Cesta Hrdinu

Cesta Hrdinu Morgan Rice ?arodejn?kov Prste? #1 ?ARODEJN?KOV PRSTE? m? v?etky rysy potrebn? pre jasn? ?spech: hlavn? aj ved?aj?ie pr?behy, z?hadn? atmosf?ru, stato?n?ch rytierov a rozkvitaj?ce vz?ahy, ktor? zace?uj? rany na zlomen?ch srdciach, a ?alej tie? podvod ?i zradu. S?ubuje dlh? hodiny z?bavy a ur?ite uspokoj? v?etky vekov? kateg?rie. Dielo n?jde svoje miesto v kni?niciach u v?etk?ch priaznivcov fantasy literat?ry. -Books and MovieReviews,Roberto MattosSvetov? bestseller ??slo jedna! Autorka bestsellerov Morgan Rice prich?dza s novou ??asnou fantasy s?riou. Pr?beh knihy CESTA HRDINU (Kniha prv? v s?rii ?ARODEJN?KOV PRSTE?) se to?? okolo osudov jedn?ho dospievaj?ceho, a ve?mi zvl??tn?ho chlapca, ?trn?s?ro?n?ho poddan?ho ze zabudnutej dediny na okraji Kr??ovstva Prste?a. Thorgrin je najmlad?? zo ?tyroch bratov, ich otec m? pre neho len sam? podradn? pr?ce a bratia n?m opovrhuj?. Thorgrin s?m ale c?ti, ?e je in? ne? ostatn?. Sn?va o tom, ?e se jedn?ho d?a stane skvel?m bojovn?kom, prid? se ku kr??ovej dru?ine a spolo?ne s nimi bude ochra?ova? Prste? od nepriate?ov, ?ij?cich na druhej strane Ka?ona. Ke? dospeje do ur?en?ho veku, otec mu zak??e, aby se pok?sil o prijatie v kr??ovskej L?gie. Chlapec ho odmietne posl?chnu? a na vlastn? p?s? se vyd? na cestu z rodnej dediny. Je odhodlan? presadi? si svoje za ka?d? cenu. Len?e Kr??ov Dvor je pln? z?pasu o moc, neuspokojen?ch amb?ci?, rodinn?ch dr?m, ?iarlivosti, n?silia a zrady. Kr?? MacGil si mus? z potomkov vybra? svojho n?stupcu, zatia? ?o Me? Osudu, zdroj v?etkej ich moci, st?le nedotknut? ?ak? na vyvolen?ho, ktor? n?m bude schopn? vl?dnu?. Thorgrin prich?dza do mesta ako nepozvan? cudzinec a mus? si presadi? svoje prijatie do L?gie. Po ?ase zis?uje, ?e m? ur?it? zvl??tne sily, ktor?m s?m nerozumie. Dozved? sa, ?e m? neoby?ajn? dar a ?e ho ?ak? neoby?ajn? osud. Navzdory svoj?m mo?nostiam sa zamiluje do kr??ovy dc?ry, a ke? ich vz?ah za??na postupne rozkvita?, Thor zis?uje, ?e proti nemu stoja mocn? s?peri. Ke? se sna?? porozumie? svoj?m schopnostiam, kr??ov m?g ho vezme pod svoje ochrann? kr?dla a povie mu, ?e matka, ktor? chlapec nikdy nepoznal, poch?dzala z ?alekej krajiny za Ka?onom, vlastne dokonca a? z Krajiny Drakov. Sk?r ne? m??e Thorgrin uskuto?ni? svoj sen a sta? sa bojovn?kom, ?ak? ho ve?a n?ro?n?ho tr?ningu. Z toho je v?ak neust?le vyru?ovan?, proto?e se proti svojej v?li st?va stredobodom dvorn?ch machin?ci? a intr?g, ktor? se sna?ia zni?i? jeho l?sku a zrazi? ho do kolien – a cel? kr??ovstvo s n?m. V?aka d?myselne prepracovan?mu fikt?vnemu svetu a postav?m je CESTA HRDINU epick?m pr?behom o priate?stve a l?ske, rivalite a spolupr?ci, o rytieroch a drakoch, intrig?ch a politick?ch machin?ci?ch, o dospievan?, o zlomen?ch srdciach, o podvode, amb?ciach a zrade. Je to pr?beh o cti a odvahe, o osude a predur?en?, a tie? o m?gii. Je to fantasy, ktor? n?s privedie do sveta, na ktor? u? potom nikdy nezabudneme, a ktor? oslov? ?itate?ov obidvoch pohlav? a ka?d?ho veku. To v?etko na ploche 80 000 slov. Knihy ?. 3 a? ?. 17 s? teraz tie? dostupn?! Z?bavn? epick? fantasy. – Kirkus Reviews M??eme tu vidie? po?iatok nie?oho neoby?ajn?ho. San Francisco Book Review Ak?n? … Autorkin ?t?l je skvel? a pr?beh strhuj?ci. Publishers Weekly Temperamentn? fantasy … Za?iatok nie?oho, ?o s?ubuje st?? sa strhuj?cou epickou fantasy s?riou pre mlad?ch ?itate?ov. Midwest Book Review C E S T A H R D I N U (S?GA ?ARODEJN?KOV PRSTE? – KNIHA PRV? ) Morgan Rice Morgan Rice Morgan Rice je autorkou epickej fantasy s?gy ?ARODEJN?KOV PRSTE?, ktor? obsahuje 17 kn?h, a ktor? je pod?a USA Today bestsellerom ??slo 1; S?rie UP?RIE ?URN?LY, obsahuj?cej zatia? 9 kn?h, USA Today betseller ??slo 1; S?rie TRIL?GIA PRE?ITIA, USA Today bestseller ??slo 1, postapokalyptick?ho thrilleru skladaj?ceho sa zatia? z dvoch kn?h; a tie? nov?j epick? fantasy s?rie KR??OVIA A ?ARODEJN?CI. Autorkin? knihy s? dostupn? v tla?enej aj audio verziu, a boli prelo?en? do viac ako 25 jazykov. PREMENENIE (prv? kniha zo s?rie Up?rie ?urn?ly), AR?NA JEDNA - otrok?ri (prv? kniha z Tril?gie pre?itia), CESTA HRDINU (prv? kniha zo s?gy ?arodejn?kov Prste?) a VZOSTUP DRAKA (prv? kniha zo s?rie Kr??ovia a ?arodejn?ci), s? v?etky dostupn? zdarma na stiahnutie! Morgan sa rada zauj?ma o n?zory svojich ?itate?ov, tak?e sa pros?m nezdr?hajte nav?t?vi? jej webov? str?nky www.morganricebooks.com, kde sa m??ete prida? do zoznamu kontaktov, z?ska? knihu zadarmo, rovnako ako ?al?ie ak?n? bonusy, stiahnu? si zadarmo aplik?cie, ma? preh?ad o posledn?ch novink?ch, prida? sa na autorkin Facebook ?i Twitter, a jednoducho by? s Morgan v kontakte! Vybran? ohlasy na tvorbu Morgan Rice "??tava fantasy, ktor? spriada mysteri?zne elementy s intrigami do jedine?n?ho pr?behu. Cesta hrdinu je o z?skavanie odvahy a uvedomen? si zmyslu ?ivota, ktor? vedie k rastu, dospelosti a dokonalosti ... .Pre v?etk?ch, ktor? h?adaj? nap?nav? fantasy dobrodru?stvo, hrdinu a ak?ne po?at? sled udalost?, ktor? ?enie Thora po ceste, na ktorej sa z mal?ho detsk?ho sn?lka postupne st?va mlad?m mu?om, ktor? neohrozene ?el? nebezpe?enstvu, aj ke? s? vyhliadky na pre?itie biedne ... .A to je len za?iatok epickej s?gy pre mlad?ch ?itate?ov. " --Midwest Book Review (D. Donovan, kritik) "?ARODEJN?KOV PRSTE? m? v?etky rysy potrebn? pre jasn? ?spech: hlavn? aj ved?aj?ie pr?behy, z?hadn? atmosf?ru, stato?n?ch rytierov a rozkvitaj?ce vz?ahy, ktor? zace?uj? rany na zlomen?ch srdciach, a ?alej tie? podvod ?i zradu. S?ubuje dlh? hodiny z?bavy a ur?ite uspokoj? v?etky vekov? kateg?rie. Dielo n?jde svoje miesto v kni?niciach u v?etk?ch priaznivcov fantasy literat?ry. " -Books and MovieReviews,Roberto Mattos "Z?bavn? epick? fantasy od Riceovej ( ?ARODEJN?KOV PRSTE? ) nesie v?etky klasick? ?rty ??nru - siln? pr?beh, ktor? je silne in?pirovan? stredovek?m ?k?tskom a jeho hist?riou, a tie? dobr? zmysel pre popis dvorn?ch intr?g." -Kirkus Reviews "Zbo??ujem sp?sob ak?m Riceov? vytvorila postavu Thora a sveta, ktor? ho obklopuje. Krajina aj bytosti, ktor? ju ob?vaj?, s? ve?mi vydarene pop?san? ... Pr?beh je p?tav?. Kr?tky, ale sladk? ... .Po?et ved?aj??ch post?v je citlivo nastaven? tak, ?e ?itate? sa nem??e v rozpr?van? "strati?". Nech?ba dobrodru?stvo, ani momenty pln? hr?zy, ktor? v?ak neprekra?uje hranice ??nru. Kniha je v?born? najm? pre mlad?ho ?itate?a ... je v nej za?iatok nie?oho pozoruhodn?ho ... " "--SanFrancisco Book Review "V tejto akciou nabitej prvej knihe epickej fantasy s?rie ?arodejn?kov Prste? (ktor? m? moment?lne u? 14 zv?zkov), Riceov? predstavuje ?itate?om ?trn?s?ro?n?ho Thorgrina "Thora" McLeod, ktor?ho sen je sta? sa vojakom Strieborn?ch, elitnej jednotky rytierov, ktor? sl??i kr??ovi ... .Vypr?va?sk? ?t?l Riceovej je bohat? a pr?beh p?tav?. " --PublishersWeekly "CESTA HRDINU jsa ?ita jednoducho a r?chlo.. Konce jednotliv?ch kapitol v?s doslova n?tia zisti?, ?o sa stane v tej ?al?ej a preto je knihu ?a?ko odlo?i?. V knihe n?jdeme nieko?ko m?lo preklepov, pri?om niektor? men? s? zamenen?, av?ak ani jedno nekaz? celkov? dojem z pr?behu. Na konci knihy som mal pocit, ?e mus?m ma? okam?ite v ruk?ch ?al?iu ?as? a nakoniec to bolo presne to, ?o som tie? urobil. V?etk?ch dev?? dielov ?arodejn?kovho Prste?a mo?no v s??asnosti zak?pi? v Kindle store, pri?om Cesta hrdinu je na stiahnutie zadarmo! Ak sa obzer?te po r?chlom a z?bavnom ??tan? na dovolenku, t?to kniha dokonale spln? va?e priania. " --FantasyOnline.net Knihy od Morgan Rice KR??OVIA A ?ARODEJN?CI VZOSTUP DRAKOV (Kniha ?.1) ?ARODEJN?KOV PRSTE? CESTA HRDINU (Kniha ?.1) POCHOD KR??OV (Kniha ?.2) OSUD DRAKA (Kniha ?.3) POKRIK CTI (Kniha ?.4) SL?VNA PR?SAHA (Kniha ?.5) ?TOK CHRABR?CH (Kniha ?.6) OBRAD ME?OV (Kniha ?.7) MOC ZBRAN? (Kniha ?.8) NEBO K?ZEL (Kniha ?.9) MORE ?T?TOV (Kniha ?.10) PANOVANIE OCELE (Kniha ?.11) KRAJINA OH?A (Kniha ?.12) VL?DA KR??OVIEN (Kniha ?.13) BRATSK? PR?SAHA (Kniha ?.14) SEN SMRTE?N?KOV (Kniha ?.15) S?BOJ RYTIEROV (Kniha ?.16) DAR BITKY (Kniha ?.17) TRIL?GIA PRE?ITIA AR?NA JEDNA: OTROK?RI (Kniha ?.1) AR?NA DVA (Kniha ?.2) UP?RI ?URN?L PREMENEN? (Kniha ?.1) MILOVAN? (Kniha ?.2) ZRADEN? (Kniha ?.3) PREDUR?EN? (Kniha ?.4) ?IADAN? (Kniha ?.5) ZASN?BEN? (Kniha ?.6) ZAS??BEN? (Kniha ?.7 ) N?JDEN? (Kniha ?.8) VZKRIESEN? (Kniha ?.9) T??IACA (Kniha ?.10) PEKLIATA (Kniha ?.11) Vypo?ujte si s?gu ?ARODEJN?KOV PRSTE? v audio form?te! © 2012 Morgan Rice V?etky pr?va vyhraden?. S v?nimkou povolenia pod?a US Copyright Act 1976, ?iadna z ?ast? tejto publik?cie nesmie by?, bez predch?dzaj?ceho povolenia autora, za ?iadnych okolnost? reprodukovan?, distribuovan? alebo prev?dzan? do ak?chko?vek in?ch form?tov, ani uchov?van? v zdie?anej datab?ze. Tento ebook je licencovan? v?lu?ne pre Va?e osobn? vyu?itie. Tento ebook nesmie by? ?alej pred?van? alebo darovan? ostatn?m ?u?om. Ak chcete knihu zdie?a? s ?al?ou osobou, zak?pte si pros?m ?al?ie k?pie. Ak ??tate t?to knihu, ale nezak?pili ste si ju, alebo nebola zak?pen? iba pre Va?e pou?itie, vr??te ju pros?m a k?pte si svoju vlastn? k?piu. ?akujeme, ?e re?pektujete usilovn? pr?cu, ktor? autorka na vznik tohto titulu musela vynalo?i?. Obsah tejto knihy je fikt?vny. Men?, osobnostn? charakteristiky, organiz?cie, miesta, udalosti a konflikty s? bezo zvy?ku produktom autorkinej predstavivosti, alebo je ich pou?itie fikt?vne. Ak?ko?vek podobnos? so skuto?n?mi osobami, ?i u? ?iv?mi alebo m?tvymi, je ?isto n?hodn?. Jacket image Copyright RazoomGame pou?it? s licenciou Shutterstock.com. OBSAH KAPITOLA PRV? (#u85ee244b-8c20-5015-bc6a-4c7a60a48db1) KAPITOLA DRUH? (#u9073efb5-7aaa-5916-bc88-da901e4e5be7) KAPITOLA TRETIA (#ufc183cfd-6161-58cb-b127-80d261d449e5) KAPITOLA ?TVRT? (#u9641d74d-1ce6-51d7-a8e7-2cd9afed30c6) KAPITOLA PIATA (#ucec700f6-091d-5c77-a411-af346279b06c) KAPITOLA ?IESTA (#u1f421a8a-8456-5aa4-bf22-6dad0b61c4b0) KAPITOLA SIEDMA (#litres_trial_promo) KAPITOLA ?SMA (#litres_trial_promo) KAPITOLA DEVIATA (#litres_trial_promo) KAPITOLA DESIATA (#litres_trial_promo) KAPITOLA JEDEN?STA (#litres_trial_promo) KAPITOLA DVAN?STA (#litres_trial_promo) KAPITOLA TRIN?STA (#litres_trial_promo) KAPITOLA ?TRN?STA (#litres_trial_promo) KAPITOLA P?TN?STA (#litres_trial_promo) KAPITOLA ?ESTN?STA (#litres_trial_promo) KAPITOLA SEDEMN?STA (#litres_trial_promo) KAPITOLA OSEMN?STA (#litres_trial_promo) KAPITOLA DEV?TN?STA (#litres_trial_promo) KAPITOLA DVADSIATA (#litres_trial_promo) KAPITOLA DVADSIATA PRV? (#litres_trial_promo) KAPITOLA DVADSIATA DRUH? (#litres_trial_promo) KAPITOLA DVADSIATA TRETIA (#litres_trial_promo) KAPITOLA DVADSIATA ?TVRT? (#litres_trial_promo) KAPITOLA DVADSIATA PIATA (#litres_trial_promo) KAPITOLA DVADSIATA ?IESTA (#litres_trial_promo) KAPITOLA DVADSIATA SIEDMA (#litres_trial_promo) KAPITOLA DVADSIATA ?SMA (#litres_trial_promo) “Ne?ahk? je hlava, ktor? nesie korunu.” —William Shakespeare Henry IV, Dejstvo II KAPITOLA PRV? Chlapec st?l na najvy??om v??ku ju?nej krajiny Z?padn?ho kr??ovstva Prste?a a obr?ten? k severu pozoroval prv? z vych?dzaj?cich s?nk . Tak ?aleko ako len dovidel sa vlnili zelen? kopce, vystupuj?ce a klesaj?ce ako ?avie h?by v rade ?dol? a vrchov. Ohnivo oran?ov? l??e prv?ho slnka ot??ali v rannej hmle, iskrili, a svetlo ktor? vytv?rali bolo rovnako k?zeln? ako chlapcova n?lada. M?lokedy sa prebudil tak skoro, alebo sa odv??il tak ?aleko od domova, a nikdy nevyst?pil tak vysoko - vediac, ?e by t?m nahneval otca. Ale dnes mu to bolo jedno. Dnes nedbal na t?ch mili?n pravidiel a dom?cich povinnost? , ktor? ho zv?zovali po ?trn?s? rokov. Tento de? bol in?. Bol to de? kedy sa naplnil jeho osud. Chlapec, Thorgrin zo Z?padn?ho kr??ovstva, z Ju?nej provincie, z klanu McLeod - ka?d?mu zn?my jednoducho ako Thor - najmlad?? zo ?tyroch chlapcov a najmenej ob??ben? u svojho otca, zostal hore cel? noc v o?ak?van? tohoto d?a. Netrpezlivo a s hor??kovyt?m poh?adom sa prech?dzal sem a tam, ?akaj?c a ?elaj?c si, aby u? prv? slnko vy?lo. Lebo de? ako je tento prich?dza len raz za nieko?ko rokov, a keby ho minul, ostal by naveky v tejto dedine ods?den? na pasenie st?da svojho otca a? do konca svojich dn?. A to bola my?lienka, ktor? nezniesol. De? Odvodu. Bol to de?, kedy kr??ovsk? arm?da prech?dzala provinciami a vyberali dobrovo?n?kov do Kr??ovskej L?gie. Thor cel? svoj ?ivot nesn?val o ni?om inom. Pre neho ?ivot znamenal jednu vec: pripoji? sa k Strieborn?m, kr??ovsk?m elitn?m rytierom, ktor? mali to najlep?ie brnenie a najvyberanej?ie zbrane z obidvoch kr??ovstiev. A nikto nemohol vst?pi? k Strieborn?m bez toho, aby bol predt?m v L?gii, medzi mlad?m panstvom vo veku od ?trn?s? do devatn?s? rokov. A ak ?lovek nebol synom ??achtica, alebo sl?vneho bojovn?ka, tak sa ani do L?gie dosta? nemohol. De? Odvodu bol jedinou v?nimkou. Vz?cna udalos?, ktor? sa konala iba raz za nieko?ko rokov, kedy L?gia nemala dos? mu?ov a tak kr??ovi mu?i prech?dzali krajinou a h?adali nov?ch regr?tov. V?etci vedeli, ?e len m?lo bolo vybran?ch, a e?te menej sa ich dostane a? do L?gie. Thor ?tudoval horizont pozorne a h?adal ak?ko?vek zn?mky pohybu. Vedel, ?e Strieborn? pojdu touto jedinou cestou do jeho dediny, a on chcel by? prv?, kto ich zazrie. Jeho st?do oviec v?ade okolo neho, protestuj?c zdv?halo svoje hlasy v protivnom ch?re neust?leho be?ania, do?aduj?c sa, aby ich zobral nasp?? na ni??ie svahy, k lep?ej pastve. Sna?il sa ten hluk a z?pach nevn?ma?. Musel sa s?stredi?. V?etky tie roky, kedy sa staral o st?do, robil lokaja svojmu otcovi, lokaja svojim star??m bratom, v?etko toto bolo znesite?n? len v?aka my?lienke, ?e raz toto miesto opust?. Jedn?ho d?a, ke? Strieborn? pr?du, on prekvap? v?etk?ch, ktor? ho podce?ovali a bude vybran?. Jedin?m r?chlym pohybom sa vy?vihne na ich voz a povie zbohom v?etk?mu. Jeho otec ho, samozrejme, nikdy v??ne nepova?oval ako kandid?ta pre L?giu. V skuto?nosti, on ho nikdy nepova?ovali za kandid?ta na ni?. Namiesto toho jeho otec venoval svoju l?sku a pozornos? Thorov?ch trom star??m bratom. Najstar?? mal dev?tn?s? a ?al?? dvaja nasledovali rok po roku za n?m. Thor bol dobr? tri roky mlad?? od nich. Mo?no preto, ?e oni si boli bli??? vekom, alebo mo?no preto, ?e vyzerali rovnako, a inak ako Thor, oni dr?ali pokope a sotva si v??mali existenciu Thora. Hor?ie je, ?e oni boli vy???, robustnej?? a silnej?? ako on a aj ke? Thor vedel, ?e nie je ?iadna padavka, napriek tomu si ved?a nich tak pripadal. C?til, ak? s? jeho svalnat? nohy krehk? v porovnan? s ich dubov?mi sudmi. Jeho otec neurobil ni? pre to, aby sa to zmenilo, a v skuto?nosti sa zdalo, ?e mu to tak aj vyhovuje. Nech?val Thora stara? sa o ovce a udr?iava? zbrane, zatia? ?o jeho bratia tr?novali. Aj ke? to nikdy nebolo nahlas povedan?, ale ka?d?mu bolo jasn?, ?e Thor sa m? len skraja pozera? ako jeho bratia dosahuj? ve?k? ?spechy. Jeho osudom bolo zosta? tu, by? prehltnut? touto dedinou, a da? svojej rodine podporu, ktor? po?aduj?. E?te hor?ie bolo, ?e Thor vyc?til ako sa jeho bratia, c?tia n?m ohrozen?, mo?no ho dokonca nen?vidia. Thor to mohol vidie? v ka?dom ich poh?ade, v ka?dom ich geste. Nech?pal ako, ale vzbudil v nich nie?o, ako je strach alebo ?iarlivos?. Mo?no to bolo preto, ?e bol odli?n? od nich, nevyzeral ako oni a ani nehovoril ako oni; ani sa neobliekal ako oni, ke??e jeho otec schov?val to najlep?ie - fialov? a ?arl?tov? r?by, zlatom zdoben? zbrane - pre jeho bratov, zatia? ?o Thorovi nechali len tie najhrub?ie a najoby?ajnej?ie handry. Av?ak Thor st?le na?iel sp?sob ako si ?aty upravi? tak, aby sadli ?o najlep?ie. Okolo p?sa si uviazal ?atku, a teraz, v lete odstrihol ruk?vy, aby jeho vypracovan? pa?e mohol ovieva? letn? v?nok. Ku ko?eli nosil hrub? pl?ten? nohavice, jeho jedin? - a top?nky vyroben? z najchudobnej?ej ko?e boli vysoko ?nurovan?. Sotva by sa vyrovnali ko?en?m top?nkam jeho bratov, ale plnili svoj ??el. Jeho uniforma bola typick? pre pastiera. Ale jeho v?raz pastiersky nebol. Thor bol vysok? a ?t?hly, s hrdou vystupuj?cou s?nkou, u??achtilou bradou, v?razn?mi l?cnymi kos?ami a siv?mi o?ami vyzeral skor ako bojovn?k, ktor? sa stratil svojej jednotke. Jeho rovn?, hned? vlasy mu vo?ne padali okolo u??, a cez ofinu prebleskovali ?iv? o?i. Thorov?m bratom bolo dovolen? dnes r?no dlho spa? a po v?datn?ch ra?ajk?ch bud? poslan? na Odvod – s najlep??mi zbra?ami a otcov?m po?ehnan?m, zatia? ?o on by nemal dovolen? ani sa toho z??astni?. Raz sa na to otca pok?sil aj sp?ta?, ale nepochodil dobre. Jeho otec rozhovor rezol?tne ukon?il a on to u? druhykr?t nesk??al. Jednoducho to nebolo f?r. Thor bol odhodlan? vzoprie? sa osudu, ktor? pre neho napl?noval jeho otec. Pri prvom n?znaku kr??ovsk?ho karav?nu, pobe?? ako o preteky naspa? domov a znovu sa postav? svojmu otcovi, a ?i sa mu to p??i alebo nie, stretne aj on kr??ov?ch mu?ov. Bude st?? pri Odvode s ostatn?mi. Jeho otec ho nemo?e zastavi?. Pri pomyslen? na to c?til, ako mu zviera ?al?dok. Prv? slnko vyst?palo o ?osi vy??ie, a ke? to druh?, m?tovo zelen?, za?alo vych?dza? a prid?valo svoje svetlo na fialov? oblohu, Thor ich zazrel. St?l vzpriamene, po chrbte mu prebehol mr?z. Tam, na obzore sa uk?zali najjemnej?ie obrysy konsk?ho povozu. Prach spod jeho kolies st?pal k nebu. Jeho srdce bilo r?chlej?ie ke? zazrel ?al??; potom ?al??. Aj z takejto dia?ky sa zlat? ko?e leskli vo svetle s?nk, ako strieborn? rybky vyskakuj?ce z vody. V okamihu ke? ich napo??tal dvan?s?, u? nemohol dlh?ie ot??a?. S b??iacim srdcom v hrudi, prvykr?t v ?ivote zabudn?c aj na svoje st?do, sa Thor oto?il a potk?naj?c sa utekal dole kopcom, rozhodut? nezastavi? sa pred ni??m - k?m sa ku n?m neprihl?si. * Thor sa sotva zastavil, aby nabral dych, ke? sa r?til dole kopcami, pomedzi stromy, nedbaj?c na ?krabance. Dobehol k ?istine a uvidel svoju dedinu rozprestret? ni??ie: Ospal? osada pln? jednoposchodov?ch domkov z bieleho ?lu so slamen?mi strechami. ?ilo tam zop?r tuctov rod?n. Z kom?nov st?pal dym, ke??e v???ina u? bola hore a pripravovali si svoje ra?ajky. Bolo to idylick? miesto, akur?t dos? ?aleko – jeden cel? de? jazdy - od Kr??ovho Dvora, dos? na to, aby to odradilo cestovate?ov od ?ast?ch n?v?tev. Boli len ?al?i? z mnoh?ch farm?rskych ded?n na okraji Prste?a, len ?al?? z?bok vo ve?kom kolese Z?padneho kr??ovstva. Thor pre?printoval nadol posledn? ?sek, ktor? mu ost?val na n?mestie, zanech?vaj?c za sebou oblak prachu. Sliepky a psi pred n?m utekali a star? ?ena, sediac pred svoj?m domom pri kotle bublaj?cej vody na neho zasy?ala. "Spoma?, chlap?e!" Zaja?ala, ke? sa hnal okolo, a rozv?ren? prach jej skoro zadusil ohe?. Ale Thor nechcel spomali?, ani kvoli nej, ani kvoli nikomu in?mu. Zahol do jednej postrannej uli?ky, potom do druhej, kop?ruj?c svojimi pohybmi dokonale v?etky ich z?kruty, ktor? poznal naspam??, a? do?iel domov. Bolo to mal?, nev?razn? obydlie, rovnako ako v?etky ostatn? - biele hlinen? m?ry a vysok? slamenn? strecha. Tak ako u v???iny, jedin? miestnos? bola rozdelen?, jeho otec spal na jednej strane a jeho traja bratia na strane druhej; Na rozdiel od v???iny, ich dom mal vzadu mal? kurn?k, a to bolo miesto kde spal i Thor. Zo za?iatku sp?val spolo?ne so svojimi bratmi, ale postupne boli v???i? a namyslenej??. Potom u? pre neho nenechali ani miesto. Thora to zo za?iatku bolelo, ale teraz si vychutn?val, ?e m? svoje ??vlastn? miesto, pre? od svojich bratov. T?mto sa len potvrdilo to, ?o on u? d?vno vedel - ?e je vo svojej rodine len trpen?m vydedencom. Thor be?al k predn?m dver?m a vrazil do nich bez zastavenia. "Ot?e!" Zakri?al, lapal po dychu. "Strieborn?! Prich?dzaj?!" Jeho otec a traja bratia sedeli pri stole s ra?ajkami, u? oble?en? vo svojich najlep??ch ?at?ch. Po jeho slov?ch vysko?ili od stola a vrhli sa k dver?m, nar??aj?c do neho ramenami, k?m vybehli z domu na cestu. Thor ich nasledoval von, a v?etci tam st?li s o?ami upret?mi na horizont. "Nevid?m nikoho," povedal najstar?? Drake svoj?m hlbok?m hlasom. So svojimi naj?ir??mi ramenami, vlasmi ostrihan?mi nakr?tko, rovnako ako jeho bratia, hned?mi o?ami a tenk?mi pr?snymi perami sa zamra?il na Thora, ako obvykle. "Ani ja, "opakoval Dross, len o rok mlad?? ako Drake a v?dy na jeho strane. "Prich?dzaj?!" Thor odsekol. "Prisah?m!" Jeho otec sa k nemu oto?il a schmatol ho za ramen?. "A ako to vie??" - sp?tal sa. "Videl som ich." "Ako? Odkia??" Thor zav?hal, otec ho dostal. On samozrejme vedel, ?e jedin? miesto, odkia? Thor mohol kol?nu zazrie? bolo z vrcholu pahorku. Teraz si Thor nebol ist?, ako m? odpoveda?. "Ja ... vyliezol som na kopec…" "So st?dom? Dobre vie?, ?e nesm? ?s? tak ?aleko." "Ale dnes to bolo in?. Musel som ich vidie?." Jeho otec sa zamra?il. "Okam?ite cho? dovn?tra, vyle?ti a prines me?e pre svojich bratov, aby vyzerali pred kr??ov?mi mu?mi ?o najlep?ie. " T?mto bol Thor vybaven? a otec sa oto?il sp?? k jeho bratom, ktor? v?etci st?li na ceste a vyzerali. "Mysl??, ?e n?s vyber??" op?tal sa Durs, najmlad?? z trojice, o cel? tri roky star?? od Thora. "Boli by hl?pi keby nie." povedal otec. "Toho roku im ch?ba ve?a mu?ov. Bol asi ve?mi mal? v?ber, inak by sa sem ani neob?a?ovali. Len stojte rovno, v?etci traja, bradu hore a vypn?? hru?. Nepozerajte sa im priamo do o??, ale ani neklopte zrak. Bu?te siln? a sebavedom?. Nesmiete uk?za? ?iadnu slabos?. Ak chcete by? v kr??ovskej L?gii, mus?te sa spr?va?, ako keby ste u? tam boli." "?no, ot?e, " jeho traja chlapci odpovedal naraz a vzpriamili sa. Oto?il sa a pozrel sa na Thora. "?o ty tu e?te rob???" sp?tal sa. "Dovn?tra!" Thor tam st?l a nevedel sa pohn??. Nechcel neposl?chnu? svojho otca, ale musel s n?m hovori?. Srdce mu b??ilo k?m sa rozhodoval. Us?dil, ?e najlep?ie by bolo po??vnu? a prinies? me?e, a a? potom prehovori? k otcovi. Neuposl?chnutie by teraz nepomohlo. Thor sa rozbehol cez dom von k zadn?mu vchodu, kde bol mal? pr?stre?ok na zbrane. Na?iel me?e svojich bratov, v?etky tri to boli n?dhern? kusy, rukov?te zdoben? najlep??m striebrom, vz?cne dary na ktor? otec roky ?etril. Schmatol v?etky tri, zasko?en? - ako st?le - ich v?hou, a be?al s nimi nasp?? cez dom von. Rozbehol sa ku svojim bratom, podal ka?d?mu jeho me?, potom sa oto?il k svojmu otcovi. "?o?e? Nie s? vyle?ten??" povedal Drake. Otec sa na neho odmietavo pozrel, ale prv ne? sta?il nie?o poveda?, Thor prehovoril. "Ot?e, pros?m. Mus?m s tebou hovori?!" "Povedal som ti aby si nale?til -" "Pros?m , Ot?e!" Otec sa na neho pozrel znova, zneistel. Musel vidie? na Thorovej tv?ri, ?e je to nie?o dole?it?, preto?e nakoniec povedal: "Tak?e?" "Chcem, aby aj m?a pos?dili. S ostatn?mi. Pre L?giu." Smiech jeho bratov, ktor? sa mu ozval za chrbtom sposobil, ?e sa cel? za?ervenal . Ale jeho otec sa nesmial. Naopak, jeho zamra?en? poh?ad sa e?te preh?bil. "Naozaj?" Sp?tal sa. Thor r?zne prik?vol. "U? m?m ?trn?s?. U? som opr?vnen?." "Odrezok m? ?trn?s?," povedal Drake poh?davo cez rameno. "Ak by ?a vzali, bol by si najmlad??. Mysl?? si, ?e by ti dali prednos? pred niek?m ako som ja, o p?? rokov star??m?" "Si drz?." povedal Durso. "V?dy si bol." Thor sa k nim obr?til. "Ja sa ale nep?tam v?s!" povedal. Oto?il sa sp?? k svojmu otcovi, ktor? sa e?te mra?il. "Ot?e, pros?m," povedal. "Daj mi ?ancu. To je v?etko ?o ?iadam. Viem, ?e som mlad?, ale to sa ?asom zmen?. Dok??em sa o seba postara?. " Jeho otec pokr?til hlavou. "Ty nie si vojak, chlap?e. Ty nie si ako tvoji bratia. Si pastier. Tvoj ?ivot je tu. So mnou. Bude? si robi? svoje povinnosti a bude? ich robi? dobre. ?lovek by nemal sn?va? pr?li? vysoko. Zmier sa so svoj?m ???ivotom a nau?i? sa ho milova?." Thor c?til ako sa mu srdce pomaly l?me na mal? k?sky a jeho ?ivotn? pl?ny sa rozpad?vaj? priamo pred jeho o?ami. Nie, pomyslel si. To nem??e by? koniec. "Ale ot?e - " "Ticho! " prerezal otcov v?krik rann? vzduch. "Sta?ilo s tebou. U? s? tu. Prac sa z cesty, a spr?vaj sa slu?ne, ke? tu bud?." Jeho otec predst?pil dopredu a jednou rukou odstr?il Thora bokom, ako by to bola len nejak? vec, ktor? by rad?ej nevidel. Jeho svalnat? ruka bodla Thora do hrude. Ulicou sa ozvalo ve?k? dunenie. Me??ania vybehli zo svojich domovov a lemovali ulice. Rast?ci oblak prachu ohlasoval karav?nu, ktor? sa v zapat? objavila v uliciach. Tucet vozov ?ahan?mi ko?mi vyd?valo zvuk ako ve?k? hromobitie. Vbehli do mesta n?hle ako skuto?n? arm?da a zastavili ne?aleko Thorovho domu. Ich kone poskakovali na mieste, f?kali. Trvalo dlho, ne? sa oblak prachu aspo? trochu usadil, zatia??o Thor sa sna?il cez neho zahliadn?? aspo? nie?o z ich v?zbroje a brnenia. E?te nikdy nevidel Strieborn?ch takto zbl?zka, a srdce mu b??ilo. Vojak id?ci na ?ele kol?ny zosadol zo svojho ?rebca. Bol tu, naozajstn?, skuto?n? ?len Strieborn?ch, odet? v lesklom retiazkovom brnen?, dlh? me? na opasku. Vyzeral na tridsiatnika, skuto?n? mu?, strnisko na brade, jazvy na tv?ri a nos kriv? z bitky. Bol to najp?sobivej?? mu? ak?ho Thor kedy videl, dvakr?t tak? ?irok? ako ostatn?, s v?razom, ?e to tu m? na starosti. Vojak zosko?il na pra?n? cestu, a cinkaj?c ostrohami sa bl??il pred zoraden?ch chlapcov. Cez cel? osadu tucty chlapcov st?lo v o?ak?van? a v tichej n?deji. Pripoj?? sa k Strieborn?m znamenalo ?ivot pln? cti, bitiek, zn?mosti a sl?vy - spolu s pozemkom, titulom a bohatstvom. Znamenalo to najlep?iu nevestu, najvyberanej?ie pozemky, ?ivot sl?vy. Znamenalo to ?es? pre rodinu, a vstup do L?gie bol k tomu t?m prv?m krokom. Thor si prezeral ve?k? pozlaten? ko?iare a vedel, ?e len tak?to mon?tr? mohli unies? to?ko regr?tov. Bol to ve?k? kr??ovstvo, a je treba nav?t?vi? ve?a miest. Prehltol, preto?e si uvedomil, ?e jeho ?ance s? e?te men?ie ne? si myslel. Bude musie? porazi? v?etk?ch t?chto chlapcov – mnoh? z nich boli roden? bojovn?ci – rovnako ako troch svojich vlastn?ch bratov. Mal pot?paj?ci sa pocit. Thor sotva d?chal k?m vojak prech?dzal v tichu pomedzi rady n?dejaj?cich sa mlad?kov. Za?al na proti?ahlej strane ulice, potom pomaly kr??il. Thor samozrejme poznal v?etk?ch chlapcov. Vedel tie?, ?e niektor? z nich ani nechceli by? vybran?, to len ich rodiny ich chceli vysla? do sveta. B?li sa; z tak?ch nebud? dobr? vojaci. Thora spa?ovalo pon??enie. C?til, ?e si zasl??i by? vybran?, rovnako ako ktor?ko?vek z nich. Len preto, ?e jeho bratia boli star?? a v???? a silnej?? e?te neznamenalo, ?e by nemal ma? pr?vo tam st?? a by? vybran?. Horel nen?vis?ou k svojmu otcovi, a ke? sa vojak pribl??il, mal pocit ?e sn?? vysko?? z ko?e. Vojak zastavil prv?kr?t pred jeho bratmi. Prezrel si ich od hlavy a? po p?ty, a zdalo sa, ?e na neho urobili dojem. Natiahol sa, schmatol jeden z ich me?ov a tasil, akoby chcel vysk??a? ako kvalitne je kovan?. Zasmial sa. "Ty si tento me? e?te nikdy skuto?ne nepou?il, ?e nie?" Sp?tal sa Drakeho. Thor prvykr?t vo svojom ?ivote videl ako Drake znerv?znel. Drake ta?ko prehltol. "Nie, m?j pane. Ale pou?il som ho mnohokr?t pri tr?ningu, a d?fam, ?e to - " "Pri tr?ningu! " Vojak prepukol v hur?nsky smiech a obr?til sa k ostatn?m vojakom, ktor? sa pripojili, vysmievaj?c sa Drakemu rovno do tv?re. Drake s?ervenel. Bolo to prv?kr?t, kedy Thor videl Drakeho pon??en?ho - obvykle, to bol Drake, kto poni?oval ostatn?ch. "Tak potom bezpochyby m??me poveda? na?im nepriate?om, aby sa ?a b?li – teba, kto pou??va svoj ??me? pri tr?ningu!" Vojaci sa rozosmiali znova. Velite? sa potom oto?il k ?al??m Thorov?m bratom. "Tri k?sky z jedn?ho st?da," povedal a hladil si strnisko na brade. "To sa m??e hodi?. V?etci ste dobre urasten?. Aj ke? nesk?sen?. Budete potrebova? ve?a cvi?i?, aby z v?s nakoniec nie?o bolo. " Odml?al sa. "Mysl?m, ?e pre v?s n?jdeme miesto." K?vol smerom k zadn?mu vozu. "Nast?pte, ale r?chlo. K?m si to nerozmysl?m." Thorovi traja bratia sa rozbehli k vozu, ?iarili. Thor si v?imol ?e aj jeho otec ?iari. Ale on s?m bol sk???en?, ke? ich sledoval, ako odch?dzaj?. Vojak sa oto?il a prech?dzal k ?al?iemu domu. Thor to u? dlh?ie nevydr?al. "Sir!" Thor vykr?kol. Jeho otec sa oto?il a zazrel na neho, ale Thorovi to u? bolo jedno. Vojak zastavil, chrbtom k nemu, a pomaly sa oto?il. Thor urobil dva kroky dopredu, so srdcom bij?cim a? v krku vypol svoju hru? tak ako len mohol. "Vy ste ma nepos?dili, pane," povedal. Vojak si prekvapene premeral Thora od hora a? dole, ako keby to bol vtip. "Naozaj? "sp?tal sa a prepukol do smiechu. Aj jeho mu?i sa za?ali smia?. Ale Thorovi to bolo jedno. Toto bola jeho chv??a. Bolo to teraz, alebo nikdy. "Chcem vst?pi? do L?gie!" Povedal Thor. Vojak prist?pil k Thorovi. "Mysl??, teraz?" Zatv?ril sa pobavene. "A u? si v?bec mal ?trn?s??" "?no, pane. Pred dvoma t??d?ami." "Pred dvoma t??d?ami!" Velite? zaja?al od smiechu, rovnako ako jeho mu?i. "V tomto pr?pade sa iste bud? na?i nepriatelia chvie? pri poh?ade na teba." Thor c?til ako ho spa?uje pon??enie. Musel nie?o urobi?. Nemohol to necha? skon?i? takto. Vojak sa oto?il k odchodu, ale tomu musel Thor zabr?ni? za ka?d? cenu. Thor vyst?pil krok dopredu a zakri?al "Pane! Rob?te chybu!" Dav zdesene zalapal po dychu, ke? sa vojak zastavil a znovu sa pomali?ky oto?il. Teraz sa u? ale mra?il. "Hlup?k, " povedal jeho otec a schmatol Thora za rameno, "cho? sp?? dovn?tra!" "Nikam nejdem!" Thor zreval a striasol otcovo zovretie. Vojak prist?pil k Thorovi a jeho otec ust?pil. "Vie? ak? je trest za ur??ku Strieborn?ho? " vy?tekol vojak. Thorovo srdce b??ilo ako o z?vod, ale on vedel, ?e teraz nem??e c?vnu?. "Pros?m, odpus? mu, pane," povedal jeho otec. "Je to e?te die?a a -" "Nebudem hovori? s vami," povedal vojak. S ne?stup?m poh?adom don?til otca, aby ml?al. Vojak sa oto?il sp?? k Thorovi. "Odpovedz mi!" Povedal. Thor prehltol, neschopn? hovori?. Toto nei?lo tak, ako si predstavoval. "Urazi? Strieborn?ho je jako urazi?sam?ho kr??a," zarecitoval Thor pokorne, ako to mal ulo?en? v pam?ti. "?no," povedal vojak. "?o znamen?, ?e ti m??em da? ?tyridsa? r?n bi?om, keby som chcel." "Nechcel som v?s urazi?, pane," povedal Thor. "Ja len chcem by? vybrann?. Pros?m. O tomto som sn?val cel? m?j ?ivot. Pros?m. Dovo?te mi, aby som sa k v?m pripojil." Vojak sa na neho pozrel, a pomaly jeho v?raz zm?kol. Po dlhej dobe pokr?til hlavou. "Si mlad?, chlap?e. M?? stato?n? srdce. Ale e?te nie si pripraven?. Prihl?s sa, a? prestane? pi? mamine mlieko." Potom sa oto?il, vyrazil pre? a r?chlo vysko?il na ko?a. Na ostatn?ch chlapcov sa u? ani nepozrel. Thor sk???ene sledoval ako sa karav?na dala do pohybu. Tak r?chlo ako pri?li, aj odi?li. Posledn? vec ktor? Thor videl boli jeho bratia. Sedeli v zadnej ?asti posledn?ho voza a posme?ne sa na neho d?vali. Odch?dzali pred jeho o?ami, ?aleko odtia?to, za lep??m ?ivotom. Thor c?til, ?e v ?om ?osi pr?ve umrelo. Ke? vzru?enie okolo neho pomiulo, dedin?ania sa rozi?li sp?? do svojich domovov. "Uvedomuje? si, ak? hl?pos? si urobil, bl?zon jeden?" vy?tekol Thorov otec a chytil ho za ramen?. "Uvedomuje? si, ?e si mohol zni?il ?ance svojich bratov?" Thor r?zne zhodil otcove ruky zo svojich ramien, ten sa vyhnal a u?tedril mu spakruky jednu cez tv?r. Thor to zac?til a zamra?il sa na svojho otca. ?as? jeho ja chcela najprv otcovi vr?ti?. Ale nakoniec sa ovl?dol. "Cho? po moje ovce a prive? ich sp??. Hne?! A ke? sa vr?ti?, neo?ak?vaj odo m?a jedlo. Namiesto ve?ere prem???aj o tom ?o si urobil." "Mo?no ?e sa u? nevr?tim v?bec! " Thor zareval, ke? sa oto?il a vyrazil pre?, ?aleko od svojho domova, smerom ku kopcom. "Thor!" zakri?al jeho otec. Nieko?ko dedin?anov, ktor? e?te zostali na ceste sa prizerali. Thor sa dal do klusu, potom do behu. Chcel sa dosta? odtia?to ?o naj?alej. Sotva si v?imol, ?e pla?e. Slzy zaliali jeho tv?r, preto?e ako ka?d? sen, ktor? kedy mal, aj tento bol rozdrven?. KAPITOLA DRUH? Thor sa zlostne potuloval v kopcoch cel? hodiny, a? nakoniec si vybral miesto a posadil sa, ruky skr??il cez nohy a pozoroval obzor. Sledoval ako ko?e mizn? v dia?ke, a d?val sa na oblak prachu, ktor? za nimi ostal e?te dlho potom. ?iadne ?al?ie n?v?tevy u? nebud?. Teraz bol ods?den? zosta? tu v tejto dedine na roky, ?akaj?c na ?al?iu ?ancu, ak e?te v?bec pr?de. A ?i by mu to otec v?bec dovolil. Teraz ostali len oni dvaja v dome, a jeho otec mu ur?ite d? poc?ti? ako ve?mi ho nahneval. Otec by chcel, aby mu aj na?alej robil slu?obn?ka, a? roky prejd? a on by skon?il rovnako ako otec - zabudnut? tu a ?ij?ci mal?, podradn? ?ivot - zatia? ?o jeho bratia z?skaj? sl?vu a meno. Vo svojich ?il?ch c?til, ako ho to v?etko poni?uje. Toto nebol ?ivot, ktor? by chcel ?i?. A on to dobre vedel. Znovu a znovu si Thor nam?hal mozog, ?o by mohol robi? alebo zmeni?. Nepri?iel na ni?. ?ivot mu rozdal pr?ve tak?to karty. Po hodin?ch sedenia vstal a za?al sa skleslo pres?va? sp?? do zn?mych kopcov, vy??ie a vy??ie. Tak ?i tak smeroval sp?? k st?du, na najvy??? pahorok. Ako liezol, prv? slnko u? zapadlo a druh? dosiahlo svoj ??vrchol, zalievaj?c oblohu zelen?m svetlom. T?laj?c sa, pohr?val sa Thor so svoj?m prakom, ktor? mal uviazan? okolo pasu. Svoj ko?en? prak pou??val roky. Siahol do vrecka s kame?mi, ktor? mu viselo na boku, a prstami medzi nimi preberal, jeden hlad?? ne? druh?, v?etky ru?ne zbieran? z najvyberanej??ch potokov. Ob?as vystrelil na vt?ky; inokedy na hlodavce. Bol to zvyk hlboko zakorenen? v priebehu rokov. Spo?iatku netrafil ni?. Potom raz trafil pohybliv? cie?. Odvtedy bola jeho mu?ka presn?. Teraz vrhanie kame?ov sa stalo s??as?ou jeho ja – a okrem toho ho to dok?zalo uk?udni?. Jeho bratia mo?no dok??u me?om zo?a? strom, ale nikdy by netrafili letiaceho vt?ka s kame?om. Thor bezmy?lienkovite vlo?il kame? do praku, zaklonil sa, a z celej sily ?vihol, predstavuj?c si ?e mieri na svojho otca. Trafil kon?r na vzdialenom strome, pri?om ho ?isto odstrelil. Akon?hle zistil, ?e by t?m mohol skuto?ne zabi? pohybuj?ce sa zvierat?, prestal na ne mieri?. Z?akol sa vlastnej sily a nechcel nikomu ubl??i?. Jeho ter?ami boli kon?re, iba ?e, ak by samozrejme l??ka pri?la k jeho ovciam. Po nejakej dobe sa tieto nau?ili rad?ej nepribli?ova? a Thorove ovce boli najbezpe?nej??m st?dom v celej osade. Thor si znova spomenul na svojich bratov, kde asi teraz pr?ve s?, a op?? ho premohla zlos?. Po celodennej jazde dorazia do Kr??ovho Dvora. Mohol si to len predstavi?. Videl ich prich?dzaj?cich s ve?kou sl?vou a ?udia, oble?en? vo svojich najlep??ch ?at?ch, ich zdravia. Bojovn?ci ich zdravia. ?lenovia Strieborn?ch ich zdravia. Bud? prijat?, bud? b?va? v kas?r?ach L?gie, bud? tr?nova? na kr??ovsk?ch cvi?i?tiach s t?mi najlep??mi zbra?ami. Ka?d? z bich bude sl??i? ako pano? pre niektor?ho sl?vneho rytiera. Jedn?ho d?a sa stan? sami rytiermi, s vlastn?mi ko?mi, s ??vlastn?m erbom a vlastn?mi pano?mi. Bud? na v?etk?ch oslav?ch a ve?era? s Kr??om za jedn?m stolom. Bol to ??asn? ?ivot. A toto mu prek?zlo posmedzi prsty. Thorovi z toho pri?lo a? zle a sna?il sa to v?etko vypusti? z hlavy. Ale nemohol. ?as? jeho ja, niekde hlboko vo vn?tri, na neho kri?ala. Vravela mu aby to nevzd?val, ?e jeho osud je e?te v???? ako je toto. Nevedel e?te ?o, ale ur?ite to nebude ?ivot tun?. C?til, ?e on je in? ako ostatn?. Mo?no, ?e dokonca aj v?nimo?n?. Nikto mu nerozumel. A tak ho v?etci len podce?ovali. Thor dosiahol najvy??? kopec a zbadal svoje st?do. Dobre vycvi?en? ovce boli st?le pokope a p?sli sa ?alej spokojne na ?omko?vek zelenom, ?o sa dalo n?js?. Za?al ich r?ta? h?adiac na ?erven? znaky, ktor? mali nama?ovan? na chrbtoch. Stuhol, ke? skon?il. Jedna ovca ch?ba. Znovu a znovu po??tal. Nemohol tomu uveri?: jedna ch?bala. Nikdy predt?m Thor nestratil jedin? ovcu, a jeho otec ho pre to asi zabije. Hor?ia ale bola predstava, ?e jedna z jeho ovc? je teraz sama, vystra?en? a zranite?n? niekde v divo?ine. Nezniesol predstavu, ?e niekto nevinn? mus? trpie?. Thor sa pon?h?al na vrchol pahorku a a prezeral okolie, a? ju zazrel. Ve?mi ?aleko, za nieko?k?mi kopcami sa p?sla osamel? ove?ka s ?ervenou zna?kou na chrbte. Bola to t? najdivokej?ia zo st?da. Poklesol na duchu, ke? si uvedomil, ?e ovca nielen?e utiekla, ale ?e zo v?etk?ch mo?n?ch ciest si vybrala pr?ve t?, ktor? viedla na z?pad, do Temn?ho Lesa. Thor prehltol. Temn? Les bol zak?zan?, a to nielen pre ovce, ale aj pre ?ud?. To bolo za hranicou dediny, a u? od okamihu, ke? sa postavil na nohy a za?al s?m chodi?, vedel, ?e tam nesmie. Nikdy. ?s? tam, pod?a legendy, bola ist? smr?. Neprezk?man? lesy boli pln? nebezpe?n?ch zvierat. Thor sa pozrel na tmavn?cu oblohu, zva?oval. Nemohol tam necha? svoju ovcu. Us?dil, ?e ke? sa bude pon?h?a?, mohol by to e?te stihn??. E?te jeden poh?ad sp??, potom sa oto?il a pre?iel do ?printu – smerom na z?pad, do Temn?ho Lesa, nad ktor?m sa s?ahovali hust? mraky. Nesta?il s dychom, ale jeho nohy ho niesli sam? ?alej. C?til, ?e nie je cesty sp??, aj keby chcel. Bolo to ako be?a? oproti no?nej more. * Thor uh??al dole cez zop?r kopcov bez toho aby sa zastavil, k hust?mu baldach?mu Temn?ho Lesa. Chodn?ky kon?ili tam, kde za??nali stromy, a on vbehol do nezn?meho ?zemia. Spadnut? l?stie hlasno ?u??alo pod jeho nohami. V okamihu ke? vst?pil do lesa sa ocitol v tme. Svetlo zast?vali vysok? borovice. Tie? tu bolo chladnej?ie, a ke? prekro?il prah, poc?til mrazenie. Nebolo to len z tmy, alebo zo zimy. To bolo z nie?oho in?ho. Nie?o, ?o nedok?zal pomenova?… bol sledovan?. Thor sa pozrel hore na star? vetvy, pokr?ten?, ?ir?ie ako on s?m, kym?cej?ce sa a v?zgaj?ce vo vetre. Sotva pre?iel p??desiat krokov v lese, ke? za?ul podivn? zvuky zvierat. Oto?il sa a u? sotva bolo vidie? miesto, z ktor?ho do lesa vst?pil a c?til, akoby odtia?to u? nebola ?iadna cesta von. Zav?hal. Temn? Les st?l odjak?iva mimo z?ujmu celej osady a aj mimo z?ujmu Thora. Bolo to nie?o hlbok? a tajomn?. ?iadny pastier, ktor? by stratil ovcu v Temnom Lese by sa nikdy neodv??il ju tam ?s? h?ada?. Dokonca ani jeho otec. Pr?behy o tomto mieste boli pr?li? temn?, pr?li? zlovestn?. Ale dnes sa u? udialo toho to?ko, ?e to u? bolo Thorovi jedno a zahodil v?etku opatrnos? za hlavu. Jedna jeho ?as? chcela posun?? hranice, dosta? sa tak ?aleko od domova, ako sa to len d? a dovoli? ?ivotu nech si s n?m rob? ?o chce. Odv??il sa ?alej, potom zastal neist? kadia? m? ?s?. V?imol si stopy - ohnut? vetvy, kadia? jeho ove?ka musela prejs?, a d?l sa t?mto smerom. Po chv?li sa znovu oto?il. E?te neubehla ani hodina a u? bol bezn?dejne straten?. Sna?il sa spomen?? si na smer, z ktor?ho pri?iel, ale u? si nebol ist?. V jeho ?al?dku sa usadil nepr?jemn? pocit, ale jedin? cesta von bola cesta dopredu, a tak pokra?oval ?alej. V dia?ke Thor zbadal l??e slne?n?ho svetla, a tak sa vybral tam. Dostal sa k malej ?istinke na okraji ktorej zastal ako prikovan? - nemohol uveri? tomu, ?o videl pred sebou. St?l tam, chrbtom k Thorovi, ?lovek oble?en? v dlhom, modrom sat?novom pl??ti. Nie, nie ?lovek - Thor to c?til. Bol to nie?o in?. Druid, mo?no. St?l vysok? a rovn?, hlavu pokryt? kapuc?ou, ?plne pokojne, ako by ho okolit? svet ani trochu nezauj?mal. Thor nevedel ?o m? robi?. Po?ul o Druidoch, ale e?te nikdy sa so ?iadn?m nestretol. Pod?a znakov na jeho zlatom lemovanom pl??ti to nebol oby?ajn? Druid. Tie znaky boli kr??ovsk?. Boli to znaky Kr??ovho Dvora. Thor nemohol pochopi?. ?o tu kr??ovsk? Druid robil? Po chv?li, ktor? sa zdala ako ve?nos? sa Druid pomaly oto?il tv?rou k Thorovi a on ho spoznal. Vzalo mu to dych. Bola to toti? jedna z najzn?mej??ch tv?r? v celom kr??ovstve - kr??ov osobn? Druid. Argon, poradca kr??ov Z?padn?ho Kr??ovstva po cel? st?ro?ia. ?o robil tu - tak ?aleko od kr??ovsk?ho dvora, v strede Temn?ho Lesa- bolo z?hadou. Thor si nebol ist?, ?i sa mu to v?etko len nesn?va. "Tvoje o?i ?a neklam?," povedal Argon pozeraj?c sa priamo na Thora. Jeho hlas bol hlbok?, starovek?, akoby hovorili samotn? stromy. Jeho ve?k?, priesvitn? o?i prenikavo sk?mali Thora. Thor c?til intenz?vnu energiu vy?aruj?cu z Druida – bolo to ako st?? oproti slnku. Thor si okam?ite k?akol na koleno a sklonil hlavu. "M?j pane," povedal. "Je mi ??to, ?e som v?s vyru?il." Nere?pektovanie kr??ovho radcu sa trestalo v?zen?m alebo aj smr?ou. Toto bolo v?tepovan? Thorovi od narodenia. "Vsta?, die?a," povedal Argon. "Keby som chcel, aby si si k?akol, povedal by som ti to." Thor d?vaj?c sa na Argona pomaly vstal. Argon prist?pil nieko?ko krokov bli??ie. Zastavil sa a zad?val sa na Thora, a? sa Thor za?al c?ti? nepr?jemne. "M?? ??matkine o?i," povedal Argon. Thor bol zasko?en?. Svoju matku nepoznal, a nikdy nestretol nikoho, okrem svojho otca, kto by ju poznal. Bolo mu povedan?, ?e zomrela pri jeho p?rode. Thor mal kv?li tomu v?dy pocit viny a aj podozrenie, ?e to bol d?vod, pre?o ho jeho rodina nen?vidi. "Mysl?m, ?e ste si ma pom?lili s niek?m in?m," povedal Thor. "Ja nem?m matku." "?o?e?" Sp?tal sa Argon s ?smevom. "Narodil si sa iba z mu?a?" "Chcel som poveda?, pane, ?e moja matka zomrela pri p?rode. Mysl?m, ?e ste si ma pom?lili." "Si Thorgrin z klanu McLeod. Najmlad?? zo ?tyroch bratov. Ten, ktor?ho nevybrali." Thorovi sa otvorili o?i dokor?n. ?a?ko dok?zal pochopi?, ako je toto mo?n?. ?e niekto ako je Argon ho pozn? a to?ko o ?om vie. To bolo nad jeho ch?panie. Nikdy ho nenapadlo, ?eby ho mohol pozna? e?te niekto in? okrem ?ud? z jeho dediny. "Ako ... to viete?" Argon sa usmial, ale neodpovedal. Thor bol n?hle naplnen? zvedavos?ou. "Ako ..." dodal Thor, h?adaj?c slov?, "... ako to ?e pozn?te moju matku? Stretli ste ju? Ak? bola?" Argon sa oto?il a i?iel pre?. "Ot?zky a? niekedy inokedy, " povedal. Thor zmetene pozeral ako odch?dza. Bola to tak? z?vratn? a tajomn? stretnutie, a v?etko sa to udialo tak r?chlo. Rozhodol sa, ?e nem??e necha? Argona len tak od?s? a pon?h?al sa za n?m. "Pre?o ste tu?" sp?tal sa Thor, doh??aj?c ho. Argon, opieraj?c sa o prastar? slonovinovu palicu, kr??al neskuto?ne r?chlo. "Vari ste tam ?akali na m?a?" "A na koho in?ho?" Sp?tal sa Argon. Thor sa ho pon?h?al dohna?, nasledoval za n?m do lesa nech?vaj?c ?istinku za sebou. "Ale pre?o na m?a? Ako ste vedeli, ?e tam budem? A ?o odo m?a chcete?" "Pr?li? ve?a ot?zok, " povedal Argon. "Neust?le nimi napl?uje? vzduch. Mal by si namiesto toho rad?ej po??va?." Thor nasledoval druida ako pokra?ovali hust?m lesom a sna?il sa zosta? ticho. "Pri?iel si h?ada? svoju straten? ovcu, " povedal Argon. "U??achtil? ?silie. Ale str?ca? ?as. Ona nepre?ije." Thor vytre?til o?i. "Ako to viete?" "Ja viem o svetoch, o ktor?ch ty ani netu???. Alebo aspo? zatia? nie." Thor sa neprest?val divi? ako ho st?le doh??al. "Nechce? po??va?, nu?, tak? je tvoja povaha. Tvrdohlav?. Ako tvoja matka. Aj tak sa vyberie? za svojou ovcou, aby si ju zachr?nil." Thor sa za?ervenal, ke? zistil, ?e Argon mu ??ta jeho my?lienky. "Si vzdorovit? chlapec, " dodal. " M?? siln? v??ou. Pr?li? hrd?. Dobr? ?mysly. Ale jedn?ho d?a to m??e by? tvoj p?d." Argon za?al v?stup na machov? hrebe?, a Thor ho nasledoval. "Chce? sa pripoji? do kr??ovej L?gie, " povedal Argon. "?no! "Odpovedal Thor, vzru?ene. "M?m ?ancu? M??ete pre to nie?o urobi??" Argon sa zasmial, hlbok? dut? zvuk Thora zamrazil. " M??em robi? v?etko a ni? sa nestane. Tvoj osud u? bol nap?san?. Ale to z?le?? len od teba, ?o si vyberie?. " Thor nerozumel. Do?li a? na vrchol hrebe?a, kde Argon zastavil a pozrel sa na neho. Thor st?l ve?mi bl?zko a Argonova energia ho spa?ovala. "Tvoj osud je z t?ch d?le?itej??ch," povedal. "Nezahadzuj ho." Thorovi sa roz??rili o?i. Jeho osud? D?le?it?? C?til, ako sa nap??a hrdos?ou. "Tomu nerozumiem. Hovor?te v h?dank?ch. Pros?m, povedzte mi viac." Argon zmizol. Thorove ?sta ostali otvoren? dokor?n. Pozerel sa na v?etky strany, po??val, prem???al. Vari si to v?etko len predstavoval? Bol to len nejak? blud? Thor sa rozhliadal dookola. Z tohoto miesta, vysoko na hrebeni, videl ?alej ako predt?m. Ke? sa prizrel lep?ie, uvidel v dia?ke pohyb. Za?ul zvuk a bol si ist?, ?e to je jeho ovca. Potk?naj?c sa nadol machov?m hrebe?om sa pon?h?al v smere odkia? prich?dzal zvuk, naspa? do lesa. Ako ?iel, nemohol zabudn?? na stretnutie s Argonom. Neveril, ?e sa to naozaj stalo. Ako to, ?e kr??ov Druid bol pr?ve tu? ?akal na neho. Ale pre?o? A ?o t?m myslel - o jeho osude? ??m viac sa to Thor sna?il rozmota?, t?m menej to ch?pal. Argon ho varoval, aby nepokra?oval, ale z?rove? ho nav?dzal, aby tak urobil. Kr??aj?c sa ho viac a viac zmoc?ovala predtucha, ?e pr?ve teraz sa nie?o z?va?ne stane. Za?iel za z?krutu a zastal ako omr??en? pri poh?ade pred seba. V jedinom okamihu sa v?etky jeho najhor?ie no?n? mory stali skuto?nos?ou. Vlasy na hlave sa mu zje?ili a on si uvedomil, ?e urobil ve?mi ve?k? chybu, ke? vst?pil do Temn?ho Lesa. Oproti nemu – nie viac ako na tridsa? krokov – st?l Sybold. Mohutn?, svalnat?, stojaci na v?etk?ch ?tyroch, ve?k? asi ako k??. Bol najob?vanej??m zviera?om Temn?ho Lesa, ba mo?no cel?ho kr??ovstva. Thor ho e?te nikdy nevidel, ale po?ul legendy. Pripom?nal leva, ale bol v???? a ?ir??. Mal tmavo?erven? srs? a ?lt? ?iariace o?i. Pod?a legendy bola jeho ?erven? farba pr?ve z krvi nevinn?ch det?. Thor za cel? svoj ?ivot po?ul len p?rkr?t, ?eby Sybolda niekto zbadal, ale aj o tom by sa dalo pochybova?. Stretnutie s n?m vlastne nikto nikdy nepre?il. Niektor? pova?ovali Sybolda za boha Lesa, a znamen?m. ?o to bolo znamenie, Thor nemal ani potuchy. Urobil pomali?ky krok sp??. Sybold – so svojimi pootvoren?mi obrovsk?mi ?e?us?ami a stekaj?cou slinou - sa uprene d?val svojimi ?lt?mi o?ami. V tlame mal Thorovu ch?baj?cu ovcu - be?ala, visela dolu hlavou, polovica jej tela u? bola roztrhan? tes?kmi. Bola u? skoro m?tva. Ale Sybold sa nepon?h?al s jej zabit?m, zdalo sa, ?e m? pote?enie z mu?enia. Thor nemohol po??va? jej pla?. Ovca sa bezmocne zmietala a on sa c?til zodpovedn?. Thorov prv? impulz bolo oto?i? sa a be?a?pre?, ale vedel, ?e by to bolo zbyto?n?. T?to ?elma mohla predbehn?? ?oko?vek. Beh by ho e?te viac vyprovokoval. A nemohol necha? svoju ovcu takto umrie?. St?l tam strachom vrasten? do zeme, ale pritom vedel, ?e mus? nie?o urobi?. Zv??azili reflexy. Pomaly siahol do vrecka, vytiahol kame?, a vlo?il ho do praku. S tras?cou sa rukou rozto?il, urobil krok dopredu a vyhodil. Kame? letel vzduchom a presne trafil svoj cie?. Dokonal? z?sah. Zasiahol ovcu do oka a pre?iel a? do mozgu. Ovca ochabla. Bola m?tva. Thor ju u?etril od ?al?ieho tr?penia. Sybold sa zamra?il, roz?ren? na Thora, ?e zabil jeho hra?ku. Pomaly otvoril svoje obrovsk? ?e?uste a pustil ovcu, ktor? spadla do l?stia. Potom oto?il svoj zrak na Thora. Odkia?si z hlb?n jeho tela sa ozvalo hlbok?, d?monick? zavr?anie. K?m sa rozmrzen? zviera ot??alo k Thorovi, on s b??iacim srdcom siahol na ?al?? kame? v jeho vrecku, a chystal sa znova strie?a?. Sybold n?hle vyrazil a pohyboval sa r?chlej?ie, ako ?oko?vek, ?o Thor kedy videl vo svojom ?ivote. Thor urobil krok vpred a hodil kame?om, modlil sa aby trafil, preto?e vedel, ?e na ?al?? u? nebude ?as. Kame? zasiahol be?tiu v jej pravom oku a zrazil ju. Bol to ??asny hod, a men?ie zviera by to zlo?ilo. Ale toto nebolo men?ie zviera. Toto zviera bolo nezastavite?n?. Zarevalo od bolesti, ale nespomalilo. Aj bez jedn?ho oka, dokonca s kame?om v mozgu, sa Sybold r?til na Thora. Nebolo ni?, ?o by Thor mohol urobi?. O chv??u nesk?r bola be?tia na ?om. Svoje obrovsk? paz?ry zaryla chlapcovi do ramena. Thor kri?al. C?til, ako keby ho rezali tromi no?mi naraz a hne? ho zaliala hor?ca krv. Zviera ho svojimi ?tyrmi labami pri?pendlilo na zem. Jeho v?ha bola neskuto?n?, ako keby mu na hrudi st?l slon. Thor c?til, ako mu praskaj? rebr?. Be?tia zaklonila hlavu, do?iroka otvorila svoje ?e?uste a s odhalen?mi tes?kmi sa za?ala pribli?ova? k Thorovmu krku. V tom momente sa Thor natiahol a chytil zviera za neuverite?ne svalnat? krk. Sna?il sa ho v?etk?mi silami dr?a? od tela. Ale dok?zal to len na chv??ku. Jeho ruky sa za?ali trias? a tes?ky zost?pili ni??ie. Na tv?ri c?til hor?ci dych ?elmy a na krku jej stekaj?ce sliny. Rev, ktor? vy?iel z jej hrude mu skoro prerazil u?n? bubienky. Vedel, ?e zomrie. Thor zavrel o?i. Pros?m, Bo?e. Daj mi silu. Dovo? mi, aby som bojoval s t?mto tvorom. Pros?m. Ve?mi ?a pros?m. Budem robi? ?oko?vek, ?o bude? chcie?. Ostanem Ti dl?n? po cel? zvy?ok svohoj ?ivota. A potom sa nie?o stalo. Thor c?til ohromn? pr?val tepla vo svojom tele, kolovalo v jeho ?il?ch, c?til ako skrz naskrz cez neho pre?la ve?k? d?vka energie. Otvoril o?i a uvidel nie?o, ?o ho prekvapilo - z jeho dla?e vy?arovalo ?lt? svetlo, a ke? sa sp?? oprel do krku zviera?a, zistil, ?e svojou silou ho dok??e udr?a?. Thor na?alej tla?i? a neust?val. Jeho sila r?stla a? c?til, ?e ka?d? chv?lu vybuchne. Vz?p?t? zviera letelo o dobr? tri metre dozadu. Prist?lo na chrbte. Thor sa posadil a nech?pal ako je toto mo?n?. Pr??era sa znova postavila na nohy a v zlosti sa op?? vrhla na Thora. Ale tentokr?t sa Thor c?til ?plne inak. Energia n?m pr?dila. C?til sa silnej??, ako kedyko?vek predt?m. Ke? zviera vysko?ilo do vzduchu, Thor sa prikr?il, schmatol ho za brucho a zahodil, vyu?ij?c jeho vlastn? hybnos?. Zviera letelo lesom, narazilo do stromu a zr?tilo sa na zem. Thor pozeral oh?ren?. Naozaj pr?ve odhodil Sybolda? Zviera dvakr?t za?murkalo, potom sa pozrelo na Thora. Postavilo sa a za?to?ilo znova. Tentoraz ho Thor schmatol za krk a obidvaja sa zr?tili na zem, ?elma navrchu. Ale Thor ju prevr?til a dostal sa hore. Dr?al zviera a dusil ho oboma rukami, k?m ono sa sna?ilo zdvihn?? hlavu a za?at svoje tes?ky do neho. Ale zaka?d?m klapli napr?zdo. Thor poc?til pr?val novej sily a e?te pevnej?ie zovrel ruky. Nechal aby energia pretekala cel?m jeho telom a zrazu sa – na svoje prekvapenie - c?til silnej??, ako zviera. ?krtil Sybolda, a? k?m nezomrie. Napokon zviera ochablo. Thor ho nepustil e?te ?al?iu cel? min?tu. Pomaly vstal, lapaj?c po dychu sa ?iroko otvoren?mi o?ami pozeral dole a dr?al si zranen? ruku. ?o sa pr?ve stalo? To naozaj on, Thor, pr?ve zabil Sybolda? Bolo to znamenie, ?e tento de? nie je zbyto?n?, ?e ziadny z jeho dn? nebol zbyto?n?. Stalo sa nie?o neoby?ajn?. Pr?ve zabil najzn?mej?iu a najob?vanej?iu be?tiu v tomto kr??ovstve. Hol?mi rukami. Bez zbrane. Nevyzeralo to re?lne. Nikto mu to neuveri. Zato?ila sa mu hlava pri pomyslen? odkia? pri?la t? sila, ?o mu pomohla. ?o to ale znamen? a kto on vlastne je. Jedin? ?udia, ako je zn?me, ?o by mohli ma? tak?to silu, boli predsa Druidovia. Ale jeho otec a matka neboli Druidovia, tak?e ani on n?m nemohol by?. Alebo by mohol? Vyc?til niekoho za sebou. Thor sa oto?il a zbadal Argona ako tam stoj? a d?va sa na zviera. "Ako ste sa sem dostali?" sp?tal sa Thor ohromen?. Argon ho ignoroval. "Videli ste, ?o sa stalo?" sp?tal sa Thor, st?le neveriacky. "Ja neviem, ako som to urobil." "Ale vie?," odpovedal Argon. "Hlboko vn?tri vie?. Si in? ako ostatn?." "Bolo to ako ... n?val sily, " povedal Thor. "Ako sila, o ktorej som nevedel, ?e ju m?m." "Energia," povedal Argon. "Jedn?ho d?a ju spozn?? ve?mi dobre. Mo?o sa nau??? ju aj ov?da?." Thor sa chytil za rameno, jeho boles? bola neznesite?n?. Pozrel sa na ruku a zbadal ?e je cel? zakrvaven?. Poc?til z?vrat a strach, ?o by sa mohlo sta?, keby mu nikto nepomohol. Argon urobil tri kroky dopredu, natiahol sa, chytil Thorovu druh? ruku a polo?il ju pevne na ranu. Pridr?al ju tam, zaklonil sa a zavrel o?i. Thor c?til vlnu tepla v ramene. Po?as nieko?k?ch sek?nd lepkav? krv na ruke vyschla a boles? sa za??nala vytr?ca?. Pozrel sa na ruku a nemohol tomu uveri?. Bol uzdraven?. Jedin?, ?o zostalo boli tri jazvy po paz?roch, ale boli zacelen?, ako keby to bola u? nieko?ko dn? star? jazva. Nebola tam ?iadna krv. Thor sa pozrel na Argona v ??ase. "Ako si to urobil?" Sp?tal sa. Argon sa usmial. "Ja nie. To ty s?m. Len som presmeroval tvoju silu." "Ale ja nem?m silu lie?i?, "odpovedal Thor zm?tene. "Nozaj? " Odpovedal Argon. "Nerozumiem. Ni? z toho mi ned?va zmysel, " povedal Thor st?le viac netrpezliv?. "Pros?m ?a, povedz mi to." Argon sa odvr?til. "Niektor? veci sa mus?? nau?i? postupom ?asu." Thor si na nie?o spomenul. "Znamen? to, ?e sa m??em pripoji? k L?gii?" Sp?tal sa vzru?ene. "Zaiste ?no. Ve? ke? dok??em zabi? Sybolda, tak sa dok??em presadi? aj medzi ostatn?mi chlapcami." "Ur?ite je to mo?n?," odpovedal. "Ale oni si vybrali mojich bratov a nie m?a." "Tvoji bratia by nedok?zali zabi? toto zviera." Thor ostal zamyslene st??. "Ale oni ma u? odmietli. Ako sa m??em k nim pripoji??" "Odkedy bojovn?k potrebuje pozv?nku? " Sp?tal sa Argon. Jeho slov? zasiahli hlboko svoj cie?. Thor c?til, ako jeho srdce zaplavuje nov? n?dej. "Chcete poveda?, ?e by som sa tam mal jednoducho uk?za?? Nepozvan??" Argon sa usmial. "S?m si si strojcom svojho ??osudu. Nie in?." Thor za?murkal a Argon bol pre?. Znovu. E?te sa rozhliadal dookola, ale po druidovi ani stopa. "Tu som!" Ozval sa hlas. Thor sa oto?il a pred sebou zbadal obrovsk? balvan. Z jeho vrcholu sa oz?val hlas a tak na neho okam?ite vyliezol. Ke? vy?iel hore, ostal zm?ten? – nebolo tam nikoho. Z tohoto miesta videl ?aleko ponad vrcholky stromov v Temnom Lese. Videl, kde Temn? les kon??, videl tmavozelen? z?pad druh?ho slnka, aj cestu ved?ca Do Kr??ovho Dvora. "T? cesta by mohla by? tvoja," ozval sa hlas. "Ak si tr?fa?." Thor sa oto?il, ale ni? nevidel. Bol to len hlas, ozvena. Ale vedel, Argon bol niekde tam. A hlboko v sebe c?til, ?e mal pravdu. Bez ?al?ieho zav?hania Thor zliezol zo skaly a vyrazil lesom k ceste. Rozbehol sa za svoj?m ??osudom. KAPITOLA TRETIA Kr?? MacGil – kus chlapa s hru?ou ako sud, s hustou bradou a so ?ediv?mi dlh?mi vlasmi, ktor? lemovali ?irok? ?elo pln? vr?sok - st?l na horn?ch hradb?ch svojho hradu, spolu so svojou kr??ovnou. Pozorovali n?dvorie kde vrcholili pr?pravy na ve?k? sl?vnos?. V?ade pod nimi a tak ?aleko kam len oko dovidelo sa rozkladalo dychvyra?aj?ce mesto obohnan? prastar?mi kamenn?mi hradbami. Kr??ov Dvor. Prepojen? bludiskom k?ukat?ch uli?iek st?li v meste kamenn? domy r?znorod?ho tvaru a ve?kosti - pre bojovn?kov, pre spr?vcov, pre kone, pre Strieborn?ch, pre L?giu, pre str??e, kas?rne, zbrojnice, a medzi nimi stovky pr?bytkov pre oby?ajn?ch ?ud?, ktor? sa rozhodli ?i? vo vn?tri mestsk?ch hradieb. Ulice tvorili spojnice medzi mnohoakrov?mi tr?vnat?mi pozemkami, kr??ovsk?mi z?hradami a kame?om vylo?en?mi n?mestiami so zur?iacimi font?nami. Kr??ov Dvor bol budovan? svojimi vl?dcami po st?ro?ia a bol na vrchole svojej sl?vy. Niet poch?b o tom, ?e teraz to bola najbezpe?nej?ia pevnos? v celom Z?padnom kr??ovstve Prste?a. MacGil sa mohol p???t najlep??mi a najoddanej??mi bojovn?kmi, ak?ch kedy kr?? mohol ma?, a za jeho ?ivota sa nikto neodv??il na neho za?to?i?. Bol siedmym z rodu MacGil na kr??ovskom tr?ne a u? tridsa?dva rokov vl?dol viac ne? dobre. Bol to dobr? a m?dry kr??. Krajine sa za jeho panovania ve?mi darilo. Zdvojn?sobil ve?kos? arm?dy, roz??ril mest?, priniesol ?u?om prosperitu a nena?la by sa medzi nimi sn?? ani jedin? s?a?nos?. Bol zn?my ako ve?korys? kr?? a e?te nikdy predt?m ?udia neza?ili tak? obdobie hojnosti a pokoja. ?o, paradoxne, bolo presne to, pre?o nemohol MacGil v noci sp?va?. MacGil poznal ve?mi dobre hist?riu svojho rodu a vedel, ?e nikdy predt?m nebolo tak? dlh? obdobie bez vojny. U? neprem???al, ?i bude nej?k? ?tok, ale kedy bude. A od koho. Najv???ia hrozba bola samozrejme spoza Prste?a, z r??e divochov, ktor? vl?dli v od?ahl?ch Divo?in?ch, a podmanili si v?etky n?rody za Ka?onom, mimo Prste?a. Pre MacGila, a sedem gener?ci? pred n?m, Divo?ina nikdy nepredstavovala priamu hrozbu. Bolo to v?aka jedine?nej geografickej polohe jeho kr??ovstva, ktor? v tvare dokonal?ho kruhu – prste?a – bolo oddelen? od zvy?ku sveta hlbok?m ka?onom m??u ?irok?m, a chr?nen? energetick?m ?t?tom. Z Divo?iny mal len mal? starch. Divosi sa sna?il mnohokr?t za?to??? - prenikn?? cez ?t?t a prejs? cez ka?on, ale ani raz neboli ?spe?n?. K?m on a jeho ?udia ostan? v Prsteni, nehroz? im ni?. To v?ak neznamen?, ?e tu nie je ?iadna hrozba zvn?tra. A to bolo presne to, pre?o MacGil nemohol dlh? noci sp?va?. Tie? to bolo aj hlavn?m d?vodom osl?v, ktor? sa v ten de? konali - sob?? jeho najstar?ej dc?ry. Dohodnut? sob??, ktor? mal upokoji? jeho nepriate?ov a udr?a? krehk? mier medzi V?chodn?m a Z?padn?m Kr??ovstvom Prste?a. Cel? Prste? mal v priemere dobr?ch 500 m?? a horsk?m hrebe?om – Vyso?inou - bol rozdelen? na dve polovice. Na druhej strane Vyso?iny bolo V?chodn? kr??ovstvo, ktor? vl?dlo druhej polovici Prste?a. A tam vl?dli po st?ro?ia ich s?peri z rodu McCloud, ktor? sa v?dy sna?ili rozbi? krehk? pr?merie s MacGilovcami. McCloudovci boli so svojou ?as?ou nespokojen?, ne??astn? a sna?ili sa presved?i? druh? stranu, ?e ich zem je menej ?rodn?. Tie? si robili n?rok na cel? pohorie Vyso?iny, aj ke? najmenej polovica patrila MacGilovcom. Tam neust?le doch?dzalo k mal?m pohrani?n?m ?arv?tkam a v???ia inv?zia hrozila ka?d?m d?om. Ke? nad t?m MacGil uva?oval, nazlostil sa. T?to McCloudovci by mali by? ??astn? - boli v bezpe?? vo vn?tri Prste?a, chr?nen? Ka?onom, mali dobr? p?du a nemali sa ?oho b??. Pre?o nemohli by? spokojn? so svojou polovicou Prste?a? Bolo to len preto, ?e MacGil posilnil svoju arm?du tak, ?e po prv? raz v hist?rii sa McCloudovci neodv??ia na ?tok. Ale MacGil bol m?dry kr?? a c?til nie?o na obzore. Vedel, ?e tento mier dlho nevydr??. Tak zariadil tento sob?? svojej najstar?ej dc?ry a najstar?ieho princa z rodu McCloud. A teraz ten de? pri?iel. Ke? sa pozrel dole, videl tis?ce poddan?ch oble?en?ch v pestrofarebn?ch tunik?ch - zo v?etk?ch k?tov r??e, z oboch str?n Vyso?iny. Takmer cel? Prste? sa ocitol teraz vo vn?tri opevnenia. Jeho ?udia sa na toto pripravovali mesiace, v?etko muselo vyzera? prosperuj?co a silno. Nebol to len svadobn? de?. Bol to de?, kedy McCloudovci dostan? jasn? spr?vu. MacGil sk?mal stovky svojich vojakov zoraden?ch strategicky pozd?? hradieb, v uliciach, pozd?? stein. Bolo tam viac vojakov, ne? mohol niekedy potrebova? - a c?til sa spokojn?. Bola to prehliadka sily a takto to chcel. Ale vo vzduchu bolo c?ti? nap?tie, priestor bol nabit? em?ciami, ktor? mohli ka?d? chv??u prer?s? v ?arv?tku. D?fal, ?e sa ani na jednej strane neobjavia hor?ce hlavy posilnen? alkoholom. Preletel poh?adom ponad miesta vyhraden? na s??a?e a miesta vyhraden? na z?bavu a prem???al o nadch?dzaj?com dni plnom hier, z?polen? a osl?v ka?d?ho druhu. Bude to st?? za to. McCloudovci sa ur?ite objavia s vlastnou malou arm?dou, a ka?d? turnaj, ka?d? z?pas a ka?d? s??a? bude ma? v?znam. Sta?? jeden pre??ap a m??e to skon?i? bitkou. "M?j kr???" Poc?til jemn? ruku na svojej a obr?til sa ku svojej kr??ovnej Kree, st?le najkraj?ej ?ene, ak? kedy poznal. Bol s ?ou ??astne ?enat? po cel? dobu svojho panovania. Porodila mu p?? det?, traja z nich s? chlapci, a ani raz sa nes?a?ovala. Navy?e ona sa stala jeho najd?veryhodnej??m poradcom. Ako roky plynuli, pri?iel na to, ?e ona je m?drej?ia ako hociktor? z jeho radcov. A m?drej?ia ako on s?m. "Je to politick? de?," povedala. "Ale tie? svadba na?ej dc?ry. Sk?s si to u?i?. To sa neudeje dvakr?t." "B?l som sa menej, ke? som nemal ni?, " odpovedal. "Teraz, ke? m?me toto v?etko, len mi to rob? starosti. Sme v bezpe??. Ale ja tento pocit nem?m." Pozrela sa na neho svojimi s?citn?mi o?ami, boli lieskovohned?, ve?k? a vyzerali, ako by v nich bola m?dros? cel?ho sveta. Jej vie?ka napoly privret? ako v?dy s poh?adom mierne ospal?m, ktor? r?movali jej kr?sne, rovn? hned? vlasy - teraz u? pretkan? ?edinami, padaj?ce po oboch stran?ch tv?re. Mala zop?r vr?sok naviac, ale inak sa nezmenila. "To preto, ?e nie si v bezpe??," povedala. "?iadny kr?? nie je v bezpe??. Na na?om dvore je viac ?pi?nov, ne? by si si myslel. Tak? je ?ivot." Naklonila sa, aby ho pobozkala a usmiala sa. "Sk?s si to u?i?, " povedala. "Je to predsa svadba." S t?m sa oto?ila a odi?la. D?val sa za ?ou, potom sa oto?il a pozrel sa cez dvor. Mala pravdu, ona mala v?dy pravdu. Chcel si to u?i?. Miloval svoju najstar?iu dc?ru a toto bola predov?etk?m jej svadba. Bol to najkraj?? de? v najkraj?om ro?nom obdob? – vrcholiaca jar s pr?s?ubom leta. Dve slnka ?iarili na oblohe a jemn? v?nok ?eril vzduch. V?etko bolo v plnom kvete. Stromy v?ade naokolo ?iarili ?irokou paletou ru?ov?ch, fialov?ch, oran?ov?ch a bielych kvetov. Nebolo ni?, ?oby si ?elal viac, ne? ?s? teraz dole a sadn?? so svojimi mu?mi, oslavova? svadbu svojej dc?ry a pi? dovtedy, k?m by u? viac ani nemohol. Ale nemohol. E?te predt?m, ne? v?bec mohol opusti? hrad, ho ?akal dlh? zoznam ?loh. Koniec koncov, svadba kr??ovskej dc?ry znamenala ve?a povinnost? aj pre kr??a samotn?ho - musel sa stretn?? so svojou radou; so svojimi de?mi; a s dlh?m radom prosebn?kov, ktor? mali pr?vo vidie? kr??a v tento de?. Bol by r?d, keby sa mu podarilo opusti? hrad v?as pred z?padom slnka. * MacGil, oble?en? vo svojom najjemnej?om kr??ovskom odeve - zamatov? ?ierne nohavice, zlat? opasok, kr??ovsk? r?ba vyroben? z najjemnej?ieho fialov?ho a zlat?ho hodv?bu, biely pl???, leskl? ko?en? top?nky po l?tka, na hlave koruna v strede s ve?k?m rub?nom - vykra?oval po z?mock?ch s?lach, obklopen? slu?obn?ctvom. Pre?iel jednu miestnos? po druhej, zbehol po schodoch, skr?til si cestu cez kr??ovsk? komnaty, cez ve?k? sie? s klenut?m stropom a vitr??ov?mi oknami. A? pri?iel k starobyl?m dubov?m dver?m, hrub? ako kme? stromu, ktor? mu slu?obn?ctvo otvorilo a ust?pilo stranou. Sie? Tr?nu. Jeho radcovia sa postavili do pozoru ke? MacGil vst?pil a dvere sa za n?m s buchnut?m zavreli. "Posa?te sa," povedal prud?ie, ako je obvykl?. Bol unaven?, najm? dnes zo v?etk?ch t?ch nekone?n?ch formal?t spojen?ch s kr??ovsk?m ?radom, a chcel to ma? r?chle za sebou. Pre?iel cez Sie? Tr?nu, ktor? na neho nikdy neprestala robi? dojem. Stropy sa vyp?nali p?tn?s? metrov vysoko a na celej jednej stene bola farebn? sklenen? vytr??, podlahy a steny boli z kame?a pol metra hrub?ho. Do miestnosti by sa vo?lo aj sto hodnost?rov. Ale v de?, ako je dnes, ke? bola zvolan? len rada, to bol len on a jeho h?stka poradcov vo ve?kej s?le. Miestnosti dominoval obrovsk? st?l v tvare polkruhu, za ktor?m st?li jeho radcovia. Kr?? r?chle pre?iel s?l a mieril rovno k svojmu tr?nu. Vyst?pil po kamenn?ch schodoch, pre?iel okolo vyrez?van?ch zlat?ch levov, a ponoril sa do ?erven?ho zamatov?ho ?al?nenia svojho tr?nu, ktor? bol inak cel? zo zlata. Jeho otec sedel na tomto tr?ne, ako aj otec jeho otca, a v?etci MacGilovci pred n?m. Ke? sa posadil, MacGil c?til ?a?obu svojich predkov - v?etk?ch gener?ci? pred n?m. Prezrel si pr?tomn?ch radcov. Tam bol Brom, jeho najv???? gener?l a jeho poradca pre vojensk? z?le?itosti; Kolk, gener?l chlap?enskej L?gie; Aberthol, najstar?? z nich, u?enec a historik, poradca kr??ov po tri gener?cie; Firth, jeho poradca pre vn?torn? z?le?itost?, vychudnut? mu? s kr?tkymi, siv?mi vlasmi a vpadnut?mi o?ami, ktor? nikdy nezostali v pokoji. Firth nebol mu?, ktor?mu by MacGil niekedy uveril, a ani mu nebolo jasn?, ?o jeho ?innos? pre korunu znamen?. Ale jeho otec, a otec jeho otca dr?ali poradcu pre s?dne z?le?itosti, a tak aj on ho dr?al z ?cty k nim. Bol tam Owen, jeho pokladn?k; Bradaigh, jeho poradca pre vonkaj?ie z?le?itosti; Earnan, jeho vybera? dan?; Duwayne, jeho poradca pre masy; a Kelvin, z?stupca ??achticov. Kr?? mal samozrejme absol?tnu moc. Ale jeho kr??ovstvo bolo liber?lne, a aj jeho predkovia umo?nili, aby sa aj ??achtici prostredn?ctvom svojich z?stupcov mohli vyjadri? ku v?etk?m z?le?itostiam. Vznikla tak krehk? rovnov?ha medzi kr??ovsk?m majest?tom a ??achtou. Ke? sa MacGil rozhliadol po miestnosti, zistil ?e jeden ?lovek ch?ba. A pr?ve ten, s ktor?m hcel hovori? najviac - Argon. Ako obvykle, kedy a kde sa objav? - bolo nepredv?date?n?. To ho rozz?rilo, ale nemal in? mo?nos?, ako to prija?. I pre kr??a boli Druidi ve?mi nevyspytate?n?. Bez Argona sa MacGil pon?h?al e?te viac. Chcel to ma? ??m sk?r za sebou a prejs? k tis?cke ?al??ch vec?, ktor? ho e?te pred svadbou ?akali. Jeho radcovia sedeli oproti nemu okolo polkruhov? stola, s odstupom tri metre, ka?d? v kresle zo starovek?ho duba s vyrez?van?m operadlom. "M?j pane, ak by som mohol za?a?," zah?jil zasadanie Owen . "M??ete. A nech je to stru?n?. M?j ?as je dnes nabit?." "Va?a dc?ra dostane dnes ve?a darov, ktor? – ako v?etci d?fame - naplnia jej pokladnice. Tis?ce ?ud? vzdaj? hold, osobne V?m prin??aj? dary, a naplnia na?e nevestince a kr?mi?ky, ?o pom??e naplni? aj na?e pokladnice. Ale napriek tomu pr?prava na dne?n? sl?vnosti z kr??ovskej pokladnice aj ve?a od?erp?. Odpor??am zv??enie dane pre ?ud? aj pre ??achticov. Jednorazov? da? by pomohla zmierni? dopad tejto ve?kej udalosti." MacGil videl obavy v tv?ri svojho pokladn?ka, a zovrelo mu ?al?dok pri pomyslen?, ?e pokladnice bud? pr?zdne. Napriek tomu nebude dane znova zvy?ova?. "Lep?ie ma? pr?zdne pokladnice a loaj?lnych poddan?ch," odpovedal MacGil. "Na??m bohatstvom je ??astie na?ich poddan?ch. Nem??me po?adova? e?te viac." "Ale m?j pane, ak nebudeme - " "U? som rozhodol. ?o e?te?" Owen sk???en? klesol sp??. "M?j kr??, " povedal Brom svojim hlbok?m hlasom. "Pod?a V??ho rozkazu sme rozmiestnili v???inu na?ich s?l po meste - pre dne?n? akciu. Prehliadka moci bude impozantn?. Ale v pr?pade, ?e by mal by? ?tok na inom mieste v kr??ovstve, budeme zranite?n?." MacGil prik?vol, prem???al. "Na?i nepriatelia na n?s neza?to?ia pokia? ich k?mime." Mu?i sa zasmiali. "A ?o novinky z Vyso?iny?" "Posledn? t??dne neboli hl?sen? ?iadne aktivity. Zd? sa, ?e ich vojaci s? vy?erpan? z pr?prav na svadbu. Mo?no, ?e s? pripraven?, aby uzatvorili mier." MacGil si nebol tak ist?. "To znamen?, ?e bu? t?to dohodnut? svadba zapracovala, alebo za?to?ia inokedy. A ?o si o tom mysl?te Vy? " sp?tal sa MacGil obracaj?c na Aberthola. Aberthol si odka??al a prehovoril chrap?av?m hlasom: " M?j pane, V?? otec a otec V??ho otca nikdy ned?verovali McCloudovcom. Len preto, ?e teraz spia e?te neznamen?, ?e sa neprebudia." MacGil prik?vol na znamenie ?e si cen? jeho n?zor. "A ?o L?gie? " Sp?tal sa, obr?til sa ku Kolkovi. "Dnes sme priv?tali nov?ch regr?tov, " odpovedal Kolk s kr?tkym k?vnut?m. "M?j syn je medzi nimi?" sp?tal sa MacGil. "Dr?? sa medzi ostatn?mi so c?ou, a je to dobr? chlapec." MacGil prik?vol, potom sa oto?il k Bradaigh. "A ?o je nov? spoza Ka?ona?" "M?j pane, za posledn? t??dne na?e hliadky zaregistrovali viac pokusov o prekro?enie ka?ona. To m??e by? aj znakom toho, ?e v Divo?ine sa mobilizuj? na ?tok." Medzi mu?mi sa rozniesol tlmen? ?epot. MacGil c?til ako mu zovrelo ?al?dok. Energetick? ?t?t bol neporazite?n?, ale aj tak to neve?tilo ni? dobr?. "A ?o v pr?pade, keby za?to?ili v plnej sile?" Sp?tal sa. "K?m je ?t?t akt?vny, nem?me sa ?oho b??. Divochom sa nepodarilo prekro?i? ka?on po cel? st?ro?ia. Nie je ?iadny d?vod si myslie? nie?o in?." MacGil si t?m nebol tak ist?. ?tok zvonku nebol u? ve?mi d?vno a kr?? nemohol presta? prem???at nad t?m, kedy by to mohlo by?. "M?j pane, " povedal Firth svoj?m nosn?m hlasom, "c?tim povinnos? doda?, ?e mesto je dnes zaplnen? hodnost?rmi z McCloudovho kr??ovstva. Mohlo by to by? pova?ovan? za ur??ku, keby sme im neprejavili ?ctu, bez oh?adu na to ?i s? to rivali alebo nie. R?d by som doporu?il, aby ste im popoludn? venovali svoj ?as a stretli sa s ka?d?m z nich. Pri?li s ve?k?m sprievodom a priniesli ve?a darov – a hovor? sa, ?e aj ve?a ?pi?nov." "Kto povedal, ?e ?pi?ni tu u? d?vno nie s?? " Sp?tal sa MacGil h?adiac pritom uprene na Firtha, o ktorom si myslel, ?e aj on s?m je jedn?m z nich. Firth otvoril ?sta k odpovedi, ale MacGil vzdychol a zdvihol dla? v zastavuj?com posunku. "Ak je to v?etko, odch?dzam, aby som sa pripojil k oslav?m svadby mojej dc?ry." "M?j pane, " povedal Kelvin a odka??al si, "samozrejme, je tu e?te jedna z?le?itos?. Trad?cia spojen? s d?om svadby najstar?ieho potomka. Ka?d? MacGil v ten de? menoval svojho n?stupcu. ?udia o?ak?vaj?, ?e urob?te to ist?. V?ade sa o tom hovor?. Nebolo by dobr? ich sklama?. Najm? ke? Me? Osudu st?le nem? vlastn?ka." "Chcete, aby som vymenoval dedi?a, aj ke? som e?te vo svojich najlep??ch rokoch?" Sp?tal sa MacGil. "M?j pane, nechcel som nijak urazi?, " sklonil Kelvin hlavu. MacGil zdvihol ruku. "Viem o trad?cii. A samozrejme, dnes to meno ozn?mim." "Mohli by ste n?m poveda? kto to bude?" Sp?tal sa Firth. MacGil na neho zlostne zazrel. Firth bol klebetn? a on jednoducho tomu mu?ovi neveril. "Dozviete sa to v prav? ?as." ?MacGil vstal, a ostatn? tie?. Uklonili sa, oto?ili, a pon?h?ali sa z miestnosti. MacGil tam ostal st?? a prem???al. V d?och, ako je tento si prial neby? kr??om. * MacGil zost?pil zo svojho tr?nu, tichom sa oz?val zvuk jeho krokov ke? pre?iel miestnos?ou. S?m si otvoril starobyl? dubov? dvere a vst?pil do postrannej komory. Vychutn?val si pokoj a samotu tejto ?tulnej miestnosti, ktor? mala v priemere sotva dvadsa? krokov a kr?sny klenut? strop. Cel? kamenn? miestnos? mala na jednej strane mal? okr?hle vitr??ne okno. ?erven? a ?lt? svetlo ktor? n?m prech?dzalo osvet?ovalo jedinn? objekt v inak pr?zdnej miestnosti. Me? Osudu. Bol tu, v strede tejto miestnosti, le?iaci vodorovne na dvoch ?elezn?ch podstavcoch. U? ako mal? chlapec ?asto k nemu MacGil prich?dzal, chodil okolo a sk?mal ho. Me? Osudu. Legend?rny me?, zdroj sily a moci cel?ho kr??ovstva, z jednej gener?cie na druh?. Ten, kto mal silu ho vzt??i?, bol Vyvolen?, predur?en? vl?dnu? kr??ovstvu, oslobodi? ho od v?etk?ch hrozieb, vo vn?tri aj mimo Prste?a. Bola to kr?sna legenda s ktorou vyrastal a akon?hle ho pomazali za kr??a, MacGil sa sna?il Me? zodvihn??, preto?e iba MacGil kr??om bolo dovolen? to vysk??a?. V?etci kr?li pred n?m zlyhal. Bol si ist?, ?e on bude in?. Bol si ist?, ?e on bude Vyvolen?. Ale m?lil sa. Rovnako ako v?etci kr?li pred n?m. A tento ne?spech nav?dy poznamenal jeho kr??ovanie. Ke? sa teraz na neho pozeral, sk?mal jeho dlh? ?epe? vyroben? z tajomn?ho kovu, ktor? nikto nedok?zal pomenova?. P?vod me?a bol e?te viac z?hadnej??. Povr?va sa, ?e vyr?stol z h?bin zeme uprostred zemetrasenia. Sk?maj?c ho znovu poc?til oste? zlyhania. Mo?no bol dobr?m kr??om, ale nebol Vyvolen?m. Jeho ?udia to vedeli. Jeho nepriatelia to vedeli. Mo?no aj bol dobr?m kr??om, ale bez oh?adu na to, ?o v?etko by urobil, nebude nikdy Vyvolen?m. Keby n?m bol, asi by bolo menej nepokojov na jeho dvore, menej z?kulisn?ch machin?ci?. Jeho vlastn? ?udia by mu viac verili a jeho nepriatelia by ani neuva?ovali o ?toku. ?as? jeho ja si priala, aby me? jednoducho zmizol, a cel? legenda s n?m. Ale vedel, ?e to nie je mo?n?. To bolo prekliatie - a moc - legendy. Bola silnej?ia ako arm?da. Aj ke? sa na me? pozeral po tis?ci raz, MacGil neprestal prem???a? o tom, kto asi tak bude ten, kto me? pozdvihne. Kto z jeho rodu by to dok?zal? Ke? myslel na to, ?o mus? urobi? – vymenova? dedi?a, rozm???al, komu – ak v?bec, je s?den? ho zdvihn??. "Je to ?a?k? ?epe?, " ozval sa hlas. MacGil sa oto?il, prekvapen?, ?e v tej malej miestnosti nie je s?m. Bol to Argon, ktor? st?l vo dver?ch. MacGil ho spoznal po hlase e?te sk?r ako ho uvidel a bol aj podr??den?, ?e nepri?iel sk?r, aj pote?en?, ?e je tu. "Idete neskoro," povedal MacGil. "Va?e vn?manie ?asu sa na m?a nevz?ahuje," Argon odpovedal. MacGil sa obr?til sp?? k me?u. "Mysleli ste si niekedy, ?e by som bol schopn? to zdvihn???" sp?tal sa zamyslene. "V ten de?, ke? som sa stal kr??om?" "Nie," odpovedal rezol?tne Argon. MacGil sa oto?il a zad?val sa na neho. "Vedeli ste, ?e ja to nedok??em. Videli ste to vo svojich v?ziach, pravda?" "?no." MacGil tam st?l a uva?oval. "Des? ma, ke? odpoviete priamo. To nie je va??m zvykom." Argon ml?al a MacGil si uvedomil, ?e u? nepovie ni? viac. "Dnes m?m vymenova? svojho n?stupcu, "povedal MacGil. "Zd? sa mi to zbyto?n? menova? ho pr?ve dnes. Kaz? to kr??ovsk? rados? zo svadby vlastn?ho die?a?a." "Mo?no, ?e t? rados? m? by? takto usmernen?." "Ale ja m?m pred sebou e?te to?ko rokov kr??ovania, " br?nil sa MacGil. "Mo?no nie to?ko, ako si mysl?te, " odpovedal Argon. MacGil pri?m?ril o?i a prem???al. ?o mu t?m chcel poveda?? Ale Argon nepokra?oval. "?es? det?. Koho si m?m vybra?? " Sp?tal sa MacGil. "Pre?o sa p?tate m?a? U? ste predsa vybrali. " MacGil sa na neho pozrel. "Vid?te ve?a. ?no, vybral. Ale ja st?le chcem vedie?, ?o si o tom mysl?te." "Mysl?m, ?e ste urobili m?dru vo?bu, "povedal Argon. "Ale pam?tajte - kr?? nem??e vl?dnu? zo z?hrobia. Bez oh?adu na to, koho ste si vybrali, osud si aj tak vyber? s?m za seba." "Budem ?i?, Argon? " Sp?tal sa MacGil v??ne ot?zku, na ktor? chcel vedie? odpove? odkedy sa r?no prebudil z hroznej no?nej mory. "V?era v noci sa mi sn?valo s vranou," dodal. "Pri?la a ukradla mi moju korunu. Potom ?al?ia ma odniesla pre?. Ako som letel, videl som, ako sa moje kr??ovstvo premie?alo na ?iernu sp?len? pustatinu." Pozrel sa na Argona, jeho o?i sa leskli. "Bol to sen? Alebo nie?o viac?" "Sny s? st?le nie?o viac, alebo…? " Sp?tal sa Argon. MacGila sa zmocnila ?zkos?. "Kde je to nebezpe?enstvo? Len t? jednu vec mi povedzte." Argon prist?pil bli??ie a zad?val sa mu do o?? s takou intenzitou, ?e MacGil mohol c?ti? moc, ktor? z Druida vy?arovala. Argon sa naklonil a za?epkal: "V?dy bli??ie, ne? si mysl?te." KAPITOLA ?TVRT? Thor sa schov?val v slame v zadnej ?asti voza, ktor? pomaly hrkotal po po?nej ceste. Ke? v noci do?iel na cestu, skryl sa a trpezlivo ?akal, k?m nepr?de voz dostato?ne ve?k? na to, aby na? mohol nasko?i? bez toho, aby si to niekto v?imol. Bola tma a voz ?iel dostato?ne pomaly na to, aby sa rozbehol a sko?il dozadu. Prist?l v sene a ponoril sa dovn?tra. Na??astie, ko?i? si ho v?bec nev?imol. Thor nevedel naisto, ?i voz ide do Kr??ovho Dvora, ale mieril t?mto smerom, a voz tejto ve?kosti, a s t?mito erbami, by len ?a?ko i?iel niekde inde. Ako Thor i?iel nocou, bol hore cel? hodiny, prem???aj?c o svojom stretnut? so Syboldom, s Argonom. O svojom osude. O svojom b?valom domove. O svojej matke. C?til, ?e vesm?r mu odpovedal, ?e mu povedal, ?e jeho osud je in?. Le?al tam, ruky zop?t? za hlavou, a pozeral sa na no?n? oblohu, ktor? videl cez dieru v plachte. Pozoroval ?iariaci vesm?r a ?erven? hviezdy, ktor? boli tak ?aleko. Bol nad?en?. Prv? raz v ?ivote bol na ceste. Nevedel e?te kam, ale ?iel. Tak ?i tak, nakoniec n?jde t? spr?vnu cestu do Kr??ovho Dvora. Ke? Thor otvoril o?i u? bolo r?no a zaplavilo ho svetlo. Uvedomil si, ?e zaspal. R?chlo sa posadil, pozeral sa v?ade okolo, a hneval sa s?m na seba, ?e zaspal. Mal by by? viac ostra?it?. Mal ??astie, ?e nebol objaven?. Voz sa st?le pohyboval, ale u? to?ko neposkakoval. To mohlo znamena? len jedno – je na lep?ej ceste. Mus? to by? bl?zko mesta. Thor sa pozrel dolu a videl hladk? upraven? cestu bez kame?ov a priekop. Jeho srdce za?alo bi? r?chlej?ie - bl??ia sa ku Kr??ovmu Dvoru. Thor sa pozrel von zo zadnej ?asti voza a bol ohromen?. N?dhern? ru?n? ulice. Desiatky vozov v?etk?ch tvarov a ve?kost? s nakladmi r?zneho druhu zap??ali cesty. Jeden nalo?en? s ko?u?inami, ?al?? s kobercami, a e?te ?al?? s kurencami. Medzi nimi kr??al stovky obchodn?kov, niektor? viedli dobytka, in? niesli na hlav?ch nalo?en? ko?e. ?tyria mu?i niesli zv?zky hodv?bu. Bola to arm?da ?ud? a v?etci i?li v jednom smere. Thor o?il. E?te nikdy nevidel to?ko ?ud? naraz, to?ko tovaru, to?ko pohybu. Cel? svoj ?ivot str?vil v malej ospalej dedinke a teraz sa ocitol v strede ?udstva. Za?ul hlasn? zvuky, cinkot re?az? a tak? siln? n?raz obrovsk?ch dreven?ch kl?tov, ?e sa a? zem otriasla. O chv??u nesk?r sa ozval in? zvuk spopod konsk?ch kop?t - klepanie na drevo. Pozrel sa dolu a videl ?e s? na moste a pod nimi je vodn? priekopa. Pre?li padac?m mostom. Thor vystr?il hlavu a uvidel obrovsk? kamenn? st?py a nad nimi ostnat? ?elezn? br?nu. Pr?ve prech?dzali cez Kr??ovsk? br?nu. To bola najv???ia br?na, ak? kedy videl. Pozrel sa na hroty, a pomyslel si, ?e ak by spadli dole, prekrojili by ho na polovicu. V?imol si ?tyroch Strieborn?ch, ktor? str??ili vstup a jeho srdce za?alo bi? r?chlej?ie. Pre?li dlh?m kamenn?m tunelom, o chv??u nesk?r op?? videl oblohu. Boli vo vn?tri Kr??ovho Dvora. Thor tomu nemohol uveri?. Tam bolo e?te ru?nej?ie, tis?ce ?ud? a ka?d? smeroval niekam inam. Videl perfektne pokosen? obrovsk? tr?vniky, v?ade kvitli kvety. Cesta sa roz??rila a po oboch stran?ch ju lemovali st?nky, drobn? obchod?ky a kamenn? stavby. A medzi t?m v?etk?m, kr??ovi mu?i. Vojaci oble?en? v brnen?. Thor to dok?zal. Vo svojom nad?en? sa Thor neprozrete?ne na voze postavil. Hne? nato voz z?istajasna zastal, on spadol dozadu a prist?l na slame. Ne? sta?il vsta?, bolo po?u? ako sa drevo posunulo a ke? sa pozrel hore videl nahnevan?ho star?ho mu?a. Bol ple?at?, oble?en? v handr?ch a mra?il sa na neho. Natiahol sa dovn?tra, kostnat?mi rukami schmatol Thora za ?lenky a vytiahol ho von. Thor tvrdo prist?l na chrbte, z pra?nej cesty sa dv?hol oblak prachu. Okolo seba za?ul smiech. "E?te raz sa zvezie? v mojom voze chlap?e, tak skon??? v put?ch! M?? ??astie, ?e na teba hne? nezavol?m Strieborn?ch!" Star? mu? sa obr?til a odp?ul si, potom sa pon?h?al sp?? na svoj voz a popohnal kone. Thor ostal v rozpakoch a pomaly sa postavil na nohy. Rozhliadol sa okolo. Jeden alebo dvaja okoloid?ci sa zasmiali a Thor sa u?krnul sp??, k?m sa neodvr?tili. Opr??il sa - jeho p?cha bola zranen?, ale telo nie. Ke? sa rozhliadol naokolo, n?lada sa mu vr?tila. A povedal si, ?e m??e by? r?d, ?e tak ?ahko sa dostal a? tak ?aleko. Teraz, ke? bol vonku z voza, sa mohol pozera? okolo slobodne, a bol to ?chvatn? poh?ad. Kam a? dovidel sa rozkladalo mesto. V jeho strede st?l n?dhern? kamenn? hrad, obklopen? ve?ami, opevnen? mohutn?mi hradbami, na ktor?ch hliadkovala kr??ovsk? arm?da. V?ade okolo neho boli dokonal? udr?iavan? zelen? parky, kamenn? n?mestia, font?ny, aleje stromov. Bolo to mesto. A bolo zaplaven? ?u?mi. V?ade pr?dili r?zni ?udia - obchodn?ci, vojaci, hodnost?ri – a ka?d? sa ve?mi pon?h?al. Thorovi trvalo nieko?ko min?t k?m pochopili, ?e sa deje nie?o zvl??tne. Ako sa t?lal naokolo, videl, ?e sa tu nie?o pripravuje – zoraden? stoli?ky, postaven? olt?r. Vyzeralo to, ako by sa chystala svadba. Jeho srdce sa rozb??ilo, ke? v dia?ke zbadal vymedzen? pruh zeme pre rytierske z?pasenie - dlh? pra?n? cestu a deliaci povraz. Na inom poli videl, ako vojaci h?d?u kopije do vzdialen?ch cie?ov, na ?al?om zase strie?ali lukostrelci. Zdalo sa, ako by v?ade boli hry a s??a?e. Bola tam aj hudba- citary, flauty a ?inely, skupiny hodn?kov. Videl, ako ve?k? s?dy v?na v??ali z pivn?c. A jedlo – dlh? pripraven? stoly sa ?ahali kam a? oko dovidelo. Bolo to, ako keby pri?iel uprostred obrovskej oslavy. Aj ke? to v?etko okolo bolo vzru??j?ce, Thor chcel ??m sk?r n?js? L?giu. Aj tak u? prich?dzal neskoro a potreboval o sebe da? vedie?. Pon?h?al sa k prvej osobe – bol to star?? mu?, ktor? sa pon?h?al dole ulicou a pod?a krvy na jeho z?stere us?dil, ?e je asi m?siarom. Ka?d? tu bol v takom zhone. "Prep??te, pane," povedal Thor a chytil ho za ruk?v. Mu? sa na neho nerv?zne pozrel, ?e kto ho ob?a?uje. "?o sa deje, chlap?e?" "H?ad?m Kr??ovsk? L?giu. Neviete kde tr?nuj??" "Vyzer?m sn?? ako mapa? " Mu? zasy?al, a vyrazil pre?. Thor bol zasko?en? jeho hrubos?ou. Pon?h?al sa k ?al?ej osobe, ktor? uvidel, k ?ene ktor? miesila cesto na dlhom stole. Okolo st?lo zop?r ?ien, v?etky usilovne pracovali a Thor oslovil jednu z nich. "Prep??te, sle?na," povedal. "Mo?no viete, kde tr?nuje Kr??ovsk? L?gia?" Pozreli sa na seba a chichotali sa, niektor? z nich boli len o p?r rokov od neho star?ie. Najstar?ia sa oto?il a pozrel sa na neho. "H?ad?? na zlom mieste," povedala. "Tu sa pripravujeme na sl?vnosti." "Ale bolo mi povedan?, ?e v?cvik je v Kr??ovom Dvore," povedal Thor zm?ten?. ?eny sa dali e?te do v???ieho smiechu. Najstar?ia dala ruky v bok a pokr?tila hlavou. "Spr?va? sa, ako keby si v Kr??ovom Dvore bol poprvykr?t. M?? v?bec potuchy ak? je to tu ve?k??" Thor o?ervenel ke? videl, ?e sa mu ?eny smej?. Nakoniec to vzdal a be?al pre?. Nep??ilo sa mu, ?e si z neho u?ahuj?. Videl pred sebou tucet ciest, ktor? sa kr?tili a ot??ali v?etk?mi smermi cez Kr??ov Dvor. V kamenn?ch m?roch bolo najmenej tucet vchodov. Ve?kos? a rozloha tohoto mesta bola ohromuj?ca. Zmocnila sa ho ?zkos?, ?eby to mohol h?ada? cel? dni a aj tak to nen?jde. Zrazu dostal n?pad – vojak by to naisto mal vedie?, kde ostatn? tr?nuju. B?l sa pribl??i? ku skuto?n?mu kr??ovsk?mu vojakovi, ale vedel, ?e nem? na v?ber. Oto?il sa a pon?h?al k hradb?m, k vojakovi dr?iacemu str?? pri najbli??ej br?ne a d?fal, ?e ho nevyhod? von. Vojak st?l vzpriamene, d?val sa priamo pred seba. "H?ad?m Kr??ovsk? L?gie," povedal Thor najodv??nejs?m hlasom ak?ho bol schopn?. Vojak ?alej h?adel priamo pred seba, ignoroval ho. "Povedal som h?ad?m Kr??ovsk? L?gie! "trval na svojom Thor e?te hlasnej?ie. Po nieko?k?ch sekund?ch sa vojak u?k??aj?c na neho pozrel. "M??e? mi poveda?, kde to je? " naliehal Thor. "A k?li akej z?le?itosti?" "K?li ve?mi v?znamnej, " naliehal Thor d?faj?c, ?e sa vojak nebude vypytova? viac. Vojak sa oto?il sp?? a pozeral dopredu, znova ho ignoroval. Thor c?til, ako ho zalieva bezmocnos?, ?e sa t? odpove? nikdy nedozvie. Ale po chv?li, ktor? sa zdala ako ve?nos?, vojak odpovedal: "Vyber sa v?chodnou br?nou, potom zamier na sever tak ?aleko, ako to len p?jde. Prejdi tre?ou br?nou na?avo, potom zahni doprava a e?te raz doprava. Prejdi druh?m kamenn?m obl?kom, a n?jde? ich za br?nou. Ale poviem ti, len str?ca? ?as. Oni sa s n?v?tevn?kmi nebavia." Toto bolo to, ?o Thor potreboval po?u?. Rozbehol sa smerom, ktor? mu bol uk?zan? a neust?le si v hlave opakoval in?trukcie, aby na ne nezabudol. V?imol si, ?e slnko je u? pomerne vysoko na oblohe a modlil sa, aby nepri?iel pr?li? neskoro. * Thor sa rozbehol po kvalitne vydl??den?ch uliciach a h?adal v ich spleti svoju cestu cez Kr??ov Dvor. Sna?il sa dr?a? in?trukci?, ktor? dostal. Na druhom konci n?dvoria videl v?etky br?ny, a vybral si tretiu na ?avej strane. Prebehol ?ou, nasledovala kri?ovatka a potom ?alej pod?a n?vodu. Rozbehol sa proti tis?com ?ud? pr?diacich do mesta, dav r?stol ka?d? min?tu. Nar??al do b?bkohr??ov, cirkusantov, kaukliarov, a in?ch r?znych zab?va?ov oble?en?ch vo svojej par?de. Thor si nevedel predstavi?, ?e by v?ber regr?tov za?ali bez neho, a sna?il sa s?stredi?, aby zahol na ka?dej kri?ovatke spr?vne. Tie? h?adal nie?o, ?o by mohlo vyzera? ako cvi?isko. Pre?iel popod br?nu, zahol nadol a zrazu v dia?ke zbadal nie?o, ?o by mohlo by? jeho cie?om – mal? kamenn? koloseum. Pri ve?kej vstupnej br?ne v jeho strede st?la vojensk? str??. Thor za?ul tlmen? krik oz?vaj?ci sa spoza m?rov a jeho srdce posko?ilo. Toto bolo to miesto. Rozbehol sa a? nesta?il s dychom. Ke? dorazil k br?ne, dvaja str??covia prist?pili a sklonili kopije, zahatali mu cestu. Tret? str??ny prist?pil a zdvihol dla?. "Osta? tam," prik?zal. Thor sa zarazil a zalapal po dychu,?a?ko skr?vaj?c svoje vzru?enie. "Vy ... ne ... nerozumiete," dostal zo seba slov? medzi n?dychmi, " ja mus?m by? vo vn?tri. Idem neskoro." "Neskoro na ?o?" "Na v?ber. " Str??ca, n?zky ?a?k? mu? s po?obanou tv?rou, sa oto?il a pozrel na ?al??ch dvoch, ktor? sa zatv?rili cynicky. Oto?il sa k Thorovi a premeral ho s poh?dav?m poh?adom. "Regr?tov priviezli v kr??ovskom transporte u? pred p?r hodinami. Ak si nebol pozvan?, nem??e? vst?pi?." "Ale vy mi nerozumiete. Ja mus?m - " Str??nik sa natiahol a schmatol Thora za ko?e?u. "Ty to nech?pe?, ty drz? mal? chlapec. Ako sa opova?uje? pr?s? a? sem a pretla?i? sa dovn?tra? Teraz cho? – aby som ?a nesp?tal." Str?il do Thora, a? sa zapot?cal. Thor poc?til bodnutie v hrudi, na mieste kde do neho vojak str?il, ale viac ne? to, zac?til bodnutie odmietnutia. Bol rozhor?en?. Nemeral cel? t? cestu len preto, aby ho str??nik poslal pre?. Bol odhodlan? dosta? sa dovn?tra. Str??nik sa oto?il sp?? k svojim mu?om, a Thor pomaly odch?dzal - v smere hodinov?ch ru?i?iek okolo kruhovej budove. Mal pl?n. ?iel, k?m nebol z doh?adu, a potom sa dal do klusu pozd?? stien. Uistil sa, ?e ho str??e nepozoruj? a nabral v???iu r?chlos?. Ke? bol v polovici cesty okolo budovy zazrel ?al?? otvor do ar?ny - vysoko v kamenom m?re boli klenut? otvory zablokovan? ?elezn?mi ty?ami. Jeden z t?chto otvorov ale nemal mre?u. Za?ul ?al?? rev, zdvihol sa hore na r?msu, a pozrel sa. Jeho srdce zr?chlilo. Vo vn?tri obrovsk?ho kruhov?ho cvi?iska st?li tucty regr?tov – vr?tane jeho bratov. Zoraden? chlapci sledovali nieko?ko Strieborn?ch, ktor? sa medzi nimi prech?dzali a posudzovali ich. ?al?ia skupina regr?tov st?la bokom a pod bedliv?m doh?adom vojaka h?dzali o?tepy do vzdialen?ho cie?a. Jeden z nich pr?ve minul. Thorova krv horela rozhor?en?m. On by to dok?zal. Bol rovnako dobr? ako ktor?ko?vek z nich. Len preto, ?e bol mlad?? a o nie?o men??, bol vynechan?. Naraz Thor zac?til ruku na chrbte, ktor? ho strhla dozadu a sotila na zem. Dopadol tvrdo dole. Rozhliadol a uvidel ako sa neho u?k??a str??nik od br?ny. "?o som ti vravel, chlap?e?" K?m stihol zareagova?, str??nik ho tvrdo kopol. Thor zac?til ostr? ranu v rebr?ch a str??nik sa rozohnal znova. Tentoraz Thor chytil str??nikovu nohu vo vzduchu a strhol ju. Vyviedol ho z rovnov?hy a zhodil ho na zem. Thor r?chlo vysko?il na nohy, rovnako aj str??nik. Thor na?ho pozeral, ?okovan? t?m, ?o pr?ve urobil. Oproti nemu st?l zamra?en? str??nik. "Nielen?e dostane? put?," zasy?al str??nik, "ale za toto draho zaplat??. Nikto sa nesmie dotkn?? kr??ovej str??e! Na L?giu m??e? zabudn??, teraz sa bude? v??a? v ?al?ri! Bude? ma? ??astie, ak ?a e?te niekto niekedy uvid?! " Str??ca vytiahol re?az s putami na konci. Pribl??il sa k Thorovi s chu?ou pomsti? sa. Thorova myse? be?ala na pln? obr?tky. Nemohol si dovoli? by? sp?tan? a napriek tomu nechcel zrani? ?lena kr??ovskej gardy. Musel nie?o vymyslie? - a r?chlo. Spomenul si na prak. Potom u? zapracovali reflexy. Schmatol prak, kame?, zamieril a vrhnul. Kame? zasvi?tal vzduchom a vyrazil oh?ren?mu str??nikovi put? z ruky, ktor? s rachotom spadli na zem. Tie? trafil jeho prsty. Str??nik zatriasol rukou a kri?al od bolesti. Na to str??nik venoval Thorovi vra?edn? poh?ad a vytasil me?. "To bola tvoja posledn? chyba," zavr?al temne a za?to?il. Thor nemal na v?ber - tento ?lovek ho jednoducho nenech?. Polo?il ?al?? kame? do praku a hodil. Nechcel mu?a zabi? ani ho v??ne zrani?, ale musel ho zastavi?. Tak?e namiesto toho, aby mieril na jeho srdce, nos, oko, alebo hlavu, Thor vyslal kame? na miesto, o ktorom si bol ist?, ?e mu?a stopercentne zastav?. Medzi str??ikov? nohy. Nevrhol plnou silou, ale dos? na to, aby zrazil mu?a na zem. Bol to perfektn? z?sah. Str??nik sa zlo?il, pustil me?, chytil sa za slabiny, zr?til sa na zem a sto?il do k?bka. "Za toto bude? visie?!" zastonal uprostred bolesti. "Str??e! Str??e!" Thor sa obzrel a v dia?ke zbadal nieko?ko kr??ov?ch str??cov, ktor? sa pon?h?ali na miesto incidentu. Bu? teraz, alebo nikdy. Bez me?kania ?printoval k oknu. Bude ho musie? presko?i?, rovno do ar?ny, a akoko?vek strhn?? na seba pozoros?. A bude musie? bojova? s ka?d?m, kto sa mu postav? do cesty. KAPITOLA PIATA MacGil sedel v hornej sieni svojho hradu, v jeho s?kromnej pr?jmacej s?le, ktor? pou??val pre osobn? z?le?itosti. Sedel na men?om tr?ne, ktor? bol vyrez?van? z dreva a pozerel sa na svoje ?tyri deti zoraden? pred n?m. Bol tam jeho najstar?? syn Kendrick, vo svojich dvadsiatich piatich rokoch zn?my bojovn?k a prav? d?entlmen. On sa zo v?etk?ch jeho det? na neho najviac podobal, ?o bolo ir?niou osudu, preto?e bol neman?elsk? die?a. Bol to iba jedinn? prehre?ok, ktor? MacGil sp?chal s inou ?enou, na ktor? u? d?vno zabudol. MacGil vychov?val Kendricka spolu s ostatn?mi svojimi de?mi, aj ke? zo za?iatku kr??ovn? protestovala, s podmienkou, ?e sa nikdy nebude uch?dza? o tr?n. To ho teraz bolelo najviac, preto?e Kendrick bol najlep?? mu?, ak?ho kedy poznal, a bol hrd? na to, ?e splodil tak?ho syna. ?a?ko si predstavi? vhodnej?ieho dedi?a jeho kr??ovstva. Ved?a neho, a jeho prav? opak, st?l jeho druhoroden? syn - ale legit?mne prvoroden? - Gareth. Mal dvadsa?tri, tenk? s jemn?mi ?tami a ve?k?mi hned?mi o?ami, ktor? boli v neust?lom pohybe. Jeho povaha nemohla by? od Kendrickovej rozdielnej?ia. Gareth bol presne to, ?o Kendrick nebol - kde bol jeho brat ?primn?, Gareth skr?val svoje skuto?n? my?lienky; kde bol jeho brat hrd? a vzne?en?, Gareth bol ne?estn? a klam?rsky. MacGila to tr?pilo, ?e m? jeho syn tak?to povahu a sna?il sa ho mnohokr?t prevychova?. Ale ako chlapec dospieval, zmieril sa s t?m, ?e jeho povaha bude jeho osudom - ambici?zny intrig?r t??iaci po moci. MacGil tie? vedel, ?e Gareth nepoci?uje l?sku k ?en?m a m? mnoho milencov. In? kr?li by tak?ho syna vyhnali, ale MacGil sa neriadil predsudkami a pre neho to nebol d?vod, aby svojho syna nemal r?d. Nes?dil ho za to. ?o ho u syna mrzelo, bola jeho zl? a intrig?nska povaha, ktor? nemohol prehliadnu?. V rade ved?a Garetha st?la MacGilova druhoroden? dc?ra Gwendolyn. Pr?ve jej minulo ?estn?s? a bola najkraj?ia diev?ina, ak? kedy videl - a jej povaha e?te predstihovala jej vzh?ad. Bola l?skav?, ve?korys?, ?primn? – naozaj najlep?ia mlad? d?ma, ktor? kedy poznal. V tomto smere bola podobn? Kendrickovi. Ke? sa na MacGila pozrela tak, ako sa miluj?ca dc?ra d?va na svojho otca, v?dy c?til jej nekone?n? oddanos?. Bol viac hrd? na ?u, ako na svojich synov. Ved?a Gwendolyn st?l jeho najmlad?? syn Reece. Hrd? a temperamentn? mlad?k, ktor? sa v ?trn?stich e?te len st?val mu?om. MacGil sledoval s ve?k?m pote?en?m jeho prijatie do L?gie, a u? teraz v ?om videl mu?a, ktor?m sa raz stane. MacGil nepochyboval, ?e jedn?ho d?a bude Reece jeho najlep?? syn a ve?k? vl?dca. Ale ten de? tu e?te nie je. Bol pr?li? mlad?, a e?te sa mus? ve?a ?o u?i?. MacGil mal zmie?an? pocity, ke? sk?mal tieto ?tyri deti, svojich troch synov a dc?ru, ako tu st?li pred n?m. C?til hrdos? zmie?an? so sklaman?m. Tie? zlos?, lebo dvaja z jeho det? tu ch?bali. Jeho najstar?ia dc?ra Luanda sa samozrejme pripravovala na svoju vlastn? svadbu, a ke??e sa vyd?va do in?ho kr??ovstva, t?to z?le?itos? o n?stupn?ctve sa jej net?ka. Ale jeho druh? syn, osemn?s?ro?n? Godfrey tie? ch?bal. MacGil o?ervenel nad takouto ur??kou. U? od mali?ka nemal Godfrey re?pekt ku kr??ovsk?m z?le?itostiam, a bolo v?dy jasn?, ?e mu na tom nez?le?alo a vl?dnu? nikdy nebude. A najv???ie sklamanie pre MacGila bolo, ?e Godfrey sa namiesto toho rozhodol tr?vi? svoje dni pop?jan?m v pivniciach so svojimi priate?mi, a sp?soboval tak kr??ovskej rodine hanbu a probl?my. Bol to lenivec, ktor? prespal v???inu d?a a ten zvy?ok vyplnil pit?m. Na jednej strane sa MacGilovi u?avilo, ?e tu nebol; na strane druhej, to bola ur??ka ktor? nemohol prija?. MacGil to aj tu?il a preto vyslal zav?asu svojich mu?ov, aby preh?adali pivnice a priviedli syna sp??. Teraz sedel ticho a ?akal na nich. ?a?k? dubov? dvere sa kone?ne rozleteli a dnu vpochodovali kr??ovsk? str??e, ?ahaj?c medzi sebou Godfreya. Postr?ili do neho a? sa dotackal do stredu miestnosti a dvere za n?m zabuchli. Jeho bratia a sestra sa oto?ili a uprene sa na neho pozerali. Godfrey bol ?pinav?, p?chnuci pivom, neoholen? a nebol ani poriadne oble?en?. Usmial sa na nich. Drz?, ako v?dy. "Dobr? de?, ot?e," povedal Godfrey. "Zme?kal som v?etku srandu?" "Postav?? sa ved?a svojich s?rodencov a bu?e? ?aka? a? prehovor?m. Ak nie, Boh mi pom?haj, nech?m ?a zviaza? v ?al?ri s ostatn?mi v?z?ami, a neuvid?? jedlo - a t?m menej pivo – cel? tri dni." Godfrey vrhol na otca spurn? poh?ad. MacGil v tom poh?ade zbadal skryt? silu, kus sam?ho seba, iskru nie?oho, ?o by jedn?ho d?a mohlo Godfreymu dobre posl??i?. Ale to len v pr?pade, keby dok?zal prekona? sam?ho seba. Rebel a? do konca, Godfrey ?akal dobr?ch desa? sek?nd, ne? sa kone?ne pridal k ostatn?m. MacGil si znova prezeral t?chto p?? det? stojac?ch pred n?m: parchant, deviant, opilec, jeho dc?ra, a jeho najmlad??. Bolo to zvl??tn? mix, a nechcelo sa mu ani veri?, ?e v?etci s? na svete v?aka nemu. A teraz, v de? svadby svojej najstar?ej dc?ry mal ?lohu z nich vybra? svojho dedi?a. Pre?o toto v?etko? A okrem toho to bolo aj zbyto?n?. Ve? on bol vo svojich najlep??ch rokoch a mohol e?te vl?dnu? tridsa? a viac rokov. Hocikoho dnes vyberie, mo?o ani nevyst?pi na tr?n po cel? desa?ro?ia. T? trad?cia ho hnevala. Mo?no to bolo d?le?it? v ?asoch jeho otcov, ale nie teraz. Odka??al si. "Zi?li sme sa tu dnes preto, aby sme dodr?ali trad?ciu. Ako viete, dnes, v de? svadby najstar?ieho potomka, je mojou ?lohou vymenova? n?stupcu. Dedi?a, ktor? bude vl?dnu? v tomto kr??ovstve. Keby som zomrel, niet lep?ieho n?stupcu, ako va?a matka. Ale z?kony n??ho kr??ovstva ur?uj?, ?e jedin?m mo?n?m n?stupcom je kr??ovsk? potomok. Tak si mus?m vybra?." MacGil zachytil dych, prem???al. ?a?iv? ticho viselo vo vzduchu, a c?til v?hu o?ak?vania. Pozrel sa do ich o??, a u ka?d?ho videl nie?o in?. Bastard sa tv?ril rezignovane, preto?e vedel, ?e on vybran? nebude. O?i devianta za?iarili amb?ciou, ako by ?akal, ?e v?ber prirodzene pripadne na neho. Opilec sa pozeral z okna - bolo mu to jedno. Jeho dc?ra sa na neho d?vala s l?skou, preto?e vedela, ?e aj tak nie je s??as?ou v?beru, ale jej l?sku k otcovi to nem??e ohrozi?. To ist? aj jeho najmlad??. "Kendrick, v?dy som ?a pova?oval za svojho plnopr?vneho syna. Ale z?kony n??ho kr??ovstva mi nedovo?uj? odovzda? ?ezlo nikomu, kto nie je plne legit?mn?m n?sledn?kom." Kendrick sa uklonil. "Ot?e, ani som ne?akal, ?e by sa tak malo sta?. Som spokojn? s mojim miestom. Pros?m, neznepokojuj sa mojou z?le?itos?ou." MacGila jeho odpove? zabolela, preto?e videl ak? je naozaj ??achetn? a o to viac si prial, aby to mohol by? on. "Tak?e zost?vaj? ?tyria z v?s. Reece, ty si skvel? mlad? mu?, najlep??, ak?ho som kedy videl. Ale si e?te pr?li? mlad?, aby som o tebe mohol uva?ova?. " "Neo?ak?val som viac, ot?e, " odpovedal Reece s ?ahk?m ?klonom. "Godfrey, si jeden z mojich troch legit?mnych synov a napriek tomu plytv?? svoj?m ?asom v pivniciach pri pijatike, so svojimi kunp?nmi. V ?ivote sa ti dostalo v?etk?ch privil?gi?, a v?etky si odmietol. Ak je v mojom ?ivote nejak? ve?k? sklamanie, tak si to ty." Godfrey sa u?krnul, nebolo mu to dvakr?t pr?jemn?. "No, ke??e tu som u? skon?il, tak m??em zamieri? sp?? do pivnice, ?e, ot?e?" S r?chlym, posme?n?m ?klonom sa Godfrey oto?il a vykra?oval cez cel? miestnos?. "Okam?ite sa vr??! " vy?tekol MacGil. "IHNE?!" Godfrey otca ignoroval. Pre?iel miestnos?ou a otvoril dvere. Dvaja str??covia st?li za nimi. MacGil kypel od zlosti ke? sa na neho str??covia sp?tavo pozreli, ale Godfrey ich odstr?il a pokra?oval svojou cestou. "Zadr?te ho!" zareval MacGil. "A zavrite ho niekam, aby ho kr??ovn? nevidela. Nechcem, aby kazil rados? svojej matke vo svadobn? de? jej dc?ry." "?no, moj pane, " povedali, zavreli dvere, a pon?h?ali sa za n?m. MacGil si cel? ?erven? a zad?chan? od zlosti op?? sadol a sna?il sa upokoji?. Po tis?ci raz uva?oval, ako sa to mohlo sta?, ?e splodil tak?ho potomka. Pozrel sa znova na svoje zost?vaj?ce deti. V?etci ?tyria mu vr?tili poh?ad a ?akali v hustom tichu, ?o bude nasledova?. MacGil sa zhlboka nad?chol a sna?il sa s?stredi?. "Tak?e ost?vate vy dvaja ," pokra?oval. "A z v?s dvoch som si vybral svojho n?stupcu." MacGil sa oto?il k svojej dc?re. "Bude? to ty, Gwendolyn." V?etci ?tyria zalapali po dychu, jeho deti ostali v ?oku, zo v?etk?ch najviac Gwendolyn. "Povedal si to spr?vne, ot?e?" sp?tal sa Gareth. "Povedal si, Gwendolyn?" "Ot?e, ja som pocten?," povedala Gwendolyn. "Ale ja to nem??em prija?. Som ?ena." "To je pravda, ?ena nikdy nesedela na tr?ne MacGilovcov. Ale ja som sa rozhodol, ?e je ?as na zmenu trad?cie. Gwendolyn, m?? toho najlep?ieho ducha a myse?, ak? som u mlad?ch d?m kedy videl. Si mlad?, ale ak Boh d?, budem e?te dlho ?i?. A ke? pr?de ?as, bude? dos? m?dra, aby si vl?dla. Kr??ovstvo bude tvoje." "Ale ot?e!" Gareth vykr?kol so sinavou tv?rou. "Som najstar?? legit?mny syn! V?dy, v celej hist?rii MacGilovcov to bol st?le najstar?? syn, kto sa stal n?sledn?kom tr?nu!" "Ja som kr??, " odpovedal MacGil temne, " a ja ur?ujem trad?ciu." "Ale to nie je f?r!" Prosil Gareth, k?u?aj?cim hlasom. "Ja som mal by? kr??om. Nie moja sestra. Nie ?ena!" "Pozor na jazyk, chlap?e! " Vykr?kol MacGil, triasol sa zlos?ou. "Opova?uje? sa spochyb?ova? moje rozhodnutie?" "Bol som pri v?bere presko?en? ?enou? Takto o mne zm???a??" "U? som sa rozhodol, " povedal MacGil. "Bude? to re?pektova? a poslu?ne sa t?m riadi?, tak ako ka?d? in? rozhodnutie v mojom kr??ovstve. Teraz m??ete v?etci od?s?." Jeho deti sklonili hlavy a r?chlo sa pon?h?ali z miestnosti. Ale Gareth sa zastavil pri dver?ch, nemohol sa prin?ti? k odchodu. Oto?il sa, a ostal s?m, tv?rou v tv?r svojmu otcovi. MacGil mohli vidie? sklamanie v jeho tv?ri. Je jasn?, ?e ?akal, ?e dnes bude vymenovan? za dedi?a. E?te viac, ?e to chcel. Z?falo. ?o MacGila ani najmenej neprekvapilo, a ?o bol aj d?vod pre?o ho nemenoval. "Pre?o ma nen?vid??, ot?e?" Sp?tal sa. "To nie je nen?vis?. Ja si len nemysl?m, ?e si ten prav?, ktor? by mal vl?dnu? v mojom kr??ovstve." "Ale pre?o? " Naliehal Gareth. "Preto?e je to presne to, ?o chce?." Garethova tv?r potemnela. MacGil ho odhadol ve?mi presne. Pozeral sa mu do o?? a uvidel v nich tak? ve?k? nen?vis?, ktor? by si nikdy nedok?zal ani len predstavi?. Gareth bez ?al??ch slov vyrazil z miestnosti a zabuchol za sebou dvere. Ozvena otriasla MacGilom. Spomenul si na poh?ad svojho syna a c?til v ?om nen?vis? tak hlboko, hlb?ie, ne? u niektor?ch svojich nepriate?ov. V tej chv?li si spomenul na Argona, na jeho slov?, ?e nebezpe?enstvo je bl?zko. Mohlo by by? a? tak bl?zko? KAPITOLA ?IESTA Thor ?printoval cez obrovsk? pole cvi?iska, be?al ako vl?dal. Za sebou po?ul kroky svojich prenasledovate?ov z kr??ovskej str??e. Nah??ali ho naprie? rozp?len?m pieskom a stra?ne pri tom nad?vali. Pred n?m post?vali ?lenovia - a nov? regr?ti - L?gie, desiatky chlapcov, rovnak? ako on, ale star?? a silnej??. Boli ?kolen? a testovan? v r?znych form?ci?ch. Niektor? tr?novali boj s kopijou, in? h?dzali o?tepy. T? ?o h?dzali na vzdialen? ciele, len zriedka minuli. T?to boli jeho sokovia a p?sobili impozantne. Medzi nimi boli desiatky skuto?n?ch rytierov, ?lenovia Strieborn?ch, stojac v ?irokom polkruhu sledovali dianie naokolo. Posudzovali. Rozhodovali o tom, kto zostane a kto bude poslan? domov. Thor vedel, ?e sa bude musie? uk?za?, bude musie? na t?chto mu?ov zap?sobi?. Za nieko?ko okamihov ho str??e dobehn? a ak m? nejak? ?ancu zap?sobi?, tak je to pr?ve teraz. Ale ako? Uh??aj?c cez cvi?i?ko jeho myse? pracovala na pln? obr?tky, a bol rozhodnut? dosiahn?? svoj cie?. Ako Thor utekal cez ar?nu, in? si ho za?ali v??ma?. Niektor? z regr?tov zastali a oto?ili sa, rovnako ako aj niektor? z rytierov. Za nieko?ko okamihov Thor c?til, ?e na seba strhol v?etku pozornos?. Vyzerali zm?tene, a on si uvedomil, ?e sa musia asi divi?, kto?e to tu naru?uje ich tr?ning a za p?tami m? troch kr??ovsk?ch str??nych. Takto teda prv? dojem urobi? nepl?noval. Cel? svoj ?ivot sn?val o vstupe do L?gie, ale takto si ho nepredstavoval. Ako Thor be?al, uva??j?c, co ?alej, veci sa pohli sam?. Jeden ve?k? chlapec, regr?t, sa rozhodo, ?e urob? na ostatn?ch dojem a Thora zastav?. Vysok?, svalnat?, a takmer dvakr?t tak? ve?k? ako Thor, zdvihol svoj dreven? me?, aby zablokoval Thorovi cestu. Thor videl, ?e ho chce zrazi? na zem, aby ho pred v?etk?mi zosmie?nil a z?rove? si z?skal re?pekt ostatn?ch regr?tov. Toto Thora roz?rilo. Thor nemal proti tomuto chlapcovi ni?, nebol to ich boj. Ale on to urobil len preto, aby sa uk?zal pred ostatn?mi. Ke? sa Thor pribl??il, nemohol uveri?, ak? je ten chlapec ve?k?. T??il sa nad n?m ako ve?a a mra?il sa spoza svojich hust?ch ?iernych vlasov, ktor? mu padali do ?ela. Jeho bojovne vysunut? brada bola asi t? najv???ia, ak? Thor kedy videl. Nedok?zal si ani len predstavi?, ako by s tak?mto obrom mohol ?o i len pohn??. Chlapec za?to?il svoj?m dreven?m me?om, a Thor vedel, ?e mus? kona? r?chlo, inak bude zrazen? do piesku. Thorove reflexy zapracovali. In?tinkt?vne vybral svoj prak, natiahol a hodil kame? do chlapcovej ruky. Strela na?la svoj cie? a vyrazila me? z ruky v momente, kedy sa chystal k ?toku. Zbra? vyletela, chlapec zakri?al a chytil sa za ruku. Thor nestr?cal ?as. Vyu?il okamih a za?to?il. S rozbehom vysko?il do vzduchu a oboma nohami s??asne kopol chlapca do hrudn?ka. Ale chlapec bol tak? siln?, ?e to bolo ako kopn?? do kme?a duba. Chlapec sa iba zatackal, zatia? ?o Thor sa zastavil vo vzduchu a spadol na zem pri chlapcov?ch noh?ch. To neve?t? ni? dobr?, pomyslel si Thor, ke? dopadol na zem a v u?iach mu zvonilo. Thor sa sna?il dosta? sp?? na nohy, ale chlapec bol r?chlej??. Natiahol sa, schmatol Thora za jeho ko?e?u na chrbte, a poslal ho - tv?rou dole - do piesku. Z?stup chlapcov r?chlo vytvoril kruh okolo nich a jasali. Thor o?ervenel pon??en?. Thor sa obr?til aby vstal, ale chlapec bol pr?li? r?chly. U? bol na ?om a pritla?il ho k zemi. Ne? sa Thor nazdal, ?arv?tka sa premenila na z?pasenie, v?ha toho druh?ho bola obrovsk?. Thor po?ul tlmen? v?kriky ostatn?ch regr?tov, ktor? utvorili kruh, krik dychtiv? po krvi. Tv?r chlapca sa zamra?ila ke? natiahol palce rovno pred Thorove o?i. Thor tomu nemohol uveri? – zdalo sa mu, ?e tento chlapec mu chce naozaj ubl??i?. To sa v??ne chce uk?zat i za tak?to cenu? V poslednej sekunde sa Thorovi podarilo uhn?? hlavou na stranu, ?o jeho protivn?ka vyviedlo z rovnov?hy a musel sa rukami oprie? o zem. Thor to vyu?il a odkot??al sa spod neho. Thor sa postavil na nohy a bol tv?rou v tv?r chlapcovi, ktor? tie? vstal. Chlapec za?to?il p?s?ou na Thorovu tv?r ale Thor sa v poslednom okamihu prikr?il. Oviala ho vlna vzduchu a Thor si uvedomil, ?e keby ho chlapcova p?s? zasiahla, zlomila by mu ?e?us?. Thor sa natiahol a udrel chlapca do brucha, ale to sotva malo nejak? efekt. Bolo to ako buchn?? do stromu. K?m Thor mohol zareagova?, chlapec ho udrel lak?om do tv?re. Thor sa zapot?cal. Bolo to ako dosta? ?der kladivom a v u?iach mu zvonilo. Thor sa e?te tackal a sna?il sa chyti? dych, chlapec za?to?il a tvrdo ho kopol do hrude. Thor odletel dozadu a prist?l na zemi na chrbte. Ostatn? chlapci zajasali. Cel? otrasen? sa Thor zdv?hal, ale chlapec za?to?ul e?te raz – p?s?ou rovno do tv?re zrazil Thora znovu na chrb?t – tentokr?t u? nadobro. Thor tam le?al a po?ul tlmen? jasot ostatn?ch. C?til slan? chu? krvi z nosa. Stonal boles?ou. Otvoril o?i a videl ve?k?ho chlapca, ktor? sa k nemu u? oto?il chrbtom , ako sa vracia sp?? k svojim priate?om osl?vi? v??azstvo. Thor to chcel vzda?. Ten chlapec bol obrovsk?, boj proti nemu bol m?rny, a on u? nemohol znies? ?al?iu bitku. Ale nie?o v ?om mu nedovolilo to len tak necha?. Nemohol prehra?. Nie pred v?etk?mi t?mito ?u?mi. Nevzd?vaj to. Vst?vaj. Vst?vaj! Thor nejako na?iel v sebe ?al?iu silu. Zastonal, prevalil sa, dostal sa na ruky a kolen?, a potom pomaly na nohy. Obr?til sa na chlapca, krv?caj?c a s opuchnut?mi o?ami len ?a?ko videl, s?a?ka d?chal, ale za?al a zdvihol p?ste. Obrovsk? chlapec sa oto?il a zad?val sa na Thora. Pokr?til neveriacky hlavou. "Mal si osta? dole, chlap?e," vyhr??al sa, ke? sa pribli?oval sp?? k Thorovi. "DOS?!" Zakri?al hlas. "Elden, ust?pte!" N?hle medzi nich vst?pil rytier, natiahol dla? a zastavil Eldena. Dav st?chol, a v?etci sa pozreli na rytiera. Bolo zrejm?, ?e tento mu? tu m? ve?k? re?pekt. Thor sa na rytiera pozrel s ?ctou. Mal po dvadsiatke, bol vysok? so ?irok?mi ramenami. Mal hranat? ?e?us? a hned?, dobre udr?iavan? vlasy. Thor si ho na prv? poh?ad ob??bil. Jeho prvotriedne brnenie – retiazkov? ko?ela vyroben? z le?ten?ho striebra, niesla kr??ovsk? erb: Sokola z rodu MacGil. Thorovi vyschlo v krku - st?l pred ?lenom kr??ovskej rodiny. Nemohol tomu uveri?. "Vysvetli ?o si za?, chlap?e," povedal Thorovi. "Pre?o si vtrhol do na?ej ar?ny bez pozvania?" Ne? sta?il odpoveda?, n?hle traja ?lenovia kr??ovskej gardy vst?pili do kruhu. Velite? str??e s?a?ka d?chal a ukazoval prstom na Thora. "Nepo??vol na?e rozkazy!" Zakri?al str??nik. "Idem ho sp?ta? a vzia? ho do kr??ovskej kobky!" "Neurobil som ni? zl?!" Thor zaprotestoval. "Neurobil?" Zakri?al str??nik. "A nepozvan? pobehova? po kr??ovskom majetku?" "V?etko, ?o som chcel, bolo ?anca!" Zakri?al Thor, a obr?til sa s prosebn?m v?razom na rytiera pred n?m, ?lena kr??ovskej rodiny. "V?etko, ?o som chcel, bola ?anca sa pripoji? k L?gii!" "To cvi?isko je len pre pozvan?ch, chlap?e," ozval sa drsn? hlas. Do kruhu vyst?pil bojovn?k, ?irok? p??desiatnik s holou hlavou, kr?tkymi f?zami a jazvou cez nos. Vyzeral, ako by bol profesion?lnym vojakom cel? svoj ???ivot a pod?a znaku na jeho brnen? – zlatej bro?ni na hrudi – bol ich velite?om. Thorovi sa rozb??ilo srdce – gener?l. "Nebol som pozvan?, pane," povedal Thor. "To je pravda. Ale je to m?j ?ivotn? sen, tu by?. Jedin?, ?o chcem, je ?anca v?m uk?za??o dok??em. Som rovnako dobr? ako ktor?ko?vek z t?chto regr?tov. Dajte mi jednu ?ancu to dok?za?. Pros?m. Vstup do L?gie je v?etko, o ?om som kedy sn?val." "Toto bojisko nie je pre rojkov, chlap?e, " pri?la jeho drsn? odpove?. "To je pre bojovn?kov. Neexistuj? ?iadne v?nimky na?ich pravidiel: Regr?ti s? vyberan?." Gener?l prik?vol a kr??ovsk? str?? prist?pila k Thorovi, aby ho sp?tala. Rytier z kr??ovskej rodinny v?ak n?hle vyst?pil, natiahol dla? a zablokoval str??cov. "Mo?no, pr?le?itostne, m??e by? uroben? aj v?nimka, " povedal. Str??nik sa na neho prekvapene pozrel, o?ividne chcel nie?o poveda?, ale musel dr?a? jazyk za zubami v ?cte ku kr??ovskej rodine . "Obdivujem tvojho ducha, chlap?e, " pokra?oval rytier. "Predt?m ne? ?a po?leme domov, chcel by som vidie?, ?o dok??e?." "Ale Kendrick, m?me na?e pravidl? - " povedal gener?l, zjavne nespokojn?. "Kr??ovsk? rodina vytv?ra pravidl?," odpovedal Kendrick pr?sne, " a L?gia sa zodpoved? kr??ovskej rodine." "Sme zodpovedn? v??mu otcovi, kr??ovi, a nie v?m, " odporoval gener?l, rovnako vzdorovit?. Vzduch bol nap?t?. Thor rad?ej nechcel ani pomyslie? ak? ?lamastiku pr?ve sp?sobil. "Pozn?m svojho otca a viem, ?o by chcel. On by dal tomuto chlapcovi ?ancu. A to je to, ?o urob?me." Gener?l nakoniec ust?pil. Kendrick sa obr?til k Thorovi a prezeral si ho svojimi hned?mi prenikav?mi o?ami. Mal naozaj kr??ovsk? tv?r, ale aj tv?r bojovn?ka. "D?m ti iba jednu jedin? ?ancu, " povedal Thorovi. "Uvid?me, ?i zasiahne? tamtu zna?ku." Uk?zal na hromadu sena ?aleko cez pole, s malou ?ervenou ?kvrnou v strede. Nieko?ko o?tepov bolo zapichnut?ch v sene, ale ani jeden netrafil ?erven? stred. "Ak dok??e? toto, ?o zatia? nikto z ostatn?ch chlapcov, ak odtia?to traf?? tamt? zna?ku, tak potom sa k n?m m??e? pripoji?." Rytier ust?pil stranou a Thor c?til ako sa v?etky o?i upreli na neho. V?imol si stojan na o?tepy a opatrne si ich poprezeral. Boli to najkvalitnej?ie o?tepy, ak? kedy videl, vyroben? z mas?vneho dubu, zabalen? v najjemnej?ej ko?i. Srdce mu b??ilo, ke? vykro?il vpred, chrbtom ruky si utrel krv z nosa. C?til sa viac nerv?zny, ne? kedyko?vek predt?m v ?ivote. Je jasn?, ?e dostal takmer nesplnite?n? ?lohu. Ale musel to sk?si?. Thor sa natiahol a vzal si o?tep, nie pr?li? dlh?, nie pr?li? kr?tky. Po?a?kal zbra? v ruke – bola pevn? a ?a?k?. Nie ako tie, ktor? pou??val doma. Ale to je dobre. C?til, ?e mo?no, len mo?no, by mohol trafi?. Koniec koncov, h?dzanie o?tepom bola jeho najlep?ia zru?nos?, hne? po hadzan? kame?om, a dlh? dn? str?ven? v divo?ine mu poskytli dostatok cie?ov. V?dy bol schopn? trafi? aj to, ?o jeho bratia nedok?zali. Thor zavrel o?i a zhlboka sa nad?chol. Ak netraf?, str??e ho odvle?? do v?zenia - a jeho ?anca na vstup do L?gie bude nav?dy zni?en?. V tomto okamihu ide o v?etko, o ?om kedy sn?val. Modlil sa k Bohu so v?etk?m, ?o mal. Bez v?hania, Thor otvoril o?i, urobil dva kroky vpred, natiahol sa a hodil o?tepom. Zadr?al dych a sledoval ako let? vzduchom. Pros?m, Bo?e. Pros?m. O?tep pl?val hust?m tichom, a Thor c?til ako ho sleduje stovka o??. Potom, po chv?li ktor? trvala cel? ve?nos? sa ozval zvuk, nezamenite?n? zvuk kedy hrot o?tepu prenik? do kopy sena. Thor sa ani nemusel pozera?. Vedel, on jednoducho vedel, ?e to bola perfektn? trefa. U? pod?a toho ako mu o?tep sedel v ruke, ako sa mu napnuli v?etky ??achy ke? h?dzal, c?til, ?e svoj cie? neminie. Thor sa odv??il pozrie?, a uvidel, s obrovskou ??avou, ?e mal pravdu. O?tep na?iel svoje miesto v strede ?ervenej zna?ky – bol tam jedin?. Dok?zal to, ?o ostatn? regr?ti nezvl?dli. Obklopilo ho omra?uj?ce ticho. C?til ako na neho ?al?? regr?ti - ale aj rytieri – udivene civeli. Kone?ne prist?pil Kendrick a tvrdo pot?apkal Thora dla?ou na chrbte. Na?iroko sa usmial. "Mal som pravdu," povedal. "Zostane?!" "?o?e, m?j pane!" Kri?ala kr??ova str??. "To nie je f?r! Tento chlapec pri?iel nepozvan?!" "Trafil tamten znak. To je jeho moja pozv?nka pre neho" "Je ove?a mlad?? a men?? ako ostatn?. Toto nie je matersk? ?kolka, " povedal gener?l. "Ja som rad?ej za men??ch vojakov, ktor? dok??u trafi? cie?, ako obra, ktor? s t?m m? probl?m, " odpovedal rytier. "Mal len ??astie! " Zakri?al ve?k? chlapec, s ktor?m Thor pr?ve bojoval. "Keby sme mali viac ?anc?, aj my by sme trafili!" Rytier sa oto?il a pozrel sa na chlapca, ktor? to zakri?al. "Naozaj?" Sp?tal sa. "Chce? to urobi? hne? teraz? A pod?a toho sa rozhodne, ?i tu ostane? alebo nie? " Chlapec sa zarazil a zahanbene sklonil hlavu, zjavne nebol ochotn? ponuku prija?. "Ale ten chlapec je cudzinec, " protestoval gener?l. "Ve? ani nevieme odkia? poch?dza." "Poch?dza z n??iny," ozval sa hlas. Ostatn? sa oto?ili a pozreli sa, kto hovori, ale Thor to nepotrebovali - spoznal ten hlas. Bol to hlas, ktor? ho tr?pil cel? jeho detstvo. Hlas jeho star?ieho brata Drakeho. Drake urobil krok vpred so svojimi ?al??mi dvoma bratmi, a pozrel sa na Thora s v?razom nes?hlasu. "Jeho meno je Thorgrin, z klanu McCleod z Ju?nej Provincie Z?padn?ho kr??ovstva. On je najmlad?? z n?s ?tyroch. V?etci poch?dzame z tej istej dom?cnosti. Jeho povinnos?ou bolo stara? sa o ovce n??ho otca!" Cel? skupina chlapcov a rytieri sa vtrhli do zborov?ho smiechu. Thor c?til, ako mu tv?r ?ervenie; rad?ej by teraz zomrel. Nikdy nebol viac zahanben?. Tak? bol jeho brat – urobil ?oko?vek, aby jeho pon??il a tak seba presl?vil. "Stara? sa o ovce, hovor???" Zopakoval gener?l. "Potom si na?i nepriatelia bud? musie? ur?ite d?va? na neho pozor! " zakri?al in? chlapec. Znovu sa ozval smiech a Thorovo pon??enie sa preh?bilo. "Dos?! " zreval Kendrick, pr?sne. Smiech postupne ut?chol. "Aj tak tu rad?ej budem ma? pastiera, ktor? traf? ter?, ako v?s, ktor? - zd? sa, ?e sa viete dobre smia?, ale ni? viac, " dodal Kendrick. Potom sa u? nesmial nikto. Thor bol Kendrickovi nekone?ne v?a?n?. Bol jeho dl?n?kom. Tento mu? mu dnes vr?til jeho ?es?. "Vari nevie?, chlap?e, ?e to nie je rytierske rozn??a? klebety o svojich priate?och, t?m viac o vlastnej rodine, o vlastnej krvi? " sp?tal sa rytier Drakeho. Drake sa nerv?zne pozeral dole, jeden zo vz?cnych okamihov, kedy ho Thor videl v rozpakoch. Ale ?al?? z jeho bratov - Dross, predst?pil a zaprotestoval: "Ale Thor nebol ani vybran?. My sme boli. On tu len za nami pri?iel." "Ja som ne?iel za vami, " trval na svojom Thor, kone?ne aj prehovoriac. "Som tu k?li L?gii. Nie k?li tebe." "Nez?le?? na tom, pre?o tu je, " povedal mrzuto gener?l. "On je plytvanie v?etk?ho n??ho ?asu. ?no, bol to dobr? hod o?tepom, ale st?le sa k n?m nem??e pripoji?. Nem? rytiera, ktor? by ho sponzoroval a ?iadneho partnera spomedzi regr?tov." "Bude mojim partnerom, " zvolal hlas. Thor sa to?il, spolu s ostatn?mi. Bol prekvapen?, p?r krokov od neho st?l chlapec jeho veku, ktor? aj vyzeral ako on, s v?nimkou blond vlasov a ?iarivo zelen?ch o?? a mal na sebe najkraj?ie kr??ovsk? brnenie - dr?ten? ko?e?u pokryt? ?erveno ?iernymi znakmi - ?al?? ?len kr??ovskej rodiny. "To je vyl??en?," povedal gener?l. "Kr??ovsk? rodina nepatr? do dvojice s neurodzen?mi." "M??em robi? to, ?o uzn?m za vhodn?," odsekol chlapec. "A ja hovor?m, ?e Thorgrin bude m?j partner." "Aj keby sme to dovolili, " povedal gener?l, "nez?le?? na tom. Aj tak nem? rytiera, ktor? by ho sponzoroval." Конец ознакомительного фрагмента. Текст предоставлен ООО «ЛитРес». Прочитайте эту книгу целиком, купив полную легальную версию (https://www.litres.ru/pages/biblio_book/?art=43696879&lfrom=688855901) на ЛитРес. Безопасно оплатить книгу можно банковской картой Visa, MasterCard, Maestro, со счета мобильного телефона, с платежного терминала, в салоне МТС или Связной, через PayPal, WebMoney, Яндекс.Деньги, QIWI Кошелек, бонусными картами или другим удобным Вам способом.