu? zavolan?, m?j otrok! – — Zlato … – — Ako? – — Zlatko… – — Mil??ik pre seniorov? – — M??ete jednoducho: “lieta? med.” – — Fly Honey … – Stasyan potriasol hlavou. – pre?o zlato? – — Sladk?, vie?? V?ely nosia… – — Zlato, alebo ?o? – — Pod?a v??ho n?zoru – zlato, ale pod?a n??ho n?zoru – zlato. No, leteli sme… Hlavn? muchy sa pok?sili odtrhn?? labky, ale bolo u? neskoro a m?vali kr?dlami naraz, ale gravit?cia dr?ala vrabca nehybne a uvedomil si, ?e mus? sko?i? a tweetova?: – — Eureka!!! – a odrazil sa chrbtom ako ninja. Muchy zachytili pr?d vzduchu a priviedli ple?at?ho mu?a nad zem. Z ne?alekej ko?e sa t? ist? ma?ka vykukla a vysko?ila smerom k ?iv?mu bzu?iacemu hned?mu lietaj?cemu kusu. – — Vy???, vy???, lieta? zlato!!! – Stasyan ?tekal v jazyku, ktor? nebol zrozumite?n? pre ?ud? a ma?ky, ale muchy mu porozumeli a po jeden?stej p?tici svojho kamar?ta jedli okam?ite jeho rozkazy, sto percent. Stal sa tak majstrom roja a ich b?val? vodca dobrovo?ne prijal funkciu druh?ho pilota a dohodol sa v osobe v?etk?ch svojich pr?buzn?ch, ?e keby ich p?n Stasyan nezo?ral, boli by pripraven? mu verne sl??i?. Ple?at? o?iaren? vrabec vst?pil do radov vt?kov a dokonca za?al lieta? dvakr?t r?chlej?ie ako jeho pr?buzn? a vy??ie, ako skuto?n? orol. Nebesk? orol sa zam?val na oblohe a videl, ako sa k nemu bl??i s?per zo zeme. Pred dedinou nikto nemohol a nemal pr?vo vyst?pi? na ?rove? orla, a to …?!? – iba boor a ignoranus!! – pomyslel si orol a chytil Stasyana za labky svojou labkou a priviedol ho k jeho hrozn?mu, mocn?mu ve?k?mu zob?ku. – — Kto si???? zavr?al ako gramof?n po celej oblohe a vykulil o?i ako skuto?n? horolezec, p?ul na vrab?ieho p?chnuceho m?tvoln?ho vrabca, dravca, ako spev?ka mikrof?nu a vyf?kol priliehaj?ce muchy. P?r stoviek m?ch bolo okam?ite vyhoden?ch do vzduchu bez tlapiek. – — Yaa? Uh, som to… Orel. – vystra?ene sa chvej?cim hlasom odpovedal Stasyan. – ako tri?ko, uh… tie? pred?tor. – — Dr?te sa majite?a, sme s vami!!! – zbor bzu?al a za?epkal, zvy?n?ch pol mili?na m?ch. – — Eagle, alebo ?o? Jo?? – Orol otvoril zob?k, aby sa zmestil nielen vrabec, ale aj muchy, ktor? sa v?bec neb?li, ale sk?r: z??ili o?i a naraz zazvu?ili. – — Samozrejme, ?e som Oryol!! – zakri?al Stasyan a pok?sil sa dosta? von pod paz?ry svalovej nebeskej pr??ery. Orol sa v?ak od detstva, rovnako ako v?etky deti, b?l lechtania a jeho t??ba rozdrvi? kot?? a podvodn?ka zlyhala. Muchy zraden? vrabcom so v?etkou ich silou, kr?dlami a sondami ?teklili po p?te, noh?ch orla. – — Wah wah wah wah!!! – n?silne sa zasmial, skuto?n? pred?tor nebies, miestna geografick? poloha, potom to nemohol vydr?a? a uvo?nil jeho mohutn? paz?ry. Sparrow narovnal kosti chrbtice a zaujal hrd? postavenie. – — ?no! Som orol ako ty!! – Sparrow vy?tekol, zn??il hlas, okt?vu o p?? a vyka?lal. – — A ?o to je, ka?e?? – Orel Stasyan sa sp?tal pokojnej?ie. – — Odp???an? po?as letu. K?ra, ?den?, balle … – odpovedal parohy, tanec, vrabec. – — Balel, hovor??? – vlaj?ce dravec po?kriabal bradu druhou labkou. – a ?o je tak? mal?? – — ?al?ia par?dia!! ?no? – Stasyan bez rozm???ania odpovedal a ?plne vst?pil do odvahy umenia. – — Hej, bol som znova rozmazan? … – pre ple?at? orol. – A ?o je p?chnuce? Fuh, zhnit?? – Highlander pokr?il zob?k. – pot?te sa – — V ?iadnom pr?pade, ach m?j star?? brat! Ja len, uh … – vrabec odpovedal. – — Vyvinut?. – za?epkala star?ia mu?ka Honey, teraz spolujazdca. – Povedz, ?e si to vytiahol, nejedol som ?erstv?, zhnit? sra?ky… len jes? ve?a hotelov. – — Nejem sra?ky, moron. – Stasyan i?iel. – — Kto ti to ?epk?? – Po?ul som a bol rozhor?en?, orol bol ostra?it? a rozhliadol sa. – — Som to ja, medov? mu?ka … – Chcel som sa predstavi?, hlavn? a jedin? lieta? v balen?, ale vrabec ho varoval zob?kom, kym?cal sa zo strany na stranu, preto?e s ukazov?kom s? deti zak?zan? vychov?va?. – — ?o je to m?ka? Ako sa vol??? – prekvapene po?iadal Orla. – — Nie. Moje meno je Stasyan. – — Stasyan?? Arm?ni alebo ?o? – — A zlato je moje ?revo. – za?iatok bol vrabec. – — ?no, m?m jeho ?rev? a moje meno je mu?ka Med, zvy?ok org?nu s? v?etky muchy – mu? a ja – ?eny – ?al?dok, ktor? kv?li mladej hl?posti nestr?vil to, ?o je potrebn?. – star?ia mu?ka bola rozmazan? a zavret?. – — Dobre, pre?li sme… ale ?o, tak mal? pr?buzn?? – a orol si roztiahol hrudn?k. – — A ja som… in? plemeno… – — Je to pochopite?n?, ale ?o ner?stlo? – — Mal som ?a?k? ?ivot: bol som o?arovan? sirota. Vo v?eobecnosti sa cel? ?ivot nebeskom nepol?sal. – zvolal Stasyan. – — ?o vyhoden? z bunky? – — Hor?ie je, ?e zo zoo poch?dzam z Almaty, ale neviem kde. – Povedal Stasyan. – — A let?te do Ruska, hovoria, ?e ekonomika sa zlep?uje. – — A ?o nelietate? – — Ja? Nie, som m?tvy, chcel som tam. – — Pre?o? – — ?no, existuj? skutky, ja, okam?ite po pr?chode ma oligarchovia chytia a zavr? ich na cel? ?ivot v klietke alebo vyrobia vypchat? zviera. Navy?e, u? som tu mal rodinu, syna. Zbohom, pr?buzn?. – dokon?il orla a kame? sa okam?ite zr?til, kde sa na zemi nach?dzal pohybliv? bod. Zrejme: jerboa alebo mlet? veveri?ka. – — A kam letie? a ak?m smerom? sp?tal sa ho vrabec, ale orol bol u? ?aleko a nemohol ho po?u?. – — Je zvl??tne, ?e ste si toho nev?imli pod nosom, ale videli ste, ako sa nie?o plaz? po zemi. Stasyan a jeho biologick? motory spolu sledovali orla. – — No, zlato, kam ideme? – — Fly Honey, oh m?j pane! – — Dobre, mil??ik, ak?m smerom lietame. – — Tam, kde bude f?ka? vietor, let?me tam, je to jednoduch?ie. – navrhol vodcu roju priliehaj?cich zelen?ch m?ch. A preleteli po stepiach a lesoch, cez dediny a mest?, zastavovali sa iba na hrom?dach sra?iek, aby naplnili roj a cez noc. Na??astie vietor bol spravodliv?, pr?ve v smere k Perzsk?mu z?livu, a t?, ktor? sk?mali zem z vt??ieho letu, sa u? stali ich ?ahostajn?mi; lietaj? do Ruska alebo Turkm?nska. Neexistoval teda ?iadny teraj?? cie?, ale r?dioakt?vna z?vislos? Stasyanov?ch telies a m?ch, ke? sa vzdialili od zdroja ?iarenia, sp?sobila svrbenie gastrointestin?lneho traktu a ospalou nespavos?, ale oni trpeli. Trpeli, ale trpeli, preto?e ste nepo?kodili vn?tornosti najm? uprostred? Toto nie je zadok ani hlava, kde ste sa natiahli a vydrhli – vy si vydrhujete, svoju matku, svoju poko?ku… Kaif. Ale ?rev? pri svrben? alebo pe?eni? C?n!! A pok?sili sa pon?h?a?, s otvoren?mi ?stami: ?av?mi alebo prav?mi; teraz tam a sp??; teraz dole, potom… ale hore – svrbenie ustupovalo, ke? sa slne?n? ?iarenie zintenz?vnilo, ale nezostanete dlho vo vesm?re. Je ?a??ie d?cha?, kysl?k nesta?? a ?rev? mrzn?. Vo v?eobecnosti sa Stasyan rozhodol letie? tam, kde Zem ?iari r?dionuklidmi, az tejto v??ky sa t?to ?iara objavila v oblasti Ukrajiny, to je … … V?eobecne sa Stasyan rozhodol letie? do ?ernoby?u. O??pan? v?dy n?jdu ne?istoty a o?arovan? n?jdu ?iarenie. In?tinkt. A uistite sa, ?e cez ?e?abinsk, oblas? rieky Tech… Tak?e jeho vn?torn? hlas ho podnietil. A tento vn?torn? hlas sa naz?val jednoducho Jazyk. A ak jazyk priviedol do Kyjeva stovky, tis?ce, mili?ny cestuj?cich cicavcov, je tak o?iaren?, okr?dlen? a e?te viac. A teraz u? dosiahol ?ernoby?. ??m bli??ie odletel, t?m viac sa vysmial zastaveniu svrbenia ?riev… Lepota. A nezostal v okrese Abay, na jadrovom testovacom mieste, preto?e chcel zmeny a inov?cie. Chcel vidie? svet, ale uk?zal sa a teraz sa plavil po oblohe: teraz dozadu, teraz nabok, teraz dozadu, teraz zamierte najprv, potom nohy. A zrazu, ako orol, uvidel na skl?dke hromadu s dierou a jeho o?i z nej vyzerali. Stasyan visel hore nohami, kolmo na zem… A??! apulaz sekundy Galupy Bdshch!!!! – v poslednom dvadsiatom storo?? alebo mil?nii zaznel tret? reaktor at?movej elektr?rne pre at?mov? energiu. ?udia sa zbl?znili a robili “z?zraky”. ?udia poc?tili v?etky incidenty jadrovej expl?zie. Ale Zem najviac trpela alebo nie?!. Nasala v?etku radi?ciu do seba a stala sa v?krmom. Ale to je pre niekoho smr?, pre in?ch je narodenie a ?ivot. Zem nebude o ni? hor?ia, bude na nej zelen? alebo ?ierna ako decht, je to pre ?u, ale pre t?ch, ktor? ?ij??! … Tak?e nie je potrebn? zachra?ova? Matku Zem a nie matku, ktor? je pre n?s. Sme pre ?u parazitmi, nie de?mi… Mus?me si zachr?ni? svoje vlastn?: My, Rusi, mus?me zachr?ni? svoje du?e; Nemci, ???ania a ?al?? ?udia na Zemi musia samozrejme zachr?ni? Ameri?anov; ale Ameri?ania musia zachr?ni? svoje zadky… Komu je to drah?ie, presnej?ie, kto m? nie?o, ?o bol?, a kto u? nie?o m?, nezachr?ni napr?klad ruku alebo nos: s? du?ou a sme zadok?! Skuto?nos?, ?e smr? je pre niekoho, je pre niekoho ?ivot. A aj ke? sa m?kou mut?cie stan? z?visl?mi na prostred?. Obaja ?udia z kysl?ka a mutanti im hovoria, ?e z?visia od r?dionuklidov. V oblasti ned?vnej smrti sa utvorila nov? forma ?ivota, nezn?ma, ktor? sa naz?vala “Ve?k? Galupiya”. A ?l?n?ci tie? nepoznali svoj vzh?ad v tomto svete, rovnako ako ?udia o vytvoren? toho ist?ho sveta z h?adiska ich pochopenia, iba odhady a predpoklady, a ve?k? plesne prisp?soben? na ?ivot v nory, ako s? gophers alebo lu?n? psi, ktor?ch labyrinty pre?ili a vy??ie t?, ktor? boli uveden? pri okam?itom pred?vkovan?, jednoducho zomreli. Nikto ich nezachr?nil?! ?udia nie s? v?etci spasen?, ale tu s? nejak? kecy. Ale po z?hyboch smrti sa objavil nov? ?ivot mutantov, nebol to ?iv? organizmus, ktor? zmutoval, ale vedomie, ale viac o tom ao recepte pre Stvorite?a. Tento vzduch jask?? b?valej civiliz?cie pre mutantov bol svie?i a ?ivotne d?le?it?. Ch?bali od seba svetlo, ?iarili ako svetlu?ky z obsahu r?dionuklidov v ich neobvykl?ch tel?ch. Jedli tie? v?etko, ?o vy?arovalo ?iarenie a dokonca iba zem. Postupne v?ak ?rove? ?iarenia za?ala klesa? a dokonca aj oni za?ali vykres?ova? svoj koniec sveta, presnej?ie – tmu. T?to kol?niu ob?vali najm? Cherepki, ktor? viedli Generalisifilis Cherepukov a Cherevichi, Semisrak. D?KAZ A DOTYK ORDIN?RNY Tvar vyzeral ako neobvykl? ?rep, ako druh? na prv?. Pozost?vala z nieko?k?ch ?ast?: lebky a ?tyroch kost? umiestnen?ch vo vz?ahu k lebke kolmo. Samozrejme, ?e lebka bola pripevnen? na kri?ovatke viacsmern?ch kost?, ktor? tr?ali od seba v r?znych smeroch sveta, t. J. ?alej boli k nim pripevnen? men?ie kosti a v k?boch sa vytvorili kolen?. Potom bol potiahnut? r?dioakt?vnou sv?tou slzou Koz?lie a o?ranica o?ila. Hovorilo sa, ?e Stvorite? plagoval svoj n?zor z obr?zku, z ktor?ho boli zavesen? v?etky elektrick? sto?iare: “NEZATV?RAJTE, nezABAJTE!!!”, trochu ho zmodernizoval, umiestnil na vodorovn? rovinu alebo sk?r do gomb?ka v tvare lebky, bez v??nelkov v o?iach. a ?sta boli pripevnen? k hornej ?asti voz?ka a k nemu boli pripevnen? stehn? stehien, s kos?ami s typick?mi koncami na oboch stran?ch, a boli k nim pripevnen? ?lenky alebo kosti rovnak?ho tvaru. A auto sa pozrelo a hanbil sa za seba. Koniec koncov, je proti plagi?torstvu, ale kruh a poml?ka u? boli vyn?jden??! A rozhodol sa trochu sa napravi? a vytvoril ?ivite?ov t?chto kostn?ch mutantov, mimochodom, takto komunikovali striktne s Morseov?m k?dom. Ktoko?vek to nedostane, vysvetl?m to: toto je nejak? druh Morseovho k?du, ale samozrejme nie abecedy, ale ?tvorbitov?ho syst?mu bitov. Presnej?ie povedan?, tancovali krokov? alebo stepov? tanec. A pochopili, ?e skupinov? komunik?cia – nebola priv?tan? a pod?a svojho z?kona bola potrestan? ako plagi?torstvo – pod?a ?loveka. V?eobecne pri?iel s rovnak?m stvoren?m ako ?rep, len bez jednej nohy, a namiesto lebky sa na o?nom dr?te objavilo oko, ktor? viselo vo v?etk?ch smeroch ako had a bolo ve?mi siln?, ako oce? a napnut? ako guma. Samotn? oko, zlo?en? zo skla alebo zirk?nia, a dokonca zriedka diamant, napr?klad v kruhu najvy???ch vl?dnych ?rovn? a in?ch prieh?adn?ch kame?ov, videlo r?dioakt?vnu ?iaru a potom videlo svetlo Zeme. Oko bolo pokryt? ?tyrmi pogumovan?mi polyvinylchloridov?mi vie?kami, horn?m, doln?m, prav?m a ?av?m. A v ospalom stave sa scvrkli na p??ik, ako kvetina, a v tomto stave sa tie? nahromadila slza alebo r?dioakt?vny uzol, vyf?kli ich a postriekali ich do lebky tohto ?reva, ktor? navy?e nemala ?iadne pr?zdne o?n? jamky. A tento jemn? tvor ozna?ili za dobr?ho a milosrdn?ho – KAZULIA CHERNOBYL. Na Casuliu bolo desa? ?repov alebo ?repov. SKULLS sa l??ili od SKULLS pod?a veku, to znamen?: SKULL je salaga a SKULL je bojovn?k, ktor? zlo?il pr?sahu lojality ku Galupiya. Casulia sa zjedla jednoducho: posadila sa na vy?arovan? r?dioakt?vne miesto a vstreb?vala sa, a? k?m sa nesvietila. ??m viac radik?lov jastrab, t?m r?chlej?ie sa za?alo sv?t? a p?uvadlo… Zjednodu?en? tekutina bola okam?ite absorbovan? do such?ch p?rov a dala energiu na cel? ?ivot, rovnako ako kysl?k v atmosf?re – bielkoviny a uh?ohydr?ty. Zhora boli v?etky ??tky ako pav?ky ve?kosti oran?ovej, ktor? sa pri pohybe drvila olejmi pri pohybe ako hrk?lky. Na prv? poh?ad vyzerali v?etky jednostranne ako lo?isk?, ale ak sa pozriete pozorne, st?le sa nejako l??ili. Nebola to ani povaha, ani v?eobecn? formy hrbolkov ako mravce a pri poslednom s??tan? ?udu, ktor? sa uskuto?nilo pred piatimi rokmi, ich bolo takmer miliarda… VLADU Semisraka bol jedin?, ktor? sa odli?oval od ostatn?ch obyvate?ov, tak?e i?lo o jeho dva rozvetven? procesy vo forme jele?ov?ch rohov, ka?d? s osem uzlov. Mal moc vodcu a takmer Boha. Ka?d? sa ho b?l, ale nere?pektoval ho. Jednoducho povedali, ?e je najstar??, a preto jeho slovo bolo z?kon. Potom za n?m i?iel hierarchickou stupnicou Botvy Chervichyho, ktor? boli z?konodarcami kol?nie, ako napr?klad Duma, kongres alebo jednoducho bez f?nskeho baz?ru a podobne. A nosili dva zvinut? rohy ako argali. A ??m viac odbo?en? bolo, t?m d?le?itej?? a autoritat?vnej?? bol hlas v Botve. A kozie rohy boli zaseknut?, preto?e t?to elita sa predstavila s dvoma alebo viacer?mi jednotlivcami. Cherevichi sa naz?vali: “Nedotknute?n? genit?lie ?t?tu Botva z Ve?kej Galupie.” Mali nedotknute?n? imunitu a iba ten, kto mohol zlomi? ich rohy, je s?m sebou, svoj?m vyv??en?m. Bez ve?e, ve?kosti, Generalisyphilis v?etk?ch Galupov, jeho predsedn?ctvo, Najvy??? p?n, Semisrak. ?alej po Chevevi?och i?li SKULLS – obhajcovia, str??covia, podvodn?ci, paraziti a deti. Na t?to t?mu mali iba jeden roh, ako kotleta, na ktorej sa oto?ili a oto?ili ako Yula, ??m bubnovali svoje kosti n?h na tv?r nepriate?a. A smerovali do z?hrad, akoby legie alebo pr?pory, skr?tka V?EOBECN? BROTHERS. Oni, gener?li bratstva ?erepkovovcov, str?vili so v?etkou svojou inertnou pe?e?ou nedotknute?n? genit?l Botvy z Ve?kej Galupie. Reprodukciu uskuto?nila ?peci?lna skupina Cherevichovcov s koz?mi rohmi zvan?mi UCHICHALKI, ktor? jednoducho tvoril nory zo zeme a rozmaz?val Kazula, ktor? bol novo oslepen? slzou. Vyrez?vali ka?d?ho pod?a ur?itej rozmanitosti: desa? Cherepkov plus jedna Casulia; sto tuctu plus jeden gener?l; sto gener?lov, plus jeden Cherevich a P?n jeden… U?ite?mi boli tie? Uchiha. Diev?at? z Uchihy mali tie? Kazulu, rovnako ako elitu, ale iba jednu po druhej. Tak?e ?ili. Ale ak Kazul zomrel, ?repy zomreli od hladu. Krut?, ale modern?. Mali tie? dospievaj?ce diery, kde u?ili mlad?ch ?ud? etiketu Galupiya a ich ?al?ie vedy. Tak?e mlad? Shard s mladou Casuliou utiekli z hod?n a pre?li temn?m tunelom. Narodili sa naraz a z desiatok ?repov, len pre?il. Na jednej strane je u? Uchiha, preto?e m? svojho vlastn?ho Kazula, samozrejme, po ?kole pre?itia a b?vania (SHVP), ale ani si to neuvedomil, preto?e bol st?le mal? a hl?py a nevidel ve?k? a siln? probl?my. Tajn? porucha v kol?nii vytvorila pas?vnu atmosf?ru nepr?stupn? de?om. D?vodom bolo, ?e v kol?nii nebolo dos? r?dioakt?vneho jedla, a preto pre?il s?m. K tomu sa, samozrejme, doteraz len zriedka stalo, ale postupom ?asu sa degrad?cia zv??ila. A v?etci to videli a pochopili zo strachu, aby nevyvol?vali mysl mlad?ej gener?cie. – — Je nudn? sta? sa v Galupii … – mlad? ?rep s n?zvom Pukik za?al melancholick? rozhovor. – — ?no, zabudli ste, Pukik, ale v?etko o ?okol?de! – nerv?zne odmietol Kazula menom Zulka. Dospel? Kazul je obvykl? spomen?? s koncom “ia” – Kazulia a mlad? – bez “a” – Kazul. Je to jasn?? – Nebu? kysl?, prudko st?paj?ca, v?etko je naolejovan?!! Kaifu. Narodili sme sa a pre?ili. – — A v?etci moji bratia zomreli. – Puk vystr?il chrbticu do steny a oto?il ju pred seba. ?repy nemali ?iadne o?i, a preto sa pozerali celou lebkou a okam?ite videli v kruhu, iba dvadsa? percent bola s?streden? pozornos? a zvy?ok sa pova?oval za bo?n?. – — ?o sa tiahne vlnen? bavlnen? vlna? – pl?cl chrbtom hlavy kos?ou Zulka Pukika, ktor? sa sladko usmial a znova si povzdychol, opa?ovan?. – — Eh, heh, heh – na ?avej strane lebky sa objavil sm?tok vo forme pieskovej kvapky a sto?il sa po jej l?cach, zanech?vaj?c stopy. – — Nebu? bzdi, ako lupiny na podpazu??! – Zulka kri?ala a zaklikla si s nohou na Pukik. Ozve sa cvaknutie a oz?va sa hlboko v tuneli. – — Znova kliknite! – sp?tal sa Pukik. – — Che, p??i sa ti to?.. Hold.. – a Kazulya do neho vlo?il fofana pod zadn? dosku nato?ko, ?e z p?rov jeho lebky vypukol ak?ko?vek odpad. – — Oooooh!!!! – lebka bola zmrazen? chven?m, preto?e je to tak? sp?sob um?vania, ako je va?a alebo sprcha. – — Neuva?ujte, zema, nehnijte na vlne. V?etko je super! – — Nebudem sa oh?ba? … – pre gundela je melanch?lia. – — Ohyb! – — Neoh?bajte.. – — Ohyb!! – — Neoh?bajte sa! – — Ohyb!!! – — Neoh?bajte sa!! – — Ohyb!!!! – — Neoh?bajte sa!!! – — Oh?banie, oh?banie, oh?banie, oh?banie, oh?banie, oh?banie, oh?banie!!!!! – Zulka sa zhlboka nad?chla a kri?ala – Aaaaaooo!!!!!!! – — Nejde? ako prasa. – Pukik odi?iel. – — A ?o je to “prasa”? – — Neviem, tak mi to do?lo. – — odkia?? – — Z ?avy. – — ?avy? ?o je to slovo? – — Ah?.. ?no, rovnako ako “prasa”. Nechajte ma na pokoji! – — Ahh! ?no, relax. – — ?o, “aaaaa”? – preru?il Pukik. – — ?no, uvedomil som si? – Zulka potriasla o?ami. – — ?o, “rozumel”? – — ?e “prasa” je “?ava” a “?ava” je.. – — “prasa”! – pridal ?rep a vytiahol ?al?? kore? zo steny. – Nesvieti… Chce? jes?? – a zasekla si to do o??. – — Ugh.. – vyprskla. – ?no, ?o jete, ale jete. Rozhliadnite sa okolo. Ak? kr?sne je v?etko, darkoo.. – — Toto a to, ?o je tmav? a nie je chren, nie je vidite?n?, okrem v?s. – — A rad?ej sa pozri, toto je tvoja vlas?, vlas?!! Pukik hl?po a kyslo zdvihol lebku a oto?il s?streden? poh?ad a znova ni? nevidel. Pozrel nepozorovane as bo?n?m viden?m… a znova. – — ?no, nevyzer?te, ale pozer?te sa dovn?tra hlboko do v?znamu… – — ?o? – — Toto!.. ?o chceme vo vn?tri. – — Nevid?m ni?. – a Pukik rozhor?ene sklonil ?rep. – — Ako to vid?m, ale nie? -Zulka s krkov?m nervom chytila lebku v dvoch z?krut?ch a za?ala sa ot??a?: teraz doprava, potom do?ava, potom hore, potom dole … – A teraz vid?te kr?su temnoty vlasti? – — Tak ?o? – Punkik. – je to rovnak? smutn?. – — ?no, vyzer?te e?te lep?ie! – a vo svojej detskej n?lade ho oto?ila ako atl?t s kladivom. Jeho lebka sa kr?tila a neobjavili sa ?iadne hviezdy, ale ?kvrny v o?iach. – — Nechaj ma sam?ho, ?kared?ho. zakri?al. – — Aha? – a ona, vyu??vaj?ca svoju mocensk? nadradenos?, a tam boli ?repy dvakr?t men?ie ako Kazul, narovnala optick? nerv a hodila ho zotrva?nos?ou uhlovej r?chlosti na stenu. ?repy nemali nervov? zakon?enie, a preto nec?tili boles?, a preto sa Pukik odrazil od tvrd?ch povrchov ako gule?n?k a ricochet: klikol ?elo na kame?, ktor? tr?al v stene, potom do stropu, potom do stropu, okolo podlahy, op?? proti stene, ?al?ej stene okolo podlahy, op?? okolo steny, stropu, okolo podlahy, op?? okolo steny, ?al?ej steny, stropu, okolo podlahy, okolo steny, druhej steny a nedobrovo?ne sa vrhli na Zulku. – — A pr??te sami, inak ?oskoro d?jde k nejakej redukcii … – Shisha sa zhlboka nad?chla. – — Ak? s? skratky? – Zulka sa pok?sila uvo?ni? oko, ale o?n? gu?a sa prekr?vala a bol nervom predch?dzaj?ceho kola pritla?en? kri?ovatkou s krkom. – — Mus?te ?s? do tried. – pokra?oval ?al?? kazul s n?zvom Soplyushka. – v Galupii v pr?pade katastrofy. – — Z?soba u?ito?n?ho ?iarenia je vy?erpan?. – prv? zlomen? ?rep bol nazvan? – prv?. – — Cesspools … – pridal druh?, bol tie? naz?van? rovnako. – — A preto, aby ka?d? nezomrel dobre, zl? z??kol?ctvo bude zni?en?. – — Spravte im jedlo pre dobro. – — ?no, aj tak zomrieme, ak nen?jdeme in? zdroj potravy. – Shisha uzavrela a zrazu volali unisono. Zulka si neuvedomila, ?o bolo povedan?, pre ?u bolo d?le?itej?ie r?chlo sa rozmota? a ona sa vytiahla, zastr?ila jednu zo z?krut a o?n? gu?u pomocou kostnej kosti vystrelenej a odpru?enej v odv?jan?, potom vo vinut? at?. P??kr?t. Na ?sek viselo oko a po chv?li sa telo k nemu pon?h?alo a zasiahlo ho. Oko odletelo z tela a natiahlo nerv k krku, vyprsklo a stiahlo sa za oko pozd?? tunela. Oko bolo odtrhnut? a natiahnut?, pretiahlo Zulku, zasiahlo ostr? z?krutu proti stene a vyrazilo kotlet? dieru. Chopik odletel a jeho oko viselo v otvore. Bratia sa pon?h?ali k z?chrane a, ako prv?kr?t, “vytiahli ?ah” za mravenisko, s ?a?kos?ami, z piateho pokusu vytiahli o?i z jamu a stena sa rozpadla, ??m do nezn?ma otvorili nezn?my. Pred dedinou Galupy nevedel o pozemskom ?ivote, alebo ich administrat?va nedala vedie?. V?etci sa prevalili cez p?ty a c?tili prirodzen? pozemsk? svetlo Slnka, a? k?m obec Galupov nevideli dedinu. Zrazu sa znovu objavil s?mrak a ple?at? vrabec Stasyan sotva odletel do diery a uviazol na podlahe svojho brucha… – — Och, kto si? – sp?tal sa Zulka. – — Hit ho!! – Vykrikovali desiate krik a bud?ci bojovn?ci zaujali nie dlho nau?en? ?to?n? poz?ciu naz?van? “protileteck? lietadlo”. Po ?deroch sa v?etky muchy rozpadli a utiekli, ktor? zomreli, tretie odleteli. – — Ay, ah, ah, ah, ah!!!! zakri?al ple?at? vrabec. – pre whatooooooo???? Stasyan nech?pal ich bzu?anie, a preto sa rozhodol br?ni? sa a najes? sa. Bol dvakr?t to?ko ako kazuli, a preto s pote?en?m so zob?kom up?tal pozornos? ?i?a. Zakri?ala. – — Aahai yay yay, hryzie a ja, bl?zon, sa za neho prihov?ram. Porazte ho, chlapci. – a ?repy op?? vleteli do vrabca, zbili ho a Zulkaov siln? skok z neho vyrazil z diery von. Jeho ?silie pomohlo s jeho labkami, ktor? odstr?il, ke? mal zadn? ?as? tela z vonkaj?ej strany diery. U? nemohol lieta?, ako predt?m. Z ?derov cudzincov v?etok hnoj preletel s mu?kami, ale r?chlo, r?chlo be?al, be?al r?chlo, r?chlo be?al, be?al r?chlo, be?al r?chlo, be?al r?chlo, be?al r?chlo, be?al a stratil sa v listoch paliny, ?ahol si na zem a zaspal… apulaz tret? na ceste S?m Generalisiphilis sa ?oskoro dozvedel o incidente na konci jaskyne. V?etci Galupii, jeho predsedn?ctvo, Semisrak. T?to nepresk?man? Rada Cherepovi?ov v Dole Botvy najvy??ieho parlamentu Ve?kej Galupie (NBVPVG) ?tudovala a dozvedela sa toto know-how. (Nora je predpoklad; Botva je zbierka mysle kol?nie). – — ?iadam ka?d?ho, aby vstal!! – informoval tla?ov?ho tajomn?ka svojho predsedn?ctva Casulia Zacka, – pani S?mov?, jeho vzne?en? bez ve?kosti ve?e, Generalisifilisa All Galupova, jeho predsedn?ctvo, Najvy??? p?n, Semisrak prt… OOOOTSTOOOOY!!!! Ka?d? st?l na tme, tj na rohoch. – — Haihai hylayek bir jules, breza k?ry. Morsk? skaly, Morsk? skaly, Sviatok gulemov bol star? … – na priv?tanie Cherevichovcov ich hlavy. Nahradil ho Generalisyphilis. – — Zhroma?dil som ?a, ahoj, ach, reverend, jeden po druhom, ktor? dosiahol moje pery, pocit. – — Pre?o budeme st?? na rohoch? – po?as prejavu hlavy mlad? Cherevich suseda preru?il alebo za?epkal. Pri?iel prv?kr?t do rady. – — Ticho. Hovoria, ?e bud? tancova? – budeme tancova?. – Uchytil sa na mlad?ho suseda, ktor? st?l napravo. – Tak?e bu?te trpezliv? a nepreru?ujte sa, aby ste po??vali legendu Galupiya. – — Tu, naposledy.. – pridal ?al?? sused z?ava. – sko?il vy??ie ako takmer de?. – — Pre?o? – sp?tal sa mlad?. – — Nemali ?o poveda?, tak si mysleli, ?e stretnutie by nemalo by? zbyto?n?… – — A aby lep?ie prem???al, nariadil ved?ci sko?i?… – — A r?d sp?m a nestar?m sa, ako.. – povedal tret? z?ava a zaspal. – — Spa?? Tak?e ni? nepo?uje?? – sp?tal sa mlad?. – — V?bec nie, mlad? Cherevich, ke? lep?ie sp??, pochop??, ?o hovor?. Najm? pauzy… – — Ticho pre v?s!! vyprskol jeden z najstar??ch Cherevichovcov. – -… A na?i t?ned?eri vst?pili do rovnakej bitky s nezn?mym neidentifikovan?m ne?iv?m stvoren?m, ktor? po prelomen? stropu otvorilo pre n?s nov? svet. Tak?e s? tu podobn? pohybuj?ce sa objekty, ktor? sa pohybuj? a ?ivia sa rovnakou vecou ako my… – — Alebo mo?no, Pane, je to inv?zia? – niekto preru?il. – — Nepreru?ujte.. ?o som chcel poveda?? – Semisrak v?hal. – -… s? rovnak? ako my … – opraven? Casulia Zack. – — ?no… Tak?e… s? rovnak? ako my… Preto?e sa pohybujeme kv?li jedlu. Vootoot.. A ja chcem pon?knu?, moji odporn?, vybra? a zostavi? t?m alebo skupinu h?ada?ov a posla? ich z miesta, kde bola inv?zia, to znamen? do na?ej Galupie. Vyjadrujem sa jasne? – — ?no!! – v?etci odpovedali. – -… A po?lite na Svetlo pri h?adan? novej Zeme. – pokra?ovanie Semisrak. – Nem? zmysel zdr?iava? ?as, Galupia sa u? nieko?kokr?t zn??ila. ?repy zomieraj? a hlavne v mladosti. A poslan?m t?mu, gangu alebo skupiny bude aspo? nejak? mierna n?dej. – a Semisrak chr?pal… Ticho preru?ilo volanie ?lena rady. – — Och, lord Generalisyphilis. Nevykon?vali popravy, ale prejavovali re?. – preru?il Cherevicha Chmoriko, jedn?ho z najbli???ch poradcov P?na. – — Dr? hubu, schmuck, nedokon?il som svoj prejav!!! – Vladyka bola rozhor?en? a m?vla kos?ami smerom k Chmoriko. – Tak?e… Uh… Tak?e nem? zmysel to ?aha?. Ale ke? po?lem t?m, bude aspo? nejak? n?dej… M-yeah.. U? som niekde videl t?to ponuku? – Presk?mal sa zo v?etk?ch str?n, zmenil svoju tv?r, postavil sa na rohy, sko?il, potom st?l na svojej kosti n?h, kopol, hlavu a zakri?al. – Zaek, ?o prasa pri?lo s touto re?ou v mojej hlave s opakovan?mi vetami? – — III. I. – triasol sa Zackom. – — Som idiot opakuj?ci to ist?? Str?vte svoju energiu opakovan?m. Nevie?, ?e Jazyk si vy?aduje viac energie ako… prem???a?? – — Kde? – — V Karagande!! P?jdete pre t?to hanbu m?a, samotn?ho Generalisiphilisa, P?na celej Galupie, mysle galupskej diktat?ry. Wow! Bude? prv? dobrovo?n?k, ktor? bude h?ada? t?m. A budete prv?m hrdinom v hist?rii na?ej shobly, gangu alebo kol?nie. – — ?, Pane, zmiluj sa!! Ahahahahahahahaaaaa!!! – vzlykala Zack – nechcem by? hrdina. Ahhhhh!! – — A bod!!! (b?k) – P?n sa utopil. “?o m??, reverend Chmor Iko? A ty, Zeka, cho? sa pripravi?.” – — ?akujem, Pane, chcel som sa sp?ta?, a kto in? p?jde okrem m?a? – p?tal sa Cherevich Chmor Iko. – — Vy! – — Ja? – — Samozrejme, budete na ?ele cesty. Chcete by? hrdinom Galupie ako ja? – po?iadal Semisrak Chmor Iko. To by od prekvapenia odhalilo v?etko. – — Ja? Nie som pripraven? Ja nie… A ?o je to “pracovn? cesta”? – — Pracovn? cesta je t?m a t?m je pracovn? cesta. Casulia Zack vo v?eobecnosti vysvetl?, vie, ?e je to v jej kompetencii. – Vladyka sa zdvihla na kosti n?h alebo u oby?ajn?ch ?ud? – moslim. – — Nie som pripraven?. Nechajte niekoho in?ho – prach vypadol v Cherevichu. – — ?iadny prach a ?iadny rozmar, ako Casulia. Je to moja chyba. sused za?epkal a sarkasticky sa zasmial. – — Povedal som, cho?, potom cho? a to je v?etko. – Semisraq zdvihol prav? nohu a roz?esal ple?at? lebku medzi rohy jele?ov. – H??ik povedal, ?rep je vyroben? a vydr??. Nepotrebujem nav?ja? bavlnu. Bezpe?nos?! vezmite Cherevicha Chmor Ika a Kazuliya Zeku a na miesto inv?zie. – Tu bojovn?ci be?ali a nedbale chytili Zeku a Chmor Iko. – — D?vajte pozor, aby ste ?ahali za kopy. U? s? hrdinami? Na miesto inv?zie. A pokia? ide o zvy?ok, zviazam stretnutie bez baz?ra. A odp???am v?m, ?e ste ma pozvali na gener?la ?repov troch frontov, do lebky Zasratovich. – — U? som tu, va?e predsedn?ctvo … – a potom sa objavila lebka s tromi zakriven?mi kos?ami n?h a zlomenou ?as?ou lebky na jej strane. Kedysi d?vno bol vo Ve?kej diere prevrat (teraz Galupii) a na chv??u vl?dol ist? Cherevich Chmor Iko, ?spe?n? mlad? ?rep. Odl??enie gener?la Zasraticha v nerovnom boji v?ak zmocnilo tr?n od Botvy Cherevichovej a vr?tilo monarchiu, ??m zaviedlo opr?vnen?ho Vladyku na miesto. V bitke stratil schopnos? pracova? na ?tvrtej kosti, ke? porazil ?as? krku. Klop?tal a zlomil ?as? seba. Z tohto d?vodu bol e?te viac vystra?en? a st?le sa b?l, najm? Semisrak, pre?o ho volal. Bojovn?ci ho v?ak idolizovali. – — Och, dobre, zasratich!!! Oce?ujem a oce?ujem r?chlos? boja a disciplin?rnu lojalitu. Tak?e: zober so sebou ?al??ch desa? bojovn?kov, najhor??ch a podnikni slu?obn? cestu. – — Ale ?o Cherevich Chmoriko? Vymenoval si ho za ??fa? – — Ahhh.. pre m?a.. – Vladyka zav?hal. – A potom som si ?a e?te nevybral.. A potom nie si mal?, mus?? sa rozhodn??, kto bude vies? slu?obn? cestu… Hmmm… Navy?e tam bude? s?m, bez m?a a Galupie. Chcete zauja? jeho miesto a sta? sa hlavnou postavou? – — ?no, m?j pane!! – — Tak cho?te do toho, a ak nen?jdete desa? najviac dobrovo?n?ch bojovn?kov, objedn?m zvy?ok va?ich olejov, aby v?m zaklopali na hlavu a urobili z neho ??aha?ku. A p??kr?t nesk?r, keby som ?a nevidel, tvoj duch by tam nebol. Uplynul ?as: raz, raz, raz, raz … – a gener?l sa zdvihol a okam?ite utiekol na misiu a po ?om jeho desa? vojakov, ktor? pre?ili po pu?i. Vladyka ho sledovala, ako odch?dza. – — Mdaaaa, k?m neza?ne kri?a?, neurobia to… ?plne sa neuvo?nili. – i?iel dolu chodbou a kri?al. – — Prineste mi Kazulia Vasya, Vladyka chce jes?!!! Na pr?kaz Generalisyphilisu ?udia jednoducho vyhnali dobrovo?n?kov spomedzi: desiatich bojovn?kov ved?cich gener?lmi Zasrat Zasratich, Cherevich Chmor Iko Top Wow a Kazuliya Zeka Lee. Sprev?dzanie sprev?dzal zborov? ?udov? spev podobn? “rozl??ke so Slovanmi”. Ten, kto plagoval na t?to mel?diu: Galupi alebo Slovania, nie je zn?my, iba to nazvali “rozl??kou s Kazuli” a napodob?ovali ?asti orchestr?lnych n?strojov popul?rnym Galupsk?m a capell, miestny ?t?tny tane?n? a tane?n? zbor pod veden?m toho ist?ho Semisrak, ktor? s??asne porazili mezzosopr?n a kontrabas. V?eobecne plat?, ?e niektor? takpovediac spievali, zatia? ?o in? zatvorili dieru. A obchodn? cestuj?ci sa pok?sili vyliez? sp??, s? to dobrovo?n?ci, ale boli vyhoden? a ke? bola vyplnen? posledn? medzera, v?etci ?lenovia slu?obnej cesty okam?ite zabudli na miesto, z ktor?ho boli sprev?dzan?, najm? preto, ?e boli v ?plnom tichu a s?mraku. Noc padla a na oblohe sa objavil mesiac a hviezdy. T?m si nebol vedom? prostredia a strach postupne ustupoval, ke? sa objavoval okolo. V t?chto dierach nie je kr?sa. A pre?o nes?hlasili okam?ite? Mdddddaaaa!!! Kr?sa!!! Aspo? by boli radi, ale obvinenie sa c?tilo presnej?ie povedan? ?udsk?mi slovami: ?revo bolelo a bzu?alo. Potravinov? energia k nim pri?la cez mikrop?ry ?repov, kde sa vstreb?vala, ??m zabr?nila vysychaniu kost?, napr?klad mazaciemu oleju. Ale v?etko sa stalo tak r?chlo, ?e ?lenovia t?mu nejedli ani nezobrali so sebou o?iaren? pelety pre Kazuli sk?r, ako opustili Galupiu. Pote?enie z okolitej kr?sy postupne prer?stlo do ponur?ho zl?ho stavu. A ropn? zl??eniny za?ali praska?. – — Che bude jes?? – Cherevich Chmoreko to nemohol vydr?a?. – — Ste hlavn?, vy a prem???ajte o tom, ako nak?mi? vrcholy. – odpovedal s ?smevom gener?l Zasratich. – — A ak? je tvoja ?loha? – so zl?m ?myslom, hih?an?m a tu?nos?ou na ?radnom grubovi, Cherevich. Koniec koncov, ka?d? mal dvoch svojich osobn?ch Kaz?l a potom jedn?ho pre v?etk?ch. – Mojou ?lohou je prem???a?, a va?e snooping a pranie bez toho, aby ste na to boli pou?en?, tak?e sa nebudem rozpty?ova?. Cherepuk sa pr?sne pozrel na Cherevicha a ?tekal. – — Na?ou ?lohou je chr?ni? v?? zadok hrn?ek!! – — A nak?m sa … – Cherevich zdvihol crock a zdvorilo sa pozrel vysoko. Gener?l Shrovet nepovedal ni?, oto?il sa k ?repn?kom a nariadil: – — Ur?ite sa!!!! – to znamen?, stava?. V?etky ?repy sa okam?ite zoradili do jednej l?nie a ?akali na t?m. – — Tak?e, bojovn?ci!! – Cherepuk presk?mal ?repy svojich podriaden?ch, h?adel osobitne a d?fal, ?e n?jde nie?o proti z?konn?m, ale bezv?sledne. – — Moje deti!!! Cho?te za otcami a h?adajte!!!! R?chlo!!! OOOOTOTSTOOOY!!!! – — A ?o h?ada?, synu? – sp?tal sa jedn?ho z bojovn?kov. Dovo?te mi vysvetli?, ?e “syn” je v?zvou pre star?ieho a “otca” – pre mlad?ieho alebo podriaden?ho. – — Nie som tvoj syn, Chmyr. Som tvoj gener?l!! – Zasratich bol rozhor?en?, bol konzervat?vny a zvyknut? na neho starom?dnym sp?sobom, v hodnosti a v kancel?rii, inak je discipl?na zbyto?n?. – rozumie?? – — ?no, synu!!! – bojovn?ci odpovedali zborom. Vyu?ovali sa nov?m sp?sobom a nech?pali, o ?om hovoril gener?l. – — Oboltus … – vyprskol Zasratich a pozrel na ostatn?ch. Nie gener?cia, ktor? bola predt?m, pomyslel si. – A ?o h?ada?, je op?ta? sa Cherevicha. – a s ?smevom vrhol poh?ad na p?na Chmor Iko. – — Zabudli ste, zhnit? oleje, ?e som – som Rev.?! Za neposlu?nos? v?m bude odopieran? jedlo!! Po?uli ste u? v?etko? – — ?? ?sta s? prd, to si uctieva v Burrow a tu si oby?ajn? FOOMOO!! zakri?al gener?l a dupal olejmi. – Ste st?le tu? zavr?al na bojovn?kov, ktor? okam?ite unikli do tmy. Cherevich hneval ako mydlov? bublina, ale zdr?al sa hlasovania a ni? nepovedal. – — Neh?daj sa s tebou. – ubezpe?il ich Casulia. – Nem??eme sa h?da?. V?etci sme v rovnakom hovere. Po?me si zahra? s nie??m lep??m? Sadnite si do kruhu… V?etci bojovn?ci pre?li tr?vou; zakopol, spadol, r?chlo vstal a dokonca sa c?til unaven?, neodv??il sa spomali?. Objedn?vka – existuje objedn?vka. – — A ako dlho budeme be?a?? sp?tal sa prv?, druh? zalapal po dychu. – — Uh.., uh.., uh.. zadr?aj dych. – odpovedal susedovi, nie?o prehodil a prevr?til sa cez p?ty. Tretina, piata a desiata narazila na neho a tie? stratila rovnov?hu a padla. Zvy?ok utiekol. – — Hej idioti, po?kajte!! – zakri?ali prv?, ale: ?tvrt?ho, ?iesteho, siedmeho, ?smeho a deviateho nepo?uli a neskryli sa v tme. – tu s? barany… – — A kto s? t?to – barani? piata sa p?tala, vyrovnanie kosti n?h. Oto?ila mu koleno. – — Neviem. – odpovedal na druh? as ?a?kos?ami vytiahol nohu z desiatej lebky. Hustota ?repov nebola zrejme tak? siln? ako oce?, a preto pri dobrom n?raze lebka nemohla praskn??, ale absorbova? ostrej?? predmet, ako v tomto pr?pade. – — ?o urob?me? – sp?tal sa prv?. – be?a?? – — S zmrza?en?mi olejmi?! Nooo. Mus?te pr?s? na svoje zmysly a uvo?ni? sa. – navrhol tret? a hodil zlomen? kost hlboko do tr?vy. – — Ahoj! – niekto zakri?al v tme. ?repy boli ostra?it?. – — Kto to kri?al? – za?epkala druh?. – — Nie ja? – prekvapil prv?. – — A nie ja. – zopakovali piaty. – — A ja som zvy?ajne hluch? a nem?. – Povedal v prvej desatine svojho ?ivota a vydal zvuk. – Raz, raz, re?kovky, abyrvalg… Hovor?m, kolegovia, hovor?m!!! zakri?al a sko?il ako basketbal. – — Ticho. – prv? ?tekal. – Cho? lep?ie, odkia? v?krik poch?dza. – — Nie s? tam ?iadne baz?re. – a desiata rados? z toho, ?e dostal rozkaz, utiekol, okam?ite be?al a ?akoval v?etk?m, ako je tento, a znova utiekol. Okam?it? po zmiznut? v ??rej tme desiatej sa ozvalo b?chanie a p?skanie, ktor? sa zosil?ovalo, ke? sa nie?o pribl??ilo tren?m proti atmosf?re. Ops! ?elo na ?elo prist?valo na piatu prich?dzaj?cu desatinu. – — ?o chce? baz?r? – Piaty sko?il na nohy a zaujal bojov? postoj. – — Brzdy, prudko st?paj?ce. Tam, tam. – desiata ?picat? kos?ou v tme, odkia? lietal. – tam, v natur?li?ch, niekto vis?, ?iari, a ?o je najd?le?itej?ie, zadok. – — Sooooo! Tak a tak. – druh? bol str??en?. – rozsvieti sa, baz?r? Presne?.. – — ?no, aby som sa zakryl m?som, ?o si? – — Ak bavlnu nekontrolujete, potrebujeme ju. Potom svieti. – a desiata cvakla na kolen? a spodn? ?as? chrbta s jeho krkom.. – r?dioakt?vna. – — ?o sme spasen?? – podporilo prv? ot?zku. – Odtiahneme ho do Kazuli Zeke. – — Bude jes? a… – — IOHOOOO!! – v?etci kri?ali. – — A nak?mte n?s v?etk?ch!! – v?etky uveden? v zbore. – — No, ?o, ?repy, po?me? – Navrhol prv? a zamieril do tmy. – — Nie, nep?jdem.. – desiaty odporol, kopne. – a potom sa ohlu?il strachom a… bol op?? znecitliven?. Chcel som nie?o poveda?, ale uk?zalo sa, ?e to znie iba z?ahka. – — No, sadnite si tu. – v?etky boli hl?sen? v zbore a be?ali smerom k n?lezu. – — Ahhh!!! – desiaty desiaty sa rozbehol a be?al pre v?etk?ch. A v tom ?ase… – -… Povedal som, kontaktujte ma: REVEREND BLACK IKO TOP UAU, hlavn? poradca samotn?ho Generalisiphilis, Lord of All Inparparable Galupia!!!!! – kri?ali a vyrazili kosti zeme Cherevich. – Rozumie? hnid?m? – — Do riti, ty si Galup, nie ctihodn?. Ale pre hnilobu, aj ke? neviem, ?o to je, odpovie?!! – star? gener?l sa rozhneval a postavil sa na korunu a natiahol si vetern?k so svojimi kos?ami n?h na tv?r svetsk?ho ?reva. Odletel a urobil trojit? salto. – — Ako sa opova?uje?? Aj! Ja!! – Cherevich Chmor Iko sa dusil na v?zganie a vyvalil sa loptou. – — Si mimo hlavu … – Zasratich sa hanbil za to, ?e vyhl?sil koniec za ?primnej Casulia a on zmenil v?etok svoj hnev na fyzick? dopad. Chcel len vysko?i? a po?liapa? sa, ke? Casulia tlapa chytila gener?lovu nohu a pritiahla ho k nej. – Nechaj ma ?s?!! – Zaratch Zaratich vy?tekol, – aj v Galupiya som chcel odtrhn?? tento tuk z prasa?ieho rohu. – — Dr? to, dr? to Zack, nenechaj sa pusti?, k?m sa nevr?time do Galupiya. – — ?no, neh?daj sa s tebou. – nasa?te spojky Zasraticha Kazulia. – potichu. – po??vala. ?kand?li sa na ?u pozreli. – Po?uli ste u?? – — ?o? – sp?tal sa lebky Chmor Iko. – — Stomp k?bov. Stomp sa bl??i. Tam. – a oto?ila oko na stranu. V dia?ke bola odrazen? sveteln? gu?a. Ke? sme sa bl??ili, bolo jasn?, ako Sparrow Stasyan dobrovo?ne rozbil kopy. Nikdy sa nedotkol zeme. Vrabec, zbit? zo v?etk?ch str?n, sa bl??il k tesne priliehaj?cemu ?al?iemu kopu na nohy lebky Zasraticha a Cherevicha Chmor Iku. Vrab?ie telo stuhalo. Vojaci sa postavili a hl?sili: – — Sonny!! Bez trhu, od v?stroja po t?mu!! To, ?o chcel, nadybal a to, ?o ?iari, bez probl?mov zapad? do va?ich olejov!!! OOOOOTSTOOOOOJ, Sonny!!! – — LLCOOOOSTSTOOOOY, otcovia!!! Cherepoktsy, Golupyan!!!! DOBR? DOVOZ!!! – Zasratich utrel prach z ?repu a presk?mal polomrtv?ho vrabca, ktor? d?chal ako jog?n Lama – jeden dych za min?tu. – A kde s? ostatn?? Opusten??? – — Nie, synu. Teraz desiata povedal. – Oh, znova som hovoril!!! – — Dosta?te sa k veci!! – Zaral Zasratich. – — Ach ?no. Odde?ovali sa na druh?ch vrcholoch a ka?d?, kto n?jde vpred, prinesie viac. Tu. – — Predpoklad?me, ?e ich otmazats… – — V?borne!!! – ne?akane kri?al Cherevich pod ucho lebky. Sko?il asi tri metre a prist?l. Cherevich o?arene prik?vol na lebku a o?ividne prik?vol, a ke? sa bl??il k d?le?it?m pre bojovn?kov, potleskal ka?d?ho po hlave. n-Sam, Jeho Vzne?en? bez ve?e, Generalisiphilis zo v?etk?ho Galupova, Jeho predsedn?ctvo, Najvy??? P?n, Semisrak bude osobne informovan? o va?ej oddanosti Mu a celej Galupiya. – — ?akujem za dar?ek zdarma, synu! – Vojaci potichu zakri?ali na pult a tancovali nieko?ko rytmov hip-hopu z piatich ?tvrt?n. – — A teraz.., – pokra?oval Cherevich. – Zatknite tohto rebela!! – a uk?zal na lebku uviaznut? v piesku, ktor? sk??al svojimi labkami, naklonil sa a vytiahol ju. Vojaci bez v?hania narazili na Cerevicha, ktor? ho ne?akal, usmieval sa a za?al ho kopa?. – — Po?kaj! – zakri?ali Casulia a pomohli vystrihn?? ?rep. – kto in? zasiahne reverend, zostane bez jedla!! – — Ale gener?l je n?? otec a partner? – odpovedal bojovn?kom v zbore. – A to, ako povedal otec Zasratich, je zadok. – — Dobre, upokoj sa!! zavr?al Casulia Zack. – A? doteraz nikto nemal pr?vo zru?i? pr?kaz P?na. A t?m, ktor? to nevedia, v?m pripom?nam … – a obr?tila sa na gener?la. – V??en? p?n Zasratich, s?m Jeho Vzne?en? bez ve?e ve?e, Generalisifilis zo v?etk?ch Galupov, jeho predsedn?ctvo, Najvy??? p?n, Semisrack osobne vymenoval reverenda Cherevicha Chmora Ika Najvy??ieho Wau Starost slu?obn? cestu osobne na nepl?novanej rade Nora a vy, gener?lny lebka, chr?nen? s??as? n??ho cel?ho podniku. A to, ?o ti osobne povedal, je iba blaf. Nie s? ?iadni svedkovia. A ja, bezhlav? k?by, va?a matka a zdravotn? sestra a dokonca aj velite? a u?ite? discipl?ny… – — Och, pozrite sa, plaz? sa pre?!! – v?imol si desiateho a pozeral sa na vrabca, potom zodvihol lebku na oblohu a zakri?al. – Aaaaa!!! Hovor?m znova!!! Hehehyyyy!! – — Kto je to? sp?tal sa lebka a chytil vrabca a kopal Stasyana do tv?re. Zo strachu za?al Stasyan okam?ite pochopi? a hovori? Galupsky. – — Som Stasyan. Len Stasyan. – a straten? vedomie. – — Dobre, na bubne, k?m je, ale je r?dioakt?vny a p?jde na jedlo. Budeme to v?ak vyu??va? ekonomicky. Neuspokojujte sa to po cel? dobu, nem?me dostatok, a preto h?ad?te aj n?hradu. Preto?e je, existuj? aj in? ako on. Clear? – — ?no, o na?ej podlo?ke. – v?etci odpovedali zborom. Casulia vyst?pila na vrabca, ktor? sa uk?zal by? o nie?o v???? ako ona, a dvakr?t na ?repy a sadol si na bezvedomn?ho vrabca a za?al sa nab?ja? ako bat?ria a ?iara. – — Zosta? na obede!! prik?zala a v?etci sa zoradili v ?n?re. Vypl?vala na seba naraz. – — A m?m dvojn?sobn? porciu! – vyhl?sili, triasli Cherevichom Chmorom Iko. – — Odlom?m ti tvoje rohy, – pri?iel Zasratich. – za doplnok, tam, na poli… ?o n?jdete, v?etko je va?e… – — Zeka, ale som ten hlavn?? – vzlykal Cherevich “V politike, ale nie v jed?lni,” uviedla Casulia. – prep??, reverend. Zvy?ok sa pribl??il r?no a nikto si nev?imol ich pr?chodu. Ni? nemohli n?js?, ale kolegovia im nechali d?vku. Zeka na nich p?ula a v?eobecne sa s nimi zaobch?dzalo ods?den?m v natur?li?ch, v?etko je masyovy, bez baz?ra, m?j ?itate?. Kipisha a prezent?cia zo strany nebola, Maza Faka ?no Wow!.. ?tvrt? apulaz maza faka ?no wow – — Maza Faka ?no Wow!.. Maza Faka ?no Wow!.. Stasyan sa pod magick?m v?krikom tela, ktor? ho obklopovalo, pomaly pri?iel k sebe a zobudil. Jeho stav nebol pln?, napoly nas?van?, napoly energick?. Otvoril o?i a uvidel z?voj, ktor? sa pomaly rozpty?oval a pred n?m u? boli obrysy ?iernych cvalov. Po ?prave kontrastu u? rozli?oval siluetu podivn?ch stvoren?. – — Kto s? to ?iv? m?so bez kost?? pomyslel si. – — Toto s? Galupas. – odpovedal na vn?torn? hlas s n?zvom Jazyk. – — ?o e?te je Galupa? – po?iadal Stasyana z jazyka. – — ?o ti dalo de? predt?m v?era a v?era na hlave… V noci si pam?t??? – — Tak?e to nebol sen?! – a spomenul si, ?o sa stalo de? predt?m a v strachu sa pok?sil plazi? po chrbte, hlavu vpred, ale nie?o prepadol. Pozrel sa za seba a uvidel na neho ve?k? oko. – — Ahhhh!!! zakri?al a vysko?il. Okolo neho cval rannou modlitbou, ?repy, opakuj?c t? ist? vetu: “Maza Faka ?no Wow!..”. Presk?mal a omdlel. Gener?l pri?iel a kopol trochu vrabca na u? sk?kaj?ci prst, ktor? prebudil Stasyana. – — Kto si? – Sp?tal sa lebky Zasratovich a zastavil sa zdvihnut?m jeho postupu kostnej spevu z n?h. – — Stasyan ni?omu nerozumel, ale jeho vn?torn? hlas sa prelo?il z Galupsk?ho do Vrabca. Jeho vn?torn? hlas Tento jazyk hovorilo viac ako p?? mili?rd r?znych dialektov a dialektov, vr?tane jazykov mikr?bov a programovania, v?rusov a dokonca aj nano?ast?c. Plus – jazyky plan?t, hviezd, galaxi? at?. A tak ?alej. – — Som vrabec Stasyan z Ayaguz. odpovedal. Cherepuk Zasratich nerozumel tomu, ?o povedali zajatci, a stuhol prekvapen? ??k?abok, ale u? jeho vn?torn? hlasy, hlasy ostatn?ch ?lenov, povedali svojim majite?om, ?o niekto povedal. Takto sa nau?ili navz?jom porozumie? bez toho, aby sa u?ili slov? in?ch ?ud?. Hovorili a ch?pali synonym?, slov?, ktor? mali rovnak? v?znam a in? zvuk. Napr?klad: “Maza faka ?no, wow!..”, a vrabcom to znie ako: “Chirik, Chirik chik Chirik!”, A na ?loveku to bude znie? ako: “Ak? kr?sny je tento svet!” A toto je m?j vn?torn? hlas pre m?a prelo?en?, preto?e vn?torn? hlasy nemaj? r?zne jazyky. V?etky vn?torn? hlasy maj? jeden jazyk. Neviem, ?i je Boh alebo diabol, ale on je.. Jazyk my?lienok. St?va sa, ?e viac ako raz v mojej hlave hr? hudba a je tak zn?ma, ale nem??ete spieva?. Znie to ako ver? alebo pr?za, ale nem??ete to vyslovi? a ste mu?en?, d?vate mozgy. Viete, ?e vo va?ej hlave sa to?? my?lienka, ale nem??ete citova?; Rozumiete, ale nem??ete to vysvetli?. Hovor?te, ?e vo va?ej hlave sa to?? my?lienka. A a? ke? sa rozpt?lite, potom podvedom? myse? prelo?? a informuje Franc?zov pripraven?ch – vo franc?z?tine; ??n?tina – ??n?tina; pre psa – pre psa, preto rozumie tejto my?lienke, nie slabike. Preto?e my?lienka je pre v?etk?ch v jednom jazyku. L?skavo povedzte psovi: “hov?dz? dobytok” a chveje sa chvostom, Franc?z a ???an sa usmievaj?. A povedzte: “Dobr? diev?a”, ke? si hryzne zuby, pes zavr?? a Franc?z a ???an sa bud? pozera? jeden na druh?ho av odpovedi na l?skav? v?znam slova, ka?d? odpovie svoj?m vlastn?m obsc?nnym jazykom. A v?razy tv?re s t?m nemaj? ni? spolo?n?. Striekanie energie. Ale ja, m?j ve?mi tr?pen? ?itate?, sa vstrebal do tohto pravdiv?ho odpadu, nap?san?ho nie pod in?m vplyvom, ale ako ?ist? triezve vedomie, ktor? v dne?nej dobe ?a?ko n?jdete a je to zl?. M?j pr?beh je teda produktom ?etrn?m k ?ivotn?mu prostrediu s n?zvom “Toothy Frog Belching”. Zav?zujem sa, ?e to u?ah??m a prelo??m z Galupsk?ho do Sparrow a samozrejme sp?? ?udsk?m jazykom. A tie ?al?ie v tejto verb?lnej hna?ke, ktor? bola op?? nap?san? ?isto na triezve vedomie, bud? tie? okam?ite hovori? ?udsky a reagova? ?udsky, preto?e vy a ja, v?? pokorn? slu?obn?k, nehovor?te in?m jazykom. ?no, na ??tanie sa str?vi menej ?asu. Teraz preru??me reklamu siedmeho pocitu a uvid?me, ako tento odsek kon?? v tomto pr?behu. Oh!!.. Ale oni, podnikatelia a vrabec, sa nenach?dzaj? na tomto mieste, kde som bol rozpty?ovan? a vysvetlil mi jazyky?! Kde s?? A tu, a nie tam. Pri p?san? v?m zahodili. Aah! Tam s?, moje chyby, sedia a rozpr?vaj? sa. Prep??te, je mi ??to, zabudol som, ?e Zem sa to?? okolo svojej osi nielen skuto?ne pod na?imi nohami, ale aj prakticky pod ich nohami. A maj? r?chlej?ie, tak?e sa prevr?tili za horizont fant?zi? a postavili sa na ?pi?k?ch a natiahli mi krk, hne? som ich na?iel… – — Stasyan v?eobecne, to je v?etko … – so sm?tkom so slzou v o?iach Zeka dokon?ila pr?beh o probl?me Galupiya a ??elu ich slu?obnej cesty. – Potrebujeme n?js? nie?o, ?o nahrad? jedlo, napr?klad va?e ?iarenie je r?dioakt?vne. – — Mdaaaa. – Stasyan po?krabal ple?at? hlavu hol?m kr?dlom. – — Ale ak odsaje? v?etky ?iarenie od teba, tak kde inde m??eme n?js? jedlo pozd?? cesty?! Nedosiahneme cie? a nezachr?nime Galupiu. A na?i ?udia zomr? na hladn? brut?lnu smr?. – pokra?oval gener?l Zasratich. – — ?no, a sklonme sa od hladu. – pridal Cherevich Chmor Iko. – — Poko?ka. lebka ?tekal a nakreslil ?tvorec na piesku s kos?ou. – prem???ate o svojom bruchu. – N?mestie sa mi nep??ilo a uprostred nakreslil kruh. – zviera tvor. Cherevich to nemohol vydr?a? a be?al k gener?lovi. Zastavil sa a str?il ho n?sil?m. Gener?l sa odvalil. Chmore Iko jedol cel? svoj ?ivot viac a jeden na jedn?ho bol jasne silnej?? ako ak?ko?vek ?rep. Posadil sa na miesto Zasraticha a nakreslil trojuholn?k, rovnobe?nosten? a so svojou dc?rou uprostred kruhu. Cherepuk z?skal vedomie, postavil sa a chcel iba napadn?? Cherevicha, ke? zasiahla Kazulia. – — Ticho, ticho… Upokoj sa! – a pri?la a vymazala kresby v zavr?an?. – — Viem, ?o m?m robi?. – Stasyan povedal hl?po. – — ?o? – v?etci boli po?iadan? zborom. – — A skuto?nos?, ?e ka?d? sa mus? zjednoti? a pochopi?, ?e v?etci zomrieme rovnako na Zemi. Ni??me jeden druh?ho, brzd?me rozvoj a ke? sa mno??me, hl?pe. A iba ?udia nebud? rozumie?, koho po??va? a koho po?u?. Nebolo by v?ak jednoduch?ie spoji? sa a prem???a? o v?etkom a urobi? svet dvomi v jednom. V skuto?nosti maj? t? a t?to ?estn? aj zlodeji. Ot?zkou je, ko?ko z nich? Tu ste ?primn? Galupi, zab?jate zlodejov a kradnete a ten, kto vytvoril v?etko, nebude rozumie? tomu, kto zni?i? a koho opusti?. V skuto?nosti sa z?ava op?? stane to ist?. Prelomte tento kruh, odp???ajte jeden druh?mu a zjednocujte sa. Sta?te sa priekopn?kom, ktor? v?m nebude z?vidie?, ale navz?jom sa podporova?. Preto?e u? ho unavilo ?akanie, k?m sa objav?… – — Tak ?o robi?? – po prest?vke sa desiata op?tala a znova zhlukla a znecitlivila. – — Potrebujete spusti?!! Vpred a iba vpred a nevracaj? sa, neopakujte chyby predkov!! – — Nerozumel som ti v?bec, pre?esal som n?m nejak? nezmysly.. – vyjadril Zasratich. – Vysvetlite priamo, ?o robi?? – — Ute?te!! – Sparrow sko?il na labky. – Be?? a be?? iba bez n?vratu. – — V??ne? – Radostn? Casulia Zacka. – — No, sl?va P?novi, vyrie?en?!! – radoval sa Cherevichovi Chmor Ikovi a obr?til sa na gener?la. – a niektor? sa neob?a?ovali ospravedl?ova?. – — Po?kaj Shish.. – Zasratich vy?tekol. – — Hur?!! V otvore holeaaaa!! – zakri?al ?repy a spieval ich piese?: “Hai, hi hylaek, bir julomas birlaek”. To sa, ?ia?, nepreklad? na ?udsk? slov?, ale zmyselne je to ako… Uh … “jedli zrel? oran?ov? farbu”, to je ten pocit z piesne. – — Po?kaj!!! Po?kajte!! – Pr?sne vykr?kol Casulia Zeka. Ka?d? zamrzol: kto na zemi a kto vo vzduchu pri skoku. Jednoducho boli proti gravit?cii a gravit?cia sa o nich nestarala, ako SMS kamery alebo digit?lne pakety lietaj?ce po celom svete. Cherevich stuhol na rohoch a lebka, sk?kaj?ca z nohy na nohu, stuhla: dve nohy hore a dve ?al?ie spo??vaj?ce na zemi. Vo vzduchu viseli tri ?repy: prv? v kotrmelci; siedmy je v mot?zi a desiaty zato?il svoje labky do povrazu. – — ?o sa stalo, Zeka? – sp?tal sa Cherevich. – — A kde be?a?? Ak?m sp?sobom? – Zeka sa vyliahla z o??. Ka?d? sa na seba pozrel a ich o?i sa usadili na vrabci. C?til pochybuj?ce ned?ver?iv? poh?ady ostatn?ch. – — Ahh? 1 Pre?o sa na m?a takto pozer??? M??eme be?a? aj tam, kde: doprava, do?ava, sp??, vpred, hore, dole… Aspo? kam sa sem st?le vraciame. – — Pre?o? – sp?tali sa v?etk?ch v zbore. – — Zem, preto?e je gu?at?. – odpovedal vrabcovi a znova trpel. – Lietal som, pod?a my?lienky, tu.. Lietal som. Po?uje?? Lietal som, ale ne?iel som ani nebe?al … – Stasyan vstal a po?kriabal mu chvost. – chvost, rastie? – — No tak, nebojte sa. – Uchopil lebku a zaujal bojov? postoj. Nasledovali ho bojovn?ci. Stasyan ust?pil. – — Nie, nie, ?o si? Spomenul som si. T?to sveteln? gu?a Slnko sa vyvalila … – a uk?zala na v?chod. – a ja som odletel na jeho v?honky. Tak?e mus?me be?a? dozadu, kde sa skr?va slnko, za pr??kom. – — Horizont. – — Ach ?no. Najm?drej?? spisovate?. – Stasyan prehodil svoje ple?at? kr?dlo do neba ako b?snik. – Voot… Uh… Stru?ne povedan?, na chrbte. Tam, kde sa to skr?valo – Lietal som, ale teraz mus?m be?a?, kde lezie. – — A ?o je tam? – p?tala sa Casulia. – — Tam ?e?abinsk, alebo sk?r rieka Tech. A kedysi do?lo k v?buchu a tak chutn?mu r?dioakt?vnemu ?iareniu, ?e v?etko jednoducho svieti. A st?le existuje svetov? odpad z r?dia. Je to dobr? pre ve?n? vek. – — A Stasyan sklonil chrb?t a odhalil hru? s kolieskom. – — Dobre, tak be?ali, ?e sme dr?ali ako pali?ky v hlavni? – sko?il Casulia. – — Bojovn?ci, stavba!! – nariadil lebku a v?etky spadnut? lano sa zoradili. – Begoooo, vrabec, pochod!!! A v?etky be?ali presne naopak, zanech?vaj?c h?uzy vidieckeho prachu. A slnko st?palo nad ich hlavy. Zr?chlili tak r?chlo, ?e noc u? nemala ?as pr?s?. A Slnko pomaly za?alo zaost?va? a v?etko bolo r?chlej?ie a r?chlej?ie. A tak sa r?chlos? be?cov nato?ko zr?chlila, ?e sa u? pri z?pade slnka postavili a ?li na v?chod. A de? bol nahraden? nocou a noc za d?om za sekundu. Pri tom, ako r?chlo pre?li lesmi a po?ami, morami a oce?nmi, dokonca ani ?as na to, aby sa namo?ili, obetovali zemegu?u asi p??kr?t a? stokr?t, nepo??tal som a ich sila sa za?ala budi?. – — Stojan, hanebn? ma?ky! – lapal po dychu, s?pal za p??, desa? k?l okolo Zeme, reverend Cherevich Chmor Iko. – Dobre!! – a spadol na zem. Botva sa zastavil a tie? sa rozhodol prepl?va? na kopec. Z kopca sa n?hle objavila diera a Generalisiphilis vy?plhal von. – — ?o je to? – bol rozhor?en?. “St?le si neopustil miesto?” Paraziti. R?chlo vyh?adajte! A potom., A potom …?! – pri nervovom syndr?me dupal a padal bez pocitu, zvieral ?av? stranu brady a ochorel srdcov? typ. A pravdepodobne nemali srdce, pravdepodobne… Ale cestuj?ci sa rozhodli r?chlo zmizn?? z hnevu Golupyanov. Bol ve?er a ka?d? chcel jes?. – — No, s? v?etci unaven?? sp?tal sa Zeka. – — ?no!! – ostatn? odpovedali bez probl?mov. – — Potom dr?a? vrabca. St?le z neho odv?dzam radik?l svojou spodnou ?as?ou. – navrhla Casulia. – — Pre?o, dobre, ja s?m m??em le?a? pod vami, zvl??? preto, ?e potom e?te lep?ie sp?m. – navrhol Stasyan. Samozrejme, klamal, ?e bol ukame?ovan? po Kazuliaovom san?, v skuto?nosti bol chor? aj dnes r?no… alebo po bi?ovan?? Stru?ne povedan?, nasleduj?ce r?no sa uk??e. ?repy v?ak hladovali tak, ?e nepo?uli vrabcove ponuky a udreli na neho. Zakri?al Stasyan, ale bolo u? neskoro. Ka?d? bol ospal? a chcel jes?!!!… piata apulaz n?ten? zrada R?no cestuj?ci vstali ?oskoro, hladovali hladom, potichu sa plazili k spiacemu vrabcovi, ktor? vo sne sladko letel a netu?il, ?e sa s?m zastavil z h?adiska ?iarenia. Presnej?ie povedan?, nikdy by sa ner?dioakt?vne nestal. Navy?e nezasahoval do ich refekt?rskeho postupu, ale zjavne chceli dost?va? jedlo s ?a?kos?ami, a nie za ni?. A teraz sa Casulia vkr?dala za ?repy, a ke??e Stasyan bol dvakr?t to?ko ?repov a lep?ie ako Kazulia, mohol ho ochromi? sp?nkom, reflex?vne sa br?nil, ?o pridalo farbu jedlu mutantov. Ke? sa vrabec ?plne prebudil, pochopil jeho ?lohu, ktor? mu bola ?kodliv?, a ke? videl, ako boli fanaticky naladen? galupy, jednoducho si s nimi hral a predstieral, ?e sa stal obe?ou. Rush t?chto kost? vyhra? jedlo. Okam?ite vysko?ili a Stasiana rozdrvili na zem Zasratich a Chmor Iko, napodiv, stla?ili vrab?ie plecia, ??m umo?nili Kazuliai vyst?pi? a dotkn?? sa jeho dna o?iaren?m telom. – — Ahhh!! Ach! – Vrabec zakri?al, nie to?ko od bolesti ako od nepr?jemnost?. Naraz vysko?il. A Casulia sa ospravedl?ovala. – — Prep??te, pros?m, ale v?? obsah r?dionuklidov nie je divn?, neust?le sa zotavuje a vy n?m budete sta?i? dos? dlho, mo?no aj cel? cestu. – — Presne tak, ale ja s?m m??em le?a? pod vami, bez t?chto aplik?ci? na kosti n?h, ktor? mi sp?sobuj? boles? a pon??enie bez sebad?very. – odpovedal Stasyan a le?al rozdrven? pod hromadu ?repov okolo okrajov av strede sedel Casulia. – — Ste zajat?, a preto je lep?ie ml?a?, ste na?a trofej a ?o chceme, urob?me s vami. – uviedol Cherevich. Stasyan zmenil tv?r. Nikdy by sa neobr?til na vtipn? t??by po n?sil? v Galupoch, ale vyhl?senie Chmor Iko sa dotklo jeho p?chy. Podv?dzal v?ak, akoby sa zmieril s t?m, ?o povedal Cherevich, ke? vo svojej du?i zakryl nen?vis? a nen?vis?. Pomsta bude s?di? ka?d?ho. Pokia? ide o zvy?ok, ?akaj?ci na p?uvanie jedla, niektor? jednoducho posl?chli rozkaz, zatia? ?o in? to dali. Mal? vt?k si to v?ak nemyslel a myslel si, ?e ho ka?d? ods?di o?ami a pozrie na neho, ale v skuto?nosti st?l pred Kazuliou ako prv?. Jeho pochybnos? o spr?vnosti toho, ?o povedal pre v?etk?ch, sa v?ak nezn??ila. – — A takto sa na m?a ned?vaj. Som hlavn? a to je v?etko! Ak o mne znova premysl?te r?zne odpadky, priprav?m ho o jedlo!! Je to ka?d?mu jasn?? – — Uvid?te, ?e nie ste pripraven?. – utiekol z Zasratichu. – — Ticho, ticho. – upokojila Casulia Zeka. – P?ul som … – v?etci boli v pozore. Casulia sa roz?iarila a stato?ne si pochutila na v?etk?ch, ktor? smerovali do lebky a vyst?pili z vrabca. – za to, povedzte s?m Stasyan. Kto je v na?ich topoch a na akom mieste zaber?. – — ?no, v?etko je naolejovan?!! – povedal vrabec a pomyslel si: “Mohol by ma chr?ni?, ak budem trofej schmoe, potom… uvid?me.” – Be?ali ste? A be?ali na rovnak? miesto ako v?era, ale pomaly. Aj ve?mi pomaly. Je to jednoducho nemo?n? si predstavi?: dobre, sooooooo pomaly. Pomal?ie ako stimul?cia. A len Stasyan kr??al ako v?dy. Pred?il som ich a neust?le som sa vracal. S v?smechom sledoval, ako sa cvaly h?bu, a zdalo sa mu, akoby be?ali na my?lienke, ako keby videoprehr?va? spoma?oval pomaly. Stasyan chodil so zvedavos?ou a nahliadol do svojich poz?ci? a tv?r?. Ale zdalo sa im, ?e bol v zhone, preto?e pre nich bol pr?li? r?chly. Paradox ?asu: v?era i?li r?chlej?ie ako de? a dnes be?ia pomal?ie ako min?ta. ?iarenie zrejme ovplyv?uje aj preh?adnos? ?asu… Alebo mo?no je to t??ba vrabca alebo autora? V ka?dom pr?pade je to z?bavn? a nie ?tandardn?. – — Vedie? ju? – Sp?tal sa, dobre, ach, ve?mi pomaly Zasratich lebka. – Rob?? si srandu? Stasyan sa pohyboval v ?udskom ?ase, a preto je jeho ?as k n?m bli??? a drah?? a budeme sa na neho spolieha?. – — Tak?e nem??ete dr?a? krok s vami. – — ?o? – — Nehasne? sa za tebou. Chcem pochopi?, ak? typ ste. M?te probl?m s intern?m ?asom? M?m to tu, preto?e to maj? ?udia rovnomerne a jasne. A u p?pe?a m?te terpent?n, potom z?pchu. Vo v?eobecnosti som vt?k, nie plaz. Mus?m lieta?, st?pa?. Vyvinul som siln? kr?dla … – zdvihol kon?atiny a rozhliadol sa okolo nich. Sm?tok ho zmiatol a na za?iatku si povzdychol. – Uh… boli by perie, chvost pr?de. Tu je naposledy, ?o som be?al lep?ie, ale nie naposledy. ?iarenie sa potom obnov?, ale energia nie. ?no, je zauj?mav?, ?e sa dnes ve?er zabal?te do baransk?ho rohu, mojich kr?del alebo n?h? – — Na obed. – Casuliaka sa natiahla a skokom roztiahla nohy do povrazu. Iba ona mu rozumela. A pre zvy?ok sa jeho re? zdala r?chla, akoby akoby r?chlos?ou a p?skala, akoby d?chala h?lium… – — Na obed? Mo?no si m??e? da? aj obed a firefox, prv? ra?ajky, druh? a p?? ve?ere?.. – Stasyan bol rozhor?en?. – lebka nepraskne, hm? Vy, Chmoriko, – a Stasyan sa vytrhli z Cherevichovej kosti n?h, ktor? sa tie? uvo?nila a pomaly visela vo vzduchu uprostred pomal?ho skoku. Okam?ite v?ak prepadol r?chlos?ou na?ej doby. – Dobre, tak ma teraz bude? cm??a?? – — Nos! – odpovedal pomaly sk?kaj?ci kopec Casulia. – — Sadni si na nos? Nem?m nos. Nie som ple?at? ma?ka? ?e m? nos. A m?m zob?k. – potvrdili vrabca a zamerali svoje o?i na tuberkul?zu, z ktorej kn?r vy?nieval rovnako pomaly, potom na gu?ov? nos. – — Hlavn? vec je, ?e jazyk je. – pridan? Rev. Cherevich. – hovoriv? a zhnit? ako vrabec… Ale Stasyan ich u? nepo??val a ned?val sa na ne. Zaujal ho nos z diery s f?zy, ktor? pomaly vyliezol z diery. Bol to krtek, ale Stasyan to nevedel. Vzal si slamu le?iacu bl?zko a vy?iel, str?il ju do nosovej dierky a po?liapal ju na miesto s nosom a f?zy do diery. Slama sa pomaly premie?avala a n?sledne pomaly k?chala. – Aapapkhiii … – odletel z nosn?ch dierok a tie? pomaly. Stasyanovi sa dokonca podarilo zdriemnu?, zatia? ?o slama sa dotkla zeme a krtek op?? za?al st?pa? a ukazoval pomaly: na za?iatku f?zy a potom nosa. Vrabec urobil to ist? a usmial sa. Slama sa pomaly mie?ala a Stasyan ju priviazal f?zy. Pomaly k?chlo a slama, ako p??idlo pudla, pomaly, ale monument?lne vyletel a vytiahol f?zy. – — Ahhh!! – Krtek zakri?al a pri?iel, stiahol slamku s f?zy, c?til pekeln? bolesti a r?chlo utiekol ako ?v?b. Stasyan vzdychol a chytil ho za ?al?dok. A t?m odi?iel iba na jeden skok za cel? dobu. Stasyan sa za?al nudi? a chodi?: tu a tam. A iba ?utoval, ?e si priviazal f?zy, ke? si v?imol v okol? ?erstv?ho st?paj?ceho vrhu, ktor? bol pr??erou vystra?enou krtkom. Vrabec pri?iel a ??astne povedal: – — Ohhhh, Nebesk? sily, Shaggy Clouds, Roast Sun, ?akujem!!! Ohhh, nebesk? sily!!!!! – a on si spomenul na muchy a vtrhol do m?ch, sto?il sa a za?al ?aka? na muchy. – — No, kde s?? – vrabec sa nahlas b?l. – — Sme tu, dobehnite! – odpovedal lebka Zasratich. – — ?no, nie vy. Je mi zle, potrebujem muchy. – a Stasyan m?val rukami, aby sa z?pach rozpt?lil viac. – — Ah, kto s? to muchy? – sp?tal sa Cherevich. – — Teraz vid?te, iba trpezlivos?. – a vrabec za?al ?aka? a rozhliada? sa. Na??astie sa zvy?ky vo v??ke dvoch mili?rd mu?iek veden?ch tou istou mu?kou medu potulovali pri h?adan? jedla, ale bohu?ia? od ?iv?ch, ktor? dok?zali vyrobi? jedlo ako ?repy Casulia, tu po v?buchu bolo len toto krtko a to je v?etko, a on vo v?eobecnosti sa nevyliezol z diery a nezmr?til sa do diery, ale vysko?il z tv?re, len aby zmenil teplotu. Alebo sa mo?no plazil, alebo sk?r, ke? n?hodou chr?pal na infikovanej oblasti. Vr?anie, vr?anie a vr?anie… a hovno. Ob??ben? z?pach obalil nozdry Honey a jeho ?udu. A povzbudil ka?d?ho, na?tvan?. – — Ay, cal, no tak! vykr?kol bzu?anie. – Je to tu? Fly na t?to hromadu dermis a jes? bistro. N?? dav potrebuje silu. – a v?etci narazili a usadili sa na vrabcoch, ale ich mozog nepracovali kv?li dlh?mu hladovaniu a znova padli na t? ist? n?vnadu. Vrh zamrzol a Stasyan povedal: – — Ahoj, lietaj zlato!!! Nepoznal?? – — Och! – Hrozne vystra?en? Honey let? a okam?ite sa zmenil. – Ohhhh!! Ste to vy, p?n na?ive? Ak? je moje ??astie, ?e ?a vid?m na?ive! – — Ako vid?te a vy, nem? hmyz, ste ma v ?a?k?ch ?asoch vrhli a teraz som s nimi v zajat?, mo?no dokonca v otroctve. – — Ako sa m?me? – — Nie, hor?ie. Pou??vaj? ma – — Ako sa m??? – — Nie, ako jedlo, ale prenaj?mam ?a po dohode. A aj ke? som v?s trochu jedol, tak bez utrpenia a potom v?etko, ?o som jedol, je vo mne. Sme jeden a siln?… A ty, muchy, zlato, si ma v ?a?k?ch ?asoch vrhol. – — Odpus? mi, pane, vyjdeme si – o roji gigantickej hmotnosti v refr?ne. – — Dobre, dobre, s? tu. Potom lietame, zatia? ?o tieto nie s? spusten? v na?ej dobe. – — Beh? – smial sa lieta? Honey. – pod?a m?jho n?zoru nebe??. Ani ne?li. – — Len visia vo vzduchu. – Znovu vyjasnili muchy v zbore a rovnak?m sp?sobom sa zasmiali. – — A na ?o sa smejete? – Statsan vstal. – dobre, do pekla s nimi. Ich probl?my s? ich probl?my a moje s? moje. Ka?d? chata m? svoje vlastn? hrk?lky. Tak?e, pozrite sa!!! A muchy jednohlasne bzu?eli, tak?e sa piese? uk?zala: “A povedal, ?e lietali a m?vol kr?dlom. – — “Zem”, idioti! – Krik opravil Stasyana. A vrabec vysko?il, roj sa zdvihol a preleteli nad Golupy. A ?oskoro pri?li k rozumu, to znamen? k ?udskej ?asovej r?chlosti. A okam?ite panik?rili: – — Hej, hej! zakri?ali po tom, ?o dal kr?dlo. “Po?kaj, s??bil si, paskudin.” – — Zabijem ?a, syna psa a ?akala. – vykr?kol Cherevich. – — Vy ste ho vystra?ili a vyhodil!! – lebka explodovala na Cherevichu. – — Nie je to moja chyba!! reverend kri?al a skr??en?, zbabel? z?mok. – — Ay, ah, ah to bol?!!! – bol odstr?nen? z prudko rast?ceho Stasyana do v??ok. Videl, ako sa skupina vrcholov ods?ahovala, kde sa nikto nestaval pred Chmorom Ikom, preto?e v?etko sa stalo pred o?ami ka?d?ho a ka?d? vedel, ?e to je koniec. Hladn? koniec… Najprv zomrie Casulia Zeka a potom v?etci ostatn?. A ve?k? Galupia zmizne z povrchu zeme. A v?etci si to mysleli kv?li ?pinav?mu jazyku akn? Rev. Ale v skuto?nosti je to pr?pad p?na. A kladie sa ot?zka: Pre?o s? vl?dcovia v?ade – byrokrati, ktor? br?nia pokroku, ale ?ije a prosperuje civiliz?cia? Mo?no by to malo by? tak? Mo?no ?no. Ale my rozmno?ujeme a bojujeme o svoje ?ivoty, a to je dobr?. A? teraz je v ka?dej dek?de st?le viac priestoru a potrav?n a na?a byrokracia narast? v korupciu a e?te viac brzd? pokrok. Pokrok vo v?skume a povolan? vesm?ru. Budeme ods?den? len vtedy, ak bud? zbrane op?? d?le?itej?ie ako ?ivot. A iba prostredn?ctvom obet? si uvedomujeme, ?e ne?ijeme v poriadku. A to, ?o si ?lenovia Botvy mysleli pred smr?ou, sa nemohlo sta?. Preto kol?nia zomrela, ale nie celkom. Koniec koncov, Nadezhda umrela ako posledn? a st?le tam bola, aj ke? bez ?spechu… RABUKA SECOND najprv apulaz Blyaki Skvel? krajina Ruska!!! Masy ?ud? a plemien v ?om na?li svoje ?to?isko a ?ivot. A ka?d? m? dostatok priestoru. Rozsiahle rozlohy ruskej p?dy jednoducho pri?ahuj? cudzincov. A sme s nimi spokojn?, ale prenasledujeme svoje vlastn? a chceme ich pova?ova? za cudzincov. Ako sa hovor?: vlastn? – cesnak s cibu?ou a druh? – chlieb a so?. A ke? sa na?i ?udia stan? cudz?mi, okam?ite si pam?t?me, ?e s? na?imi vlastn?mi a s? hrd? na svoje ?spechy. Ale to je absurdn?. Preto?e to u? s? ?spechy cudzincov. Predali ste semen? a mysl?te si, ?e ovocie patr? v?m? Nie. Zme?kali ste nugetku – ale pochva?ovali ste sa. A Matka Rusko ?ak? na priemernos? – profesori a ?radn?ci zmizn? a myslia si, ?e Rusi nahradia svoje miesto, nie papierom, ale krvou a duchom, a tento ?as sa bl??i. A t? vyhnansk? vlastenci ?akaj? na kri?iakov s kufr?kmi, aby ob?a?ovali ?ud? a… Bud? to podporova?. A prezidenti nepo?uj? stonanie ?udu, preto?e medzi nimi je tekut? hnoj od byrokratov a pokrytcov, a ke? sa hnoj dostane z varu, praskne. ?o sa v?ak bude dia? ?alej? ?udia sa p?taj?: Pre?o Majstri v mene ?ud? pom?haj? ostatn?m a ich zomieraj? st?le viac hladom a bezdomovcami? Rusko je hotov? krava. Mlieko v?ak nepij? majitelia, ale susedia. A najzauj?mavej?ie je, ?e ve?a majite?ov ne?ije na ruskej zemi, ale za jej hranicami. Susedi v?ak zaujali svoje miesto a doteraz kupuj? pasy na hlasovacie pr?va. Susedia zradia svoju skuto?n? vlas? a ?ahko akceptuj? Rusa. A ak zradili svoju matku, nedovolia jej nevlastnej matke, aby ju ocenila, navy?e ju vyplienia a opustia. Najlep?ie je v?ak ma? na pam?ti, ?e my, ako vt?ky, zvierat?, ryby, sme obyvatelia Zeme. A nez?le?? na tom: ste Kalmyk alebo rusk? ?id, Ameri?an Niger alebo Eskimo – ste pozem??an. A z kol?sky by to malo hrdo znie?!!! Ale predt?m je to dlh?ie ako pred koncom sveta, tak?e v?etko nech?vame na s?toku okolnost? ?asu, preto?e predt?m, ako ?ili a ne?ili, neboli na?ive. A ?lovek ?loveku je vlk, ovca, med?za… M?j dom je moja pevnos?. A my, novonaroden? rasa. ?o n?m zavola?? Migruj?ci pracovn?ci? Nie, nepri?li sme sem, ale objavili sa. Objavili sme sa tu a sme skuto?n? Rusi, dokonca viac ako Rusi. Sme nov? ?k?la mutantov. Sme Blakes!!! Ve?k? Blaki, Ve?k? Rusko!!! ?iadni ?udia, ?iadny hmyz, ?iadne zvierat?, kvety, huby at?. a nie podobne, ale revitalizovan? vykosten? Laidosh s chvostom. O?ividne sa V?emoh?ci rozhodol znova vytvori? svoj vlastn? druh a on ich vytvoril pod?a jeho vzh?adu a podoby, polo?il ich na ruky s rukami na tele a mozgu a in?ch org?noch. Vyzeralo to tak z?bavne, ako aj hospod?rne. ?no, a ?iadne kosti. Svaly a nie gram kost?. A na ?ele tejto kol?nie – ja!! V?emoh?ci a sexy tvorca! A ja sa naz?vam Faaak! Конец ознакомительного фрагмента. Текст предоставлен ООО «ЛитРес». Прочитайте эту книгу целиком, купив полную легальную версию (https://www.litres.ru/pages/biblio_book/?art=48631326&lfrom=688855901) на ЛитРес. Безопасно оплатить книгу можно банковской картой Visa, MasterCard, Maestro, со счета мобильного телефона, с платежного терминала, в салоне МТС или Связной, через PayPal, WebMoney, Яндекс.Деньги, QIWI Кошелек, бонусными картами или другим удобным Вам способом.