Pochod Kr??ov

Pochod Kr??ov Morgan Rice ?arodejn?kov Prste? #2 ?ARODEJN?KOV PRSTE? m? v?etky rysy potrebn? pre jasn? ?spech: hlavn? aj ved?aj?ie pr?behy, z?hadn? atmosf?ru, stato?n?ch rytierov a rozkvitaj?ce vz?ahy, ktor? zace?uj? rany na zlomen?ch srdciach, a ?alej tie? podvod ?i zradu. S?ubuje dlh? hodiny z?bavy a ur?ite uspokoj? v?etky vekov? kateg?rie. Dielo n?jde svoje miesto v kni?niciach u v?etk?ch priaznivcov fantasy literat?ry. Books and Movie Reviews, Roberto MattosPOCHOD KR??OV n?s pos?va na Thorovej ceste k dospelosti o krok ?alej. Thor si za??na uvedomova? k?m v skuto?nosti je, ak? sily sa v ?om skr?vaj? a pomaly sa st?va skuto?n?m bojovn?kom. Potom, ?o ute?ie z v?zenskej kobky, sa Thor z hr?zou dozved? o ?al?om pokuse o vra?du kr??a MacGila. Ke? potom MacGil zomrie, kr??ovstvo sa prepadne do zm?tku. V prostred?, kde sa ka?d? sna?? vy?kriaba? na uvo?nen? tr?n, je Kr??ov Dvor dejiskom mnoh?ch rodinn?ch dr?m, mocensk?ch machin?ci?, amb?ci? a ?iarlivosti, n?silia aj zrady. N?stupca mus? by? vybran? z kr??ov?ch potomkov a legend?rny Me? Osudu, zdroj v?etkej ich moci, dostane svoju ?ancu by? pozdvihnut? ?al??m kandid?tom. V?etky pl?ny sa ale zr?tia, ke? je odhalen? vra?edn? zbra? a pozornos? v?etk?ch sa upne k h?adaniu vraha. V rovnakom ?ase mus? rod MacGilovcov ?eli? novej hrozbe zo strany rodu McCloudovcov, ktor? vyrazia do ?toku vo vn?tri Prste?a. Thor sa sna?? z?ska? sp?? Gwendolyninu l?sku, ale nem? ?asu nazvy?, preto?e sa mus? so svojimi druhmi z L?gie vychysta? na Stovku - sto dn? trvaj?cu vy?erp?vaj?cu v?pravu, ktorou musia prejs? v?etci jej ?lenovia. L?gia sa vyd? cez Ka?on, mimo ochranu Prste?a do Divo?iny, a potom cez Tartuvi?nske more na Hmlist? ostrov, o ktorom sa hovor?, ?e ho str??i drak. Bude to ich sk??ka naozajstn?ch bojovn?kov. Vr?tia sa sp??? Vydr?? Prste?, ke? bud? pre?? A zist? Thor kone?ne, ak? je tajomstvo jeho osudu?POCHOD KR??OV je epick? pr?beh o priate?stve a l?ske, rivalite a spolupr?cu, o rytieroch a drakoch, intrig?ch a politick?ch machin?ci?ch, o dospievan?, o zlomen?ch srdciach, o podvode, amb?ci?ch a zrade. To v?etko je zasaden? do d?kladne premyslen?ho fikt?vneho fantasy sveta. Je to pr?beh o cti a odvahe, o osude a predur?en?, a tie? o m?gii. Je to fantasy, ktor? n?s privedie do sveta, na ktor? u? potom nikdy nezabudneme, a ktor? oslov? ?itate?a oboch pohlav? a ka?d?ho veku. Knihy #3 - #17 v s?rii s? tie? dostup?! POCHOD KR??OV (S?GA ?ARODEJN?KOV PRSTE? – KNIHA DRUH?) Morgan Rice Morgan Rice Morgan Rice je autorkou epickej fantasy s?gy ?ARODEJN?KOV PRSTE?, ktor? obsahuje 17 kn?h, a ktor? je pod?a USA Today bestsellerom ??slo 1; S?rie UP?RIE ?URN?LY, obsahuj?cej zatia? 9 kn?h, USA Today betseller ??slo 1; S?rie TRIL?GIA PRE?ITIA, USA Today bestseller ??slo 1, postapokalyptick?ho thrilleru skladaj?ceho sa zatia? z dvoch kn?h; a tie? nov?j epick? fantasy s?rie KR??OVIA A ?ARODEJN?CI. Autorkin? knihy s? dostupn? v tla?enej aj audio verziu, a boli prelo?en? do viac ako 25 jazykov. PREMENEN? (prv? kniha zo s?rie Up?rie ?urn?ly), AR?NA JEDNA - OTROK?RI (prv? kniha z Tril?gia pre?itia), CESTA HRDINU (prv? kniha zo s?gy ?arodejn?kov prste?) a VZOSTUP DRAKOV (prv? kniha zo s?rie Kr??ovia a ?arodejn?ci), s? v?etky dostupn? zdarma k stiahnutiu! Morgan sa rada zauj?ma o n?zory svojich ?itate?ov, tak?e sa pros?m nezdr?hajte nav?t?vi? jej webov? str?nky www.morganricebooks.com, kde sa m??ete prida? do zoznamu kontaktov, z?ska? knihu zadarmo, rovnako ako ?al?ie ak?n? bonusy, stiahnu? si zadarmo aplik?cie, ma? preh?ad o posledn?ch novink?ch, prida? sa na autorkin Facebook ?i Twitter, a jednoducho by? s Morgan v kontakte! Vybran? ohlasy na tvorbu Morgan Rice "??tava fantasy, ktor? spriada mysteri?zne elementy s intrigami do jedine?n?ho pr?behu. Cesta hrdinu je o z?skavanie odvahy a uvedomen? si zmyslu ?ivota, ktor? vedie k rastu, dospelosti a dokonalosti ... .Pre v?etk?ch, ktor? h?adaj? nap?nav? fantasy dobrodru?stvo, hrdinu a ak?ne po?at? sled udalost?, ktor? ?enie Thora po ceste, na ktorej sa z mal?ho detsk?ho sn?lka postupne st?va mlad?m mu?om, ktor? neohrozene ?el? nebezpe?enstvu, aj ke? s? vyhliadky na pre?itie biedne ... .A to je len za?iatok epickej s?gy pre mlad?ch ?itate?ov. " --Midwest Book Review (D. Donovan, kritik) "?ARODEJN?KOV PRSTE? m? v?etky rysy potrebn? pre jasn? ?spech: hlavn? aj ved?aj?ie pr?behy, z?hadn? atmosf?ru, stato?n?ch rytierov a rozkvitaj?ce vz?ahy, ktor? zace?uj? rany na zlomen?ch srdciach, a ?alej tie? podvod ?i zradu. S?ubuje dlh? hodiny z?bavy a ur?ite uspokoj? v?etky vekov? kateg?rie. Dielo n?jde svoje miesto v kni?niciach u v?etk?ch priaznivcov fantasy literat?ry. " -Books and MovieReviews,Roberto Mattos "Z?bavn? epick? fantasy od Riceovej ( ?ARODEJN?KOV PRSTE? ) nesie v?etky klasick? ?rty ??nru - siln? pr?beh, ktor? je silne in?pirovan? stredovek?m ?k?tskom a jeho hist?riou, a tie? dobr? zmysel pre popis dvorn?ch intr?g." -Kirkus Reviews "Zbo??ujem sp?sob ak?m Riceov? vytvorila postavu Thora a sveta, ktor? ho obklopuje. Krajina aj bytosti, ktor? ju ob?vaj?, s? ve?mi vydarene pop?san? ... Pr?beh je p?tav?. Kr?tky, ale sladk? ... .Po?et ved?aj??ch post?v je citlivo nastaven? tak, ?e ?itate? sa nem??e v rozpr?van? "strati?". Nech?ba dobrodru?stvo, ani momenty pln? hr?zy, ktor? v?ak neprekra?uje hranice ??nru. Kniha je v?born? najm? pre mlad?ho ?itate?a ... je v nej za?iatok nie?oho pozoruhodn?ho ... " "--SanFrancisco Book Review "V tejto akciou nabitej prvej knihe epickej fantasy s?rie ?arodejn?kov Prste? (ktor? m? moment?lne u? 14 zv?zkov), Riceov? predstavuje ?itate?om ?trn?s?ro?n?ho Thorgrina "Thora" McLeod, ktor?ho sen je sta? sa vojakom Strieborn?ch, elitnej jednotky rytierov, ktor? sl??i kr??ovi ... .Vypr?va?sk? ?t?l Riceovej je bohat? a pr?beh p?tav?. " --PublishersWeekly "CESTA HRDINU jsa ?ita jednoducho a r?chlo.. Konce jednotliv?ch kapitol v?s doslova n?tia zisti?, ?o sa stane v tej ?al?ej a preto je knihu ?a?ko odlo?i?. V knihe n?jdeme nieko?ko m?lo preklepov, pri?om niektor? men? s? zamenen?, av?ak ani jedno nekaz? celkov? dojem z pr?behu. Na konci knihy som mal pocit, ?e mus?m ma? okam?ite v ruk?ch ?al?iu ?as? a nakoniec to bolo presne to, ?o som tie? urobil. V?etk?ch dev?? dielov ?arodejn?kovho Prste?a mo?no v s??asnosti zak?pi? v Kindle store, pri?om Cesta hrdinu je na stiahnutie zadarmo! Ak sa obzer?te po r?chlom a z?bavnom ??tan? na dovolenku, t?to kniha dokonale spln? va?e priania. " --FantasyOnline.net Knihy od Morgan Rice KR??OVIA A ?ARODEJN?CI VZOSTUP DRAKOV (Kniha ?.1) ?ARODEJN?KOV PRSTE? CESTA HRDINU (Kniha ?.1) POCHOD KR??OV (Kniha ?.2) OSUD DRAKA (Kniha ?.3) POKRIK CTI (Kniha ?.4) SL?VNA PR?SAHA (Kniha ?.5) ?TOK CHRABR?CH (Kniha ?.6) OBRAD ME?OV (Kniha ?.7) MOC ZBRAN? (Kniha ?.8) NEBO K?ZEL (Kniha ?.9) MORE ?T?TOV (Kniha ?.10) PANOVANIE OCELE (Kniha ?.11) KRAJINA OH?A (Kniha ?.12) VL?DA KR??OVIEN (Kniha ?.13) BRATSK? PR?SAHA (Kniha ?.14) SEN SMRTE?N?KOV (Kniha ?.15) S?BOJ RYTIEROV (Kniha ?.16) DAR BITKY (Kniha ?.17) TRIL?GIA PRE?ITIA AR?NA JEDNA: OTROK?RI (Kniha ?.1) AR?NA DVA (Kniha ?.2) UP?RI ?URN?L PREMENEN? (Kniha ?.1) MILOVAN? (Kniha ?.2) ZRADEN? (Kniha ?.3) PREDUR?EN? (Kniha ?.4) ?IADAN? (Kniha ?.5) ZASN?BEN? (Kniha ?.6) ZAS??BEN? (Kniha ?.7 ) N?JDEN? (Kniha ?.8) VZKRIESEN? (Kniha ?.9) T??IACA (Kniha ?.10) PEKLIATA (Kniha ?.11) Vypo?ujte si s?gu ?ARODEJN?KOV PRSTE? vo form?te audio knihy! Copyright © 2013 Morgan Rice V?etky pr?va vyhraden?. S v?nimkou povolenia pod?a US Copyright Act 1976, ?iadna z ?ast? tejto publik?cie nesmie by?, bez predch?dzaj?ceho povolenia autora, za ?iadnych okolnost? reprodukovan?, distribuovan? alebo prev?dzan? do ak?chko?vek in?ch form?tov, ani uchov?van? v zdie?anej datab?ze. Tento ebook je licencovan? v?lu?ne pre Va?e osobn? vyu?itie. Tento ebook nesmie by? ?alej pred?van? alebo darovan? ostatn?m ?u?om. Ak chcete knihu zdie?a? s ?al?ou osobou, zak?pte si pros?m ?al?ie k?pie. Ak ??tate t?to knihu, ale nezak?pili ste si ju, alebo nebola zak?pen? iba pre Va?e pou?itie, vr??te ju pros?m a k?pte si svoju vlastn? k?piu. ?akujeme, ?e re?pektujete usilovn? pr?cu, ktor? autorka na vznik tohto titulu musela vynalo?i?. Obsah tejto knihy je fikt?vny. Men?, osobnostn? charakteristiky, organiz?cie, miesta, udalosti a konflikty s? bezo zvy?ku produktom autorkinej predstavivosti, alebo je ich pou?itie fikt?vne. Ak?ko?vek podobnos? so skuto?n?mi osobami, ?i u? ?iv?mi alebo m?tvymi, je ?isto n?hodn?. Jacket image Copyright Bilibin Maksym, v licenci Shutterstock.com. OBSAH KAPITOLA PRV? (#u2790342f-6d55-5330-b15e-ea02215c6926) KAPITOLA DRUH? (#u5e37fede-7aa8-501d-b389-9785273dfe9f) KAPITOLA TRETIA (#u100aea9c-4947-5af8-8d19-79d5d9a2e344) KAPITOLA ?TVRT? (#ud9b91620-7ed3-5524-927f-4a3c3ffeb2d3) KAPITOLA PIATA (#u1f4bb9cd-f7a9-5658-b235-9172289f9b79) KAPITOLA ?IESTA (#u533a3a80-f727-53de-bd73-506f2df164c6) KAPITOLA SIEDMA (#litres_trial_promo) KAPITOLA ?SMA (#litres_trial_promo) KAPITOLA DEVIATA (#litres_trial_promo) KAPITOLA DESIATA (#litres_trial_promo) KAPITOLA JEDEN?STA (#litres_trial_promo) KAPITOLA DVAN?STA (#litres_trial_promo) KAPITOLA TRIN?STA (#litres_trial_promo) KAPITOLA ?TRN?STA (#litres_trial_promo) KAPITOLA P?TN?STA (#litres_trial_promo) KAPITOLA ?ESTN?STA (#litres_trial_promo) KAPITOLA SEDEMN?STA (#litres_trial_promo) KAPITOLA OSEMN?STA (#litres_trial_promo) KAPITOLA DEV?TN?STA (#litres_trial_promo) KAPITOLA DVADSIATA (#litres_trial_promo) KAPITOLA DVADSIATA PRV? (#litres_trial_promo) KAPITOLA DVADSIATA DRUH? (#litres_trial_promo) “Je to, ?o vid?m pred sebou, sna? d?ka? A r??kou ku mne? Po? bli??ie, nech ?a zovriem. Nie, nem?m ?a. A predsa ?a vid?m st?le.” —William Shakespeare, Macbeth (preklad Martin Hilsk?, 2002) KAPITOLA PRV? Kr?? MacGil sa dotackal do svojej komnaty. Na hodoch, ktor? sa onoho ve?era odohrali, toho vypil a? pr?li? ve?a, a teraz sa s n?m to?il cel? svet dokola a hlava pulzovala boles?ou. Ak?si ?ena, ktor? nepoznal, sa ho dr?ala za rameno a napoly rozhalen? ho so smiechom viedla k jeho posteli. Dvaja sluhovia sa potich??ky vytratili na chodbu a nehlu?ne za sebou zavreli dvere. MacGil nevedel, kde sa teraz nach?dza jeho kr??ovn? a popravde ho to cel? ve?er ani ve?mi nezauj?malo. M?lokedy u? teraz zost?vali cez noc v jednej sp?lni. Ove?a ?astej?ie sa kr??ovn? vytratila do svojich vlastn?ch komn?t, obzvl??? v d?och, ke? sa konali hostiny ?i in? oslavy, a jedlo a pitie sa pre?ahovalo dlho do noci. Kr??ovn? dobre vedela o drobn?ch prehre?koch svojho man?ela, ale zdalo sa, ?e ju to ani pr?li? ne?a??. Koniec koncov, bol to kr?? a MacGilovk? kr?li boli v?dy zn?mi svojou n?ru?ivos?ou. Ke? ale zamierili k posteli, miestnos? sa s MacGilom zato?ila tak silno, ?e od seba ?enu z ni?oho ni? znechutene odstr?il. Zrazu nemal na tieto veci ani pomyslenie. "Nechaj ma!" Rozk?zal a uk?zal jej, aby odi?la. Neviestka zostala chv??u zasko?ene st??, ke? tu do miestnosti znovu vst?pili sluhovia, ka?d? ju uchopil za jednu ruku a odv?dzali ju pre?. Sna?ila sa protestova?, ale jej hlas ?oskoro zanikol za znovu zatvoren?mi dverami. MacGil sa posadil na roh svojej postele a zlo?il si hlavu do dlan?. Jemnou mas??ou sp?nkov sa sna?il vyhna? z hlavy t? hrozn? alkoholick? boles?. Bolo nezvy?ajn?, ?e ho rozbolela hlava u? takto skoro, e?te predt?m, ako mohla v?bec nast?pi? skuto?n? opilos?. Ten ve?er bol ale cel? zvl??tny. A zmenil sa tak n?hle. Hody prebiehali v?borne, doprial si skvel?ho jedla a zap?jal ho siln?m v?nom, len?e potom sa objavil ten chlapec, Thor, a v?etko pokazil. Najsk?r ob?a?oval s t?m svojim bl?zniv?m snom a potom mal t? drzos?, aby mu vyrazil poh?r z r?k. Potom sa na sc?ne objavil ten pes, aby sa vz?p?t? zr?til k zemi m?tvy. Od toho momentu bol MacGil ako vymenen?. Zasiahlo ho to ako rana bojov?m kladivom: niekto sa ho pok?sil otr?vi?. Sp?cha? na?ho atent?t. Bolo ?a?k? si to pripusti?. Niekto sa musel pre?mykn?? cez jeho str??e aj ochutn?va?a. Od smrti ho delilo len nieko?ko m?lo okamihov a to uvedomenie s n?m otriaslo viac, ne? by bol ?akal. Spomenul si, ?e nechal Thora uvrhn?? do v?zenia a znova prem???al, ?i to bol v??ne dobr? n?pad. Ten chlapec by, na jednej strane, nemohol tu?i?, ?e je v poh?ri jed, keby v tom s?m nemal prsty, keby v tom nebol nejak?m sp?sobom zapleten?. Na druhej strane ale vedel, ?e Thor m? ist? zvl??tne schopnosti - vlastne ve?mi zvl??tne - a mo?no predsa len mohol hovori? pravdu. Mo?no cel? sc?nu skuto?ne predt?m videl vo svojom sne. Mo?no, ?e Thor v skuto?nosti zachr?nil MacGilovi ?ivot a ten potom poslal do v?zenia toho jedin?ho, ??kto mu bol skuto?ne oddan?. MacGilova hlava sa roztepala novou boles?ou. Sedel, trel si dla?ami svoje zvr?snen? ?elo a sna?il sa cel?mu probl?mu pr?s? na k?b. Len?e toho u? vypil pr?li? ve?a, aby teraz dok?zal jasne prem???a?, jeho my?lienky r?chlo prekr?vali jedna druh?. Teraz sa nedok?zal s?stredi? na rie?enie ?iadneho probl?mu. Navy?e bola hor?ca letn? noc, jeho telo bolo rozohriate z nadmiery jedla a pitia. C?til, ?e sa silne pot?. Pretiahol cez hlavu kr??ovsk? kab?tec a zahodil ho na zem. Nasledovala tunika, a? nakoniec vyzliekol v?etko a? na spodn? bielize?. Vytrel si kvapky potu z obo?ia a potom aj z f?zov. Ohol sa, jednu po druhej strhal z n?h svoje ve?k? ?a?k? top?nky a postavil ich ku krbu. Potom s ??avou zah?bal prstami na noh?ch, ku ktor?m sa kone?ne dostalo trocha ?erstv?ho, chladiv?ho vzduchu. Nejak? chv??u len tak sedel, zhlboka d?chal a sna?il sa znovu nadobudn?? straten? rovnov?hu. Jeho brucho bolo po hodoch v???ie ako zvy?ajne a kr?? c?til, ako ho ?a??. Polo?il sa na chrb?t do postele a hlavu si oprel o vank??. Potom s ??avou vyd?chol a sledoval strop skrz nebes? svojej postele a prial si, aby sa cel? miestnos? prestala to?i?. Kto sa ma pok??a zabi?? Prem???al znova. Thora mal r?d, ako by to bol jeho vlastn? syn a nie?o mu hovorilo, ?e by nie?o tak? ur?ite neurobil. Pre?o tie?. Prem???al kto in? by za t?m mohol by?, ak? mot?v ho k tomu mohol vies?, a predov?etk?m, ?i sa o to pok?si znova. Je teraz v bezpe??? Alebo boli Argonove predpovede spr?vne? MacGil c?til, ako jeho vie?ka o?a?ievaj?. Napriek tomu sa zdalo, ?e je rie?enie na dosah, keby tak len mal aspo? o trochu ?istej?iu hlavu, ur?ite by na to nakoniec pri?iel. Bude ale musie? po?ka? do druh?ho d?a, hne? z r?na potom zvola? svojich radcov a za?a? s vy?etrovan?m. Namiesto ot?zky - kto ho chcel ma? m?tveho, sa omnoho viac pon?kala in? - kto ho nechcel ma? m?tveho. Dvor bol doslova nabit? ?u?mi, ktor? si robili ma?krty na tr?n. Ambici?zni gener?li, pref?kan? radcovia, ??achta la?n? po st?le vy??ej moci, ?pi?ni, star? s?peri, vrahovia najat? McCloudom alebo dokonca mo?no aj z Divo?iny. A dos? mo?n?, ?e to bol aj niekto bli???. MacGilove o?i sa za??nali zatv?ra? prich?dzaj?cim sp?nkom, ale vz?p?t? nie?o up?talo znova jeho pozornos?. V?imol si pohyb a ke? sa rozhliadol, zistil, ?e jeho sluhovia nie s? na svojich miestach. Zm?tene za?murkal. Jeho sluhovia ho nikdy neop???ali. V skuto?nosti si u? ani nepam?tal, kedy naposledy bol v tejto miestnosti ?plne osamote. Nepam?tal si, ?e by ich bol poslal pre?. Mali sa vr?ti? hne? ako odviedli t? babu. E?te zvl??tnej?? bol fakt, ?e dvere do komnaty boli ?iroko otvoren?. V tom MacGil po?ul ak?si zvuk na druhej strane miestnosti a bleskur?chlo sa k nemu oto?il. Uvidel tam vysok?ho mu?a, od hlavy a? po p?ty oble?en?ho v ?iernom a s kapuc?ou prehodenou cez hlavu, ktor? sa kr?il v tieni pri stene a teraz z neho pr?ve vyst?pil do svetla pochodne. MacGil nieko?kokr?t vzru?ene za?murkal v snahe presved?i? sa, ?e to, ?o vid?, nie je iba opileck? prelud. Najsk?r si myslel, ?e je to len tie?, ktor? vytvorila mihotaj?ca sa ?iara pochodne. O sekundu nesk?r bola ale postava o nieko?ko krokov bli??ie a za??nala sa k posteli pribli?ova? s narastaj?cou r?chlos?ou. MacGil sa pok?sil v matnom svetle fakie? znovu nadobudn?? vl?dy nad svojimi zmyslami, in?tinkt?vne sa posadil a pod?a zvyku star?ho bojovn?ka, ktor?m bol, jeho ruka okam?ite zi?la k p?su, kde chcela n?js? me? alebo aspo? d?ku. Len?e kr?? bol vyzle?en? a nemal pri sebe ?iadne zbrane. Neozbrojen? tak sedel na svojej posteli. Postava sa teraz pohybovala r?chlo, ako had bl??iaci sa za noci k vyhliadnutej obeti. Ke? bola dostato?ne bl?zko, posadil sa MacGil e?te viac vzpriamene a pozrel sa mu?ovi do tv?re. Miestnos? sa s n?m e?te st?le to?ila a jeho opitos? mu zamedzovala, aby dok?zal r?chlo uva?ova?, ale na kratu?k? okamih by prisahal, ?e pod kapuc?ou zazrel tv?r svojho syna. Gareth? MacGilovo srdce zaliala n?hla panika, ke? hor??kovito prem???al, ?o by tu princ mohol chcie? takto v noci a neohl?sen?. "Syn m?j?" vykr?kol kr??. Na to MacGil pozrel mu?ovi do o?? a uvidel v nich v?etko, ?o potreboval vedie?. Okam?ite sa za?al hraba? von z postele. Len?e postava sa pohybovala pr?li? r?chlo. Ako ??pka sa vrhla do akcie a ne? mohol MacGil ?o i len zdvihn?? ruku na obranu, vzduch pre?ala ?epe? odra?aj?ca svetlo fakie?, kovov?m zasvi??an?m prerezala ticho a zabodla sa kr??ovi do hrude. MacGil vykr?kol pln? ?zkosti a s?m bol prekvapen? zvukom vlastn?ho hlasu. Sl?chal tak? v?kriky u? mnohokr?t predt?m. V?dy, ke? bol niektor? z jeho bojovn?kov smrte?ne zranen?. MacGil poc?til chladn? ?epe?, ktor? prenikla medzi jeho rebrami, rozrezala svaly, preliala krv a pokra?ovala hlb?ie a hlb?ie so stup?uj?cou sa boles?ou, ktor? by si nikdy predt?m nedok?zal predstavi?, ?e m??e by? tak stra?n?. Mal pocit, ?e sa d?ka sn?? nikdy nezastav?. ?a?ko zalapal po dychu. V krku a ?stach okam?ite poc?til chu? vlastnej krvi. D?cha? bolo n?hle nepredstavite?ne ?a?k?. Don?til sa vzhliadnu? a pozrie? sa do tv?re, ukrytej pod kapuc?ou. To, ?o videl, ho prekvapilo: m?lil sa. Nebol to jeho syn. Jeho vrahom bol niekto in?. Niekto, koho ale tie? poznal. Nedok?zal si vybavi? o koho sa jedn?, ale rozhodne to bol niekto z jeho okolia. Niekto, kto vyzeral ako jeho syn. Jeho my?lienky zachv?til chaos, ke? sa sna?il k tej tv?ri priradi? meno. Ako nad n?m ten mu? st?l, MacGilovi sa nejak?m sp?sobom podarilo zdvihn?? ruku a zatla?i? ju proti jeho ramenu, v snahe jeho po??nanie zastavi?. Poc?til zabudnut? silu bojovn?ka, silu, ktor? si odovzd?vala jeho kr??ovsk? l?nia od prad?vna. Silu, ktor? ho opr?v?ovala naz?va? sa kr??om, ktor? sa za ?iadnu cenu nikdy nehodlal vzda?. Celou silou sa vrahovi vzoprel a jedn?m b???m odstr?en?m ho poslal od seba pre?. Ten mu? bol krehkej?? ako si MacGil myslel. S prekvapen?m v?krikom sa zapot?cal na stranu. MacGilovi sa podarilo s vyp?t?m v?etk?ch s?l vsta?, uchopi? rukov?? vra?ednej zbrane a vytiahnu? ju z rany. Potom ju odhodil do vzdialen?ho rohu miestnosti, kde s kovov?m zarin?an?m pristala, na?o e?te pokra?ovala kus po podlahe a ?strety proti?ahlej stene s krbom. Mu?, ktor?mu kapuc?a spadla z tv?re na ramen? znovu nadobudol straten? rovnov?hu a vydesene na kr??a z?zal. MacGil sa vydal smerom k nemu. ?ierny sa oto?il a rozbehol sa naprie? miestnos?ou. Iba v mieste, kde le?ala d?ka sa na kr?tky okamih zastavil, aby ju znovu zdvihol zo zeme a najsk?r zastr?il sp?? do po?vy. Potom utiekol. MacGil ho chcel prenasledova?, ale ?to?n?k bol pr?li? r?chly. Kr??a n?hle zaplavila vlna neznesite?nej bolesti, ktor? prebod?vala jeho hru?. C?til, ?e str?ca sily. St?l osamoten? uprostred miestnosti a d?val sa na krv, ktor? sa rinula von z jeho tela a kvapkala do jeho dlan?. Padol na kolen?. Zrazu mal pocit, ?e je jeho telo hrozne studen?. Pok?sil sa zavola? o pomoc. "Str??e," ozval sa mal?tny hlas. Potom sa zhlboka nad?chol s vyp?t?m posledn?ch s?l dodal svojmu hlasu jeho skor?iu silu. Hlasu, ktor? patril skuto?n?mu kr??ovi. "STR??E!" Zakri?al. Zo vzdialenej chodby po?ul pomaly sa pribli?uj?ce kroky. Po?ul, ako sa niekde v dia?ke otv?raj? dvere a c?til, ?e sa k nemu bl??ia ?udia. Len?e miestnos? sa znova divoko rozto?ila a tentoraz u? to nebolo len kv?li pitiu. Posledn? vec, ktor? uvidel, bola studen? kamenn? podlaha, ktor? sa z?vratnou r?chlos?ou r?tila proti jeho tv?ri. KAPITOLA DRUH? Thor uchopil klopadlo ?a?k?ch dreven?ch dver? a potiahol za neho so v?etkou silou, ktor? mal. Dvere sa pomaly a s v?zgan?m otvorili a odhalili vstup do kr??ovskej komnaty. Vst?pil dovn?tra a poc?til husiu ko?u okam?ite potom, ?o prekro?il prah. Jasne c?til nejak? ne?ist? silu, ktor? le?ala v miestnosti ako chuchvalec hustej hmly. Post?pil hlb?ie do miestnosti a za zvukov praskaj?cich pochodn? vykro?il k telu, ktor? le?alo bezvl?dne na podlahe. Okam?ite vyc?til, ?e sa jedn? o kr??a, ?e ten bol zavra?den? - ?e ho Thor nedok?zal dostato?ne a v?as varova?. Napadlo ho, kde v tej chv?li asi boli str??ne alebo ktoko?vek in?, kto by mohol pom?c?. Thorove kolen? sa rozochveli, ke? urobil posledn?ch nieko?ko krokov k telu, pok?akol, uchopil kr??a za rameno a oto?il ho. MacGil, jeho b?val? kr??, teraz pred n?m le?al s o?ami ?iroko otvoren?mi, m?tvy. V jeho hrudi bola zabodnut? zdoben? d?ka. Thor sa rozhliadol a v?imol si, ?e ob?ale? stoj? jeden z kr??ov?ch sluhov. Dr?al ve?k?, drahokamami ozdoben? poh?r, ktor? Thor videl predt?m na hostine. Poh?r bol cel? z r?dzeho zlata a bol pokryt? radmi rub?nov a zaf?rov. S poh?adom upret?m do Thorov?ch o?? sluha prist?pil bli??ie a vylial obsah poh?ra na kr??ovu hru?. V?no sa od kr??a odr??alo do v?etk?ch str?n a pokropilo aj Thorovu tv?r. ?oskoro na to Thor po?ul zahvizdnutie a uvidel svoju sokolicu, Estopheles, ktor? prist?la na kr??ovej hrudi a olizovala v?no z jeho tv?re. Potom Thor po?ul ?al?? zvuk a vedel, ?e je to Argon. St?l nad n?m a strnulo sa pozeral dolu. V jednej ruke dr?al ?iariv? kr??ovsk? korunu a v tej druhej svoju palicu. Argon obi?iel m?tveho a posadil korunu pevne na Thorovu hlavu. T? sa vlastnou v?hou pomaly posunula do perfektnej poz?cie a nakoniec pohodlne objala Thorove sp?nky. Chlapec sa na Argona sp?tavo pozrel. "Teraz si kr??om ty," predniesol Argon. Thor za?murkal a ke? znovu otvoril o?i, st?li pred n?m v?etci ?lenovia L?gie aj bratstva Strieborn?ch. Boli tam stovky mu?ov a chlapcov, ktor? sa nejako vtesnali do tej nepr?li? rozmernej komnaty a teraz sa na neho v?etci pozerali. A potom, ako jeden mu?, pok?akli a poklonili sa tak hlboko, ?e sa takmer dot?kali tv?rami podlahy. "N?? kr??," ozval sa zbor hlasov. Vtom sa Thor prebudil. Vzpriamene sedel, s?a?ka d?chal a rozhliadal sa okolo seba. Bola tam tma, vlhko a jemu po chv?li do?lo, ?e sed? na kamennej podlahe a chrbtom sa opiera o kamenn? stenu. Za?murkal do temnoty a uvidel ?elezn? mre?e, za ktor?mi poblik?vala pochode?. Potom si spomenul. Je predsa vo v?zen?. Privliekli ho sem po udalostiach na hostine. Spomenul si aj na toho str??neho, ktor? mu dal p?s?ou do tv?re a do?lo mu, ?e musel po tej rane omdlie?. Ako dlho bol mimo, to nebol schopn? ani odhadn??. Pohodlnej?ie sa oprel o stenu, nieko?kokr?t sa zhlboka nad?chol a sna?il sa dosta? z hlavy ten hrozn? sen. Zdal sa tak skuto?n?. Thor sa modlil, aby to nebola pravda, a aby kr?? bol v poriadku, ?iv? a zdrav?. Ale obraz m?tveho MacGila bol pevne zakorenen? v jeho my?lienkach. Mohol ten sen by? skuto?n?? Alebo to tentokr?t je naozaj len oby?ajn? sen? Naraz do neho niekto rypol ?pi?kou top?nky. Thor sa pozrel hore a uvidel, ?e nad n?m stoj? ak?si postava. "Je na ?ase sa zobudi?," ozval sa hlas. "?ak?m u? hodiny." V mihotavom svetle Thor zazrel tv?r chlapca pribli?ne rovnak?ho veku ako bol on s?m. Bol chud?, drobn?, mal prepadnut? l?ca a po?oban? ple?. V jeho zelenkav?ch o?iach ale zazrel inteligenciu a nie?o, ?o by sa mo?no mohlo nazva? dobr?m charakterom. "Ja som Merek," povedal. "Sem tvoj spoluv?ze?. Za ?o tu si?" Thor sa vzpriamil v snahe poriadne si na v?etko spomen??. Potom sa znovu oprel chrbtom o stenu, prehrabol si rukami vo vlasoch a sna?il sa posklada? si ?tr?ky pam?ti sp?? do p?vodn?ho obrazu. "Hovorili, ?e si sa pok?sil zabi? kr??a," pokra?oval Merek. "To sa teda pok?sil, a my ho roztrh?me na mal? k?sky , ak sa niekedy dostane z tejto cely zase von," zavr?al odkia?si hlas. Odv?adia? sa ozvalo rin?anie plechov?ch hrn?ekov o mre?e ciel. Thor sa rozhliadol a uvidel chodbu lemovan? z oboch str?n celami, v ktor?ch st?li stra?idelne vyzeraj?ci v?zni. Strkali svoje hlavy medzi mre?e a v pl?polavom svetle fakie? sa na neho mra?ili. V???ina z nich bola neoholen?, ch?bali im zuby a niektor? vyzerali, ?e u? tu dole tr?ia cel? roky. Bol to odporn? poh?ad a Thor sa po chv?li prin?til odvr?ti? sa. Naozaj sa ocitol na tomto mieste? To tu m? zosta? s t?mito ?u?mi nav?dy? "Nestaraj sa o nich," povedal Merek. "Tu v cele som iba ja a ty. Oni sa sem nedostan?. A mne je jedno ?i si sa pok?sil otr?vi? kr??a alebo nie. Najrad?ej by som to urobil s?m, keby som mohol." "Ja som neotr?vil kr??a," povedal Thor rozhor?ene. "Neotr?vil som nikoho. Pok??al som sa ho zachr?ni?. V?etko, ?o som urobil bolo, ?e som mu z ruky vyrazil jeho poh?r." "A ako si vedel, ?e ten poh?r bol otr?ven??" Ozval sa z chodby hlas niekoho, kto ich zrejme po??val. "Predpoklad?m, ?e v?aka m?gii." Chodbou medzi celami sa roz?ahol cynick? smiech. "Je to ve?tec!" Vykr?kol niekto posme?ne. Ostatn? prepukli v nov? vlnu smiechu. "Nie, jednoducho sa len strafil," zakri?al ?al?? hlas a ?alej k?mil smiech v cel?ch. Thor sa mra?il, ke? po??val tie obvinenia a mal sto chut? im v?etk?m nie??m t? ich z?bavu zarazi?. Vedel v?ak, ?e by len plytval svoj?m ?asom. Navy?e, on sa predsa nemusel zodpoveda? t?m tu dole. Merek si ho prezeral poh?adom, ktor? nebol tak skeptick? ako poh?ady ostatn?ch. Zdalo sa, ?e zva?uje ?o je na Thorovom obvinen? pravdy. "Ver?m ti," povedal po chv?li ticho. "Naozaj?" Sp?tal sa Thor. Merek pokr?il ramenami. "Koniec koncov, keby si sa pok?sil kr??a otr?vi?, bol by si naozaj tak? padnut? na hlavu, aby si mu o tom tesne pred napit?m povedal?" Nato sa Merek oto?il a odi?iel nieko?ko krokov ob?ale? na svoju stranu cely. Tam sa posadil na zem, oprel sa chrbtom o kamenn? stenu a pozeral sa priamo na Thora. Teraz to bol Thor, kto bol zvedav?. "Za ?o si tu ty?" Sp?tal sa. "Som zlodej," odpovedal Merek hlasom, v ktor?ho t?ne nech?bal n?znak hrdosti. Thor bol prekvapen?, nikdy predt?m ?iadneho zlodeja nestretol. Skuto?n? zlodej. On s?m nikdy ani nepomyslel, ?e by nie?o ukradol a v?dy mu pripadalo a? nere?lne, ?e to niektor? ?udia robia. "Pre?o to rob???" Sp?tal sa Thor. Merek pokr?il ramenami. "Moja rodina nem? ?o jes?. A pritom nie?o jes? musia. Ja nem?m ?iadne vzdelanie a ani ni? neviem. Kradn?? je v?etko ?o dok??em. Ni? ve?k?ho. V???inou len to jedlo. ?oko?vek ?o im pom??e pret?c? sa o p?r dn? ?alej. Robil som to roky. Ale potom ma lapili. Teraz som bol vlastne chyten? u? tret?kr?t. Tret?kr?t je to najhor?ie." "Pre?o?" Sp?tal sa Thor. Merek bol chv??u potichu a potom pomaly pokr?til hlavou. Thor si mohol v?imn??, ?e jeho o?i naplnili slzy. "Kr??ovsk? pr?vo je striktn?. ?iadne v?nimky. Tret? prehre?ok a odsekn? ti ruku." Thor sa zhrozil. R?chlo sa pozrel na Merekove ruky, ale obe boli v poriadku. "Zatia? si pre m?a e?te nepri?li," vysvet?oval Merek. "Ale ?oskoro pr?du." Thor sa c?til hrozne. Merek sa zahanbene odvr?til a Thor urobil to ist?. Bolo lep?ie v tejto t?me nepokra?ova?. Thor si zlo?il hlavu do dlan? a sna?il sa prem???a?. Hlava ho st?le e?te desivo bolela. To ?o sa odohralo za posledn?ch nieko?ko dn? bolo ako hotov? torn?do oproti jeho predch?dzaj?cemu ?ivotu. Bolo toho pr?li? ve?a a zbehlo sa to pr?li? r?chlo. Na jednu stranu c?til uspokojenie z ?spechov, ktor? dosiahol. Podarilo sa mu nahliadnu? do bud?cnosti, predpovedal pokus o MacGilovo otr?venie a zachr?nil ho pred n?m. Mo?no, ?e nakoniec predsa len mo?n? zmeni? dan? osud - alebo mo?no, ?e osud mo?no aspo? ohn?? a zmeni? tak tok udalost? priaznivej??m smerom. Thor bol na seba py?n?, zachr?nil predsa kr??a. Na druhej strane, sedel teraz tu, v podzemn?ch kobk?ch v?zenia, neschopn? o?isti? svoje meno. V?etky jeho n?deje a sny sa rozpadli na kusy a mo?nos? slu?by v L?gii sa zdala straten? nav?dy. Teraz si bude m?c? poklada? za ??astie aj to, ?e tu dole nestr?vi zvy?ok svojho ?ivota. Bolelo ho pomyslenie, ?e pr?ve MacGil, ktor? prijal Thora ako svojho vlastn?ho, ??a ktor? sa ako jedin? v jeho ?ivote aspo? na chv??u spr?val ako skuto?n? otec, si z?rove? myslel, ?e by sa ho Thor chcel pok?si? zabi?. Bolelo ho, ?e Reece, jeho najlep?? kamar?t, mo?no tie? uveril, ?e sa Thor pok?sil otr?vi? jeho otca. A ?o bolo e?te hor?ie - Gwendolyn. Spomenul si na ich posledn? stretnutie, ke? si myslela, ?e Thor potajomky nav?tevuje nevestince, a on sa c?til, akoby v?etko dobr?, ?o jeho ?ivot obsahoval, odpl?valo pre? s jej zlobou. P?tal sa s?m seba, pre?o sa mu toto v?etko muselo sta?. V?etko, o ?o sa usiloval, bolo predsa len v?dy a len dobr?. Thor nevedel, ?o sa s n?m teraz stane. A z ?asti mu to bolo jedno. Na ?om mu v?ak z?le?alo nesmierne, bolo o?istenie vlastn?ho mena. Prial si, aby ?udia nakoniec poznali, ?e to nebol on, kto sa pok?sil otr?vi? kr??a, ?e m? nadprirodzen? sily a ?e naozaj videl bud?cnos?, pod?a ktorej potom konal. Nevedel ?o sa s n?m stane v bud?cnosti, ale jedno vedel iste. Mus? sa odtia?to dosta?. Nejak? sp?sob jednoducho mus? by?. Predt?m ne? mohol Thor tieto ?vahy nejak?m sp?sobom zakon?i?, roz?ahli sa chodbou kroky ?a?k?ch okovan?ch top?nok, nasledovan? hrkan?m zv?zku k???ov. O chv??u nesk?r uvidel postavu ?al?rnika, bol to ten ist?, ktor? sem Thora privliekol a potom ho udrel do tv?re. Pri poh?ade na neho Thora znova rozbolela tv?r. Cel? sa vzpriamil odporom a o?ak?van?m, ?o pr?de teraz. "Ale pozrime, ?i toto nie je to chlap?a, ?o sa pok?silo otr?vi? n??ho p?na kr??a," zamra?il sa mu? a potom oto?il ve?k?m k???om v z?mku na dver?ch do cely. Po nieko?k?ch hlu?n?ch cvaknutiach pritiahol dvere k sebe, otvoril ich smerom do chodby a vst?pil do cely. V jednej ruke niesol ?elezn? put? a za p?som sa mu h?pala mal? oce?ov? sekerka. "Dostane? ?o zasl??i?," u?krnul sa smerom k Thorovi, ale potom sa oto?il na Mereka. "Ale najprv je rad na tebe, ty mal? zlodej??ku. Tretia kr?de?," povedal s krut?m ?smevom, "?iadne v?nimky." Potom siahol po Merekovi, hrubo chytil chlapcovo z?p?stie, skr?til ho a s cvaknut?m na? pripevnil ?eliezka. Tie potom pricvakol druh?m koncom k ?elezn?mu kruhu na stene. Merek vykr?kol a za?al divoko trha? s re?azou, v snahe dosta? sa z toho von. Jeho snaha ale vy?la navnivo?. ?al?rnik sa medzit?m postavil za neho, chytil ho do medvedieho objatia, schmatol Merekovu vo?n? ruku a pritisol ju na kamenn? r?msu. "V?ak ja ?a nau??m, ?e kradn?? sa nem?," zavr?al. Potom od p?sa odop?l sekeru a vo?nou rukou ju zdvihol vysoko nad hlavu. Jeho ?sta sa otvorili a odkryli ?pinav? zuby. "NIE!" Zakri?al Merek. Vydesen? Thor sedel ako prikovan?. Ke? ?al?rnik sekol zbra?ou smerom dole priamo proti Merekovmu z?p?stiu, bolo mu jasn?, ?e za zlomok okamihu pr?de ten chudobn? chlapec o ruku. A to bez skuto?ne opr?vnen?ho d?vodu. Iba za ni?otn? kr?de?e jedla, aby nas?til svoju hladuj?cu rodinu. Nespravodlivos? celej situ?cie prepa?ovala Thorovi srdce a on vedel, ?e to takto jednoducho nem??e necha?. Takto by sa veci nemali dia?. Thor poc?til vlnu hor??av, ktor? sa rozhorela niekde vo vn?tri jeho tela a pr?dila od chodidiel a? k dlaniam na ruk?ch. ?as akoby sa skoro zastavil, mu?ova sekera sa pomali?ky pohybovala priestorom, zatia? ?o Thorove pohyby a reakcie boli v?razne zr?chlen?. Potom poc?til na kon?ekoch prstov pravej ruky vznikaj?cu energetick? gu?u, ktor? sa st?le zv???ovala a r?stla. Vz?p?t? ju vrhol do ?al?rnika. S ?divom potom sledoval, ?e z jeho dlane skuto?ne vy??ahla ?ltkast? gu?a, osvietila celu a udrela str??neho rovno do tv?re. Akon?hle trafila jeho hlavu, on upustil sekeru a bol mocne odvrhnut? naprie? celou miestnos?ou, kde ?a?ko narazil chrbtom do kamennej steny, pod ktorou sa vz?p?t? zr?til. Thor zachr?nil Mereka len zlomok sekundy predt?m, ne? by ostrie sekery rozdelilo jeho z?p?stie vo dvoje. Merek sa na Thora pozeral neveriackym poh?adom. ?al?rnik zatriasol hlavou a za?al sa dra? znova na nohy, aby sa vrhol na Thora. Len?e ten st?le c?til, ako jeho telom korzuje on? sila a ke? sa ten mu? kone?ne dostal na nohy, Thor sa neuverite?nou r?chlos?ou rozbehol smerom k nemu a s v?skokom ho mocne kopol priamo doprostred hrude. V ten rozhodn? okamih Thor poc?til svoju silu tak, ako e?te nikdy predt?m a v?etku ju vlo?il do toho ?deru. Ozvalo sa zapra??anie a ten obrovsk? mu? bol op?? vrhnut? proti kamenn?mu m?ru. Znovu do neho tvrdo narazil a zr?til sa do sena pod n?m. Tentoraz sa u? ani nepohol. Merek sa na v?etko ?okovane pozeral a Thor vedel ve?mi dobre, ?o teraz mus? urobi?. Schmatol sekeru, pon?h?al sa k Merekovi, podr?al jeho okovy proti m?ru a roz?al ho vo dvoje. Miestnos?ou sa roz?ahlo hlasn? cinknutie. Re?az bola n?hle vo?n?. Merek sebou trhol, potom sa pozrel na stenu, z ktorej visel druh? koniec re?aze a uvedomil si, ?e je zase vo?n?. Znovu sa pozrel, s pusou ?iroko dokor?n, na Thora. "Neviem ako by som ti len po?akoval," povedal Merek. "Nem?m tu?enie, ako si to dok?zal, ale ?oko?vek to bolo, ktoko?vek si za? - alebo ?oko?vek si za? - zachr?nil si mi ?ivot. Budem ti to dlhova?. A to je nie?o, ?o neberiem na ?ahk? v?hu." "Ni? mi nedlhuje?," povedal Thor. "To teda nie," povedal Merek, priate?sky pot?apkal Thora po pleci. "Odteraz si m?j brat. Splat?m ti svoj ??dlh. Nejako. Raz." Nato sa Merek oto?il a pon?h?al sa otvori? dvere od cely. Potom sa rozbehol do chodby a za v?krikov ostatn?ch v?z?ov v nej zmizol. Thor sa rozhliadol okolo, pozrel sa na omr??en?ho ?al?rnika, otvoren? dvere od cely a uvedomil si, ?e mus? tie? okam?ite kona?. Krik spoluv?z?ov st?le silnel. Thor opatrne vykro?il von, rozhliadol sa do oboch str?n a potom sa rozbehol opa?n?m smerom ako Merek. Koniec koncov, oboch ich chyti? sn?? nem??u. KAPITOLA TRETIA Thor utekal nocou nepreh?adn?mi uli?kami Kr??ovho Dvora a neprest?val sa divi? v?etk?mu tomu pohybu, ktor? ho obklopoval. Ulice boli pln? ?ud?. Z?stupy obyvate?ov sa niekam rozru?ene pon?h?ali. Mnoho z nich nieslo pochodne, ktor? osvet?ovali noc a vrhali do ich tv?r? pitoreskn? tiene. Zvony na ve?iach hradu neprest?vali vyzv??a?. Vyd?vali hlbok? zaduman? a tiahly zvuk, ktor? sa ozval v?dy raz do min?ty. Thor vedel, ?e toto m??e znamena? len jedin? vec: smr?. Bol to umier??ik. A v kr??ovstve bol iba jedin? ?lovek, pre ktor?ho by dnes v noci mohli tie zvony zvoni?. Kr?? s?m. Thorovo srdce sa rozochvelo obavami. Pred o?ami sa mu znova objavila d?ka, ktor? predt?m zahliadol vo svojom sne. Mohla to by? pravda? Musel si by? ist?, musel zisti?, ?o sa stalo. Natiahol sa do davu a chytil jedn?ho chlapca, ktor? be?al v opa?nom smere ne? ostatn? a akur?t Thora m??al. "Kam be????" Naliehal na?ho Thor. "Pre?o v?etok tento krik?" "?o si to nepo?ul?" Vykr?kol chlapec rozru?ene. "Kr?? umiera! Je dobodan?! Pred br?nami hradu sa zi?li davy a sna?ia sa zisti? nejak? spr?vy. Ak je to pravda, je to hr?za pre v?etk?ch n?s. Dok??e? si to predstavi?? Kr??ovstvo bez kr??a?" Nato sa chlapec Thorovi vykr?til, oto?il sa a zmizol sp?? do noci. Thor st?l na mieste ako primrznut?. Jeho srdce divoko bilo. Nedok?zal si pripusti? udalosti, ktor? sa okolo neho odohr?vali. Jeho sny, jeho predtuchy - v?etko to bolo viac ako len samotn? fant?zia. Videl bud?cnos?. U? druh?kr?t. To pomyslenie ho desilo. Jeho sily sa zdali by? hlb?ie, ne? ako si to sprvu myslel a s ka?d?m nasleduj?cim d?om sa c?til silnej?? a mocnej??. Ako ?aleko a? toto m??e z?js?? Thor sa sna?il vymyslie?, kam by sa teraz mal vyda?. Podarilo sa mu s?ce utiec? z v?zenia, ale teraz nemal potuchy, kam sa vrhn?? ?alej. Po?as nieko?k?ch m?lo chv?? po ?om ur?ite za?n? p?tra? str??e a po chv?li u? ho pravdepodobne bude h?ada? cel? Kr??ov Dvor. Skuto?nos?, ?e takto n?silne utiekol ho n?tila c?ti? sa viac vinn?m ne? predt?m. Potom ho ale napadlo, ?e fakt, ?e bol MacGil bodnut? v ?ase, ke? bol Thor vo v?zen?, ho mohol o?isti?. Alebo to bude vyzera? tak, ?e bol len s??as?ou v???ieho sprisahania? Thor sa rozhodol, ?e si nem??e dovoli? ?iadne riskovanie. Bolo o?ividn?, ?e nikoho v celom kr??ovstve teraz ?iadne racion?lne vysvetlenia nezauj?maj?, a ?e s? naopak v?etci tak akur?t la?n? po krvi. A on bol pravdepodobne najv????m kandid?tom na to, sta? sa obetn?m bar?nkom. Potreboval si n?js? nejak? ?kryt, miesto, kde by mohol pre?ka? b?rku, ktor? prich?dzala a a? sa pre?enie, pok?si? sa o?isti? svoje meno. Najbezpe?nej?ie miesto, kam by sa mohol vyda?, le?? iste ?aleko odtia?to. Mohol by sa pok?si? utiec? sp?? do svojej dediny. Alebo mo?no aj niekam ?alej, ?plne naj?alej, kam a? by to ?lo. Ale Thor nechcel zvoli? t? najbezpe?nej?iu cestu, to nebolo ni? pre neho. Chcel zosta? tu, o?isti? svoje meno a udr?a? si svoju poz?ciu v L?gii. Nebol predsa ?iadny zbabelec a nebude uteka?. Ba ?o viac, z?falo chcel vidie? MacGila predt?m, ne? zomrie - ak teda bol teraz e?te st?le na?ive. Potreboval s n?m hovori?. Pocit viny, ?e nedok?zal atent?tu zabr?ni?, ho nap??al z?falstvom. Pre?o mu bolo vyjaven?, ?e k atent?tu d?jde a pritom nemohol urobi? ni?, aby tomu zabr?nil? A pre?o vo svojej v?zii videl, ?e bude kr?? otr?ven?, ke? bol nakoniec v skuto?nosti ubodan?? Ako tam tak st?l a prem???al, zrazu ho to trklo: Reece. Reece bol predsa ten o kom si mohol by? ist?, ?e na neho nezavol? okam?ite str??e a mo?no mu dokonca aj poskytne ?to?isko. Mal dojem, ?e mu Reece ur?ite uver?. Vedel dobre, ?e Reece svojho otca skuto?ne miluje a ak bolo v nie??ch sil?ch o?isti? Thorovo meno, potom to bol Reece. Musel ho vyh?ada?. Thor sa dal do behu sple?ou k?ukat?ch postrann?ch uli?iek, aby sa tak ?o najviac vyhol davom. Be?al priamo ku kr??ovsk?mu hradu. Vedel dobre, kde je Reeceova komnata - bola vo v?chodnom kr?dle, bl?zko pri stene odde?uj?cej vn?torn? hrad a mesto. Modlil sa, aby tam Reece teraz bol. Ak ?no, mo?no by sa mu mohlo podari? up?ta? jeho pozornos? a on by mu potom mohol pom?c? n?js? cestu do hradu. Thor mal pocit, ?e ak bude ot??a? tu v uliciach, tak ho sk?r alebo nesk?r niekto spozn?. A ak by ho ten dav poznal teraz za tak?ch okolnost?, iste by ho roztrhali na kusy. K?u?koval mali?k?mi uli?kami, v?ril za sebou prach teplej letnej noci a po ur?itej dobe kone?ne dorazil k vonkaj?iemu opevneniu hradu. Pritisol sa bl?zko k hradbe a pokra?oval ?alej pozd?? nej, priamo pod zrakmi str??nych, ktor? st?li v sotva nieko?kometrov?ch rozostupoch na jej vrchole. Ke? spoznal, ?e sa bl??i k Reeceovmu oknu, zohol sa a zobral zo zeme mal? kamienok. E?te ??astie, ?e jedin? zbra?, ktor? mu zabudli zobra?, bol jeho star?, rokmi dobre preveren? prak. Vytiahol ho spoza p?sa, zalo?il kame? a vrhol. V?aka svojej dokonalej mu?ke poslal Thor kame? obl?kom cez hradn? m?r a ?alej rovno do otvoren?ho okna Reeceovej komnaty. Za?ul ako kamienok narazil do steny vn?tri miestnosti a potom v podrepe vy?k?val, ?o sa bude dia?. Cel? dobu sa musel dr?a? z doh?adu str??nych, ktor? sa za t?m zvukom jeden ako druh? oto?ili. Dlh? chv??u sa nedialo v?bec ni? a Thor u? za?al klesa? na duchu. Mo?no ?e sa pom?lil a toto v?bec nebola Reeceova komnata. Ak je tomu tak, bude odtia?to musie? utiec?, preto?e bez Reecea u? tu pre neho nebola ?iadna n?dej na bezpe?n? ?kryt. Potom sa ale v okne objavila nejak? postava. Thor zadr?al dych. Po chv?li, ktor? sa zdala by? ako mal? ve?nos?, a Thor u? bol v skuto?nosti pripraven? utiec? pre?, sa postava pohla. Oprela sa oboma rukami o okenn? parapet a so zvedav?m v?razom sa rozhliadla. Thor sa postavil, ust?pil nieko?ko krokov od steny a zam?val jednou rukou. Reece sa pozrel t?m smerom a v?imol si ho. Jeho tv?r sa n?hle rozjasnila poznan?m a Thor mohol vo svetle ne?alekej pochodne pozna?, ?e je v tom v?raze aj siln? pr?mes radosti a u?ah?enia. To mu povedalo v?etko, ?o potreboval vedie?: Reece sa k nemu e?te neoto?il chrbtom. Ten mu teraz z okna nazna?il, aby po?kal, k?m Thor sa r?chlo stiahol sp?? k stene, kde sa skr?il ako len to bolo mo?n?, aby ho prech?dzaj?ci str??ny nevidel . Potom v tej poz?cii ?akal, s?m nevedel ako dlho, neust?le pripraven? vystreli? na ?tek, keby ho niekto objavil, ke? tu sa kone?ne uk?zal Reece. Prebehol V?padovou br?nkou opevnenia, ?a?ko d?chaj?c sa zastavil a rozhliadal na v?etky strany. Potom si Thora kone?ne v?imol. Okam?ite pribehol k nemu a objal ho. Thor mal obrovsk? rados?. T? sa e?te zn?sobila, ke? sa ozvalo zamrau?anie a Thor zistil, ?e sa za Reeceovou ko?e?ou ukr?va Krohn. Ten teraz takmer vysko?il zo svojho ?krytu von, ne? ho Reece s?m uchopil a podal Thorovi. Krohn - ned?vno naroden? ma?iatko bieleho leoparda, ktor?ho Thor zachr?nil v lese - sko?il svojmu p?novi do n?ru?ia a ten ho okam?ite radostne objal. Ma?iatko m?aukalo a s rados?ou olizovalo Thorovu tv?r. Reece sa smial. "Ke? ?a drapli, pok??al sa ?a chv??ku sledova?, tak som ho vzal, aby som si mohol by? ist?, ?e bude v bezpe??." Thor Reeceovi v?a?ne stisol ruku. Potom sa rozosmial, preto?e ho ma?a neprest?valo zah??a? bozkami. "Tie? si mi ch?bal," smial sa Thor a maznal sa s ma?iatkom. "Teraz mus?? by? ale potichu, alebo n?s str??e po?uj?." Krohn sa ut??il, ako keby naozaj rozumel. "Ako si sa dostal von?" Sp?tal sa Reece prekvapene. Thor pokr?il ramenami. Nevedel, ?o by vlastne mal odpoveda?. St?le e?te sa nec?til pohodlne, ke? pri?la re? na jeho sily, ktor?m on s?m za mak rozumel. Nechcel, aby si o ?om ostatn? mysleli, ?e je sn?? nejak? druh bl?zna. "Povedal by som, ?e som jednoducho mal ??astie," odpovedal. "Naskytla sa pr?le?itos? a ja som po nej sko?il." "Dos? sa ?udujem, ?e ?a ?udia neroztrhali na k?sky," povedal Reece. "Je tma," odpovedal Thor. "Nemysl?m si, ?e ma niekto spoznal. Teda aspo? zatia?." "Vie? o tom, ?e ?a h?ad? ka?d? vojak v tomto kr??ovstve? Vie? o tom, ?e niekto m?jho otca dobodal?" Thor v??ne prik?vol. "Je v poriadku?" Reeceova tv?r zatemnela. "Nie," odpovedal ponuro. "Zomiera." Thora t? spr?va zasiahla tak prudko, ako keby sa skuto?ne jednalo o jeho vlastn?ho otca. "Ale ty vie?, ?e ja s t?m nem?m ni? spolo?n?, ?e?" Sp?tal sa Thor s n?dejou v hlase. Nestaral sa o to, ?o si myslia ostatn?, ale z?rove? nutne potreboval, aby jeho najlep?? priate? a MacGilov najmlad?? syn, vedel, ?e je nevinn?. "Samozrejme," povedal Reece. "Inak by som tu teraz nebol." Thor c?til obrovsk? vlnu uvo?nenia a v?a?ne pot?apkal Reecea po pleci. "Ale zvy?ok kr??ovstvo nebude z?aleka tak d?ver?iv?, ako som ja," dodal Reece. "Najbezpe?nej?ie miesto je pre teba pr?ve teraz ?o naj?alej odtia?to. D?m ti m?jho najr?chlej?ieho ko?a, bal?k z?sob a po?lem ?a ve?mi ?aleko odtia?to. Mus?? sa schova? k?m toto v?etko neut?chne a k?m sa nen?jde skuto?n? vrah. Nikto teraz nerozm???a s pokojnou hlavou." Thor pokr?til hlavou. "Ja nem??em od?s?," povedal. "To potom budem vyzera?, ?e som vinn?. Potrebujem, aby ostatn? videli, ?e ja som to neurobil. Ja od svojich probl?mov uteka? nechcem. Mus?m o?isti? svoje meno." Reece pokr?til hlavou. "Ak t? zostane?, tak ?a n?jdu. P?jde? znovu do v?zenia a potom ?a popravia, ak ?a v?ak s?m dav neroztrh? na kusy e?te predt?m." "To je riziko, ktor? na seba mus?m vzia?," povedal Thor. Reece sa na neho dlh? chv??u len d?val a v?raz jeho tv?re sa za t? dobu zmenil zo starostliv?ho na obdivn?. Potom kone?ne pomaly k?vol. "Si hrd?. A hl?py. Hrozne hl?py. A to sa mi na tebe p??i." Reece sa usmial a Thor ?smev op?toval. "Potrebujem vidie? tvojho otca," povedal Thor. "Potrebujem ?ancu, aby som mu to mohol v?etko vysvetli? z o?? do o??. Potrebujem, aby vedel, ?e som to nebol ja, kto sa ho pok?sil zabi? a ?e s t?m nem?m ni? spolo?n?. Ak sa potom rozhodne ma necha? zatkn??, nech sa stane. Ale mus?m ma? t?to posledn? ?ancu. Chcem, aby poznal pravdu. To je v?etko, o ?o ?a pros?m." Reece sa na svojho kamar?ta op?? dlho sk?mavo d?val. Nakoniec, po chv?li, ktor? sa Thorovi zdala ako ve?nos?, princ k?vol. "M??em ?a k nemu odvies?. Viem o tajnej chodbe, ktor? vedie do jeho komnaty. Je to ale riskantn? a akon?hle bude? vn?tri, si v tom s?m. Potom u? nebude ?niku. A ani pre teba u? nebudem m?c? ni? ?al?ieho urobi?. M??e to znamena? tvoju smr?. Si si v??ne ist?, ?e to chce? podnikn???" Thor prik?vol v??ne na s?hlas. "V?borne," povedal na to Reece a hodil mu pl???. Thor ho chytil a prekvapene sa na Reecea pozrel. Uvedomil si, ?e Reece s cel?m t?mto scen?rom musel dopredu po??ta?. Ten sa na Thora len usmial. "Vedel som, ?e bude? dostato?ne hl?py, aby si tu zostal. Od najlep?ieho kamar?ta by som ni? in? ani ne?akal." KAPITOLA ?TVRT? Gareth nerv?zne prech?dzal sem a tam po miestnosti a v hlave si znovu prehr?val udalosti tejto noci. Nemohol uveri? tomu, ?o sa stalo na hostine. Ako len sa v?etko mohlo takto pokazi?? Len ?a?ko ch?pal, ?e ten hl?py, dedinsk? chlapec Thor sa nejak?m z?hadn?m sp?sobom zamotal do jeho vra?edn?ho sprisahania. Ba ?o viac, ?e sa mu dokonca podarilo cel? akciu zhati?. Znovu si pripomenul t? sc?nu, kedy Thor vysko?il na st?l a vyrazil kr??ovi poh?r z ruky, onen zvuk, s ktor?m narazil na kamenn? podlahu, a tie? ako sledoval, ako v?no vytek? z poh?ra von. Spolu s n?m sa po tom kameni rozliali aj v?etky jeho sny a n?deje. V tom okamihu bol Garethov pl?n zni?en?. V?etko, na ?om mu z?le?alo, sa v jedinom okamihu rozplynulo. A ke? ten pes potom za?al olizova? to v?no a vz?p?t? padol k zemi m?tvy, Gareth dobre vedel, ?e je koniec. Pred o?ami sa mu odohral cel? jeho ?ivot a posledn? sc?na bola t?, v ktorej sa jeho sprisahania odhalili a za pokus o atent?t na kr??a a vlastn?ho otca ho ods?dili na do?ivotn? v?zenie v podzemn?ch kobk?ch. Alebo hor?ie, chystali sa ho popravi?. Bolo to hl?pe. Nikdy s t?m pl?nom nemal za??na? a nikdy nemal nav?t?vi? t? ?arodejnicu. Aspo? ?e Gareth konal r?chlo, ke? schmatol za pa?esy svoju jedin? ?ancu, okam?ite vysko?il od stola a bol na mieste ako prv?, aby mohol v?etku pozornos? strhn?? na Thora. Ke? si spomenul na toto, bol na seba py?n?, ?e dok?zal reagova? tak r?chlo. Bola to skoro automatick? reakcia a na jeho vlastn? prekvapenie to zafungovalo. Odtiahli vzpierajuc?ho sa Thora pre? a hladina veselia sa potom vr?tila takmer do star?ch ko?aj?. Samozrejme, ?e atmosf?ra u? nebola tak uvo?nen? ako predt?m, ale aspo? sa zdalo, ?e v?etky podozrenia le?ia pevne a len na tom chalanovi. Teraz Garethovi neost?valo ni? in?, ne? sa modli?, aby to tak aj zostalo. Od posledn?ho pokusu o atent?t na MacGila ubehlo u? dvadsa? rokov a Gareth sa ob?val, ?e bude nasledova? vy?etrovanie, ktor? cel? z?le?itos? presk?ma do ove?a v???ej h?bky. Ke? sa na to pozeral sp?tne, pri?lo mu, ?e cel? pokus bolo ?ialenstvo. Jeho otec bol nedotknute?n?. Gareth si to mal uvedomi? sk?r. Toto na neho bolo pr?li?. A teraz sa nemohol zbavi? pocitu, ?e sk?r alebo nesk?r padne podozrenie na neho. Bude musie? urobi? ?oko?vek bude v jeho sil?ch, aby dok?zal Thorovu vinu a ten aby bol popraven? ?o najsk?r, prv ne? vypl?vaj? na povrch in? stopy. Aspo? na teraz ale Gareth c?til ??avu. Po tom nepodarenom pokuse sa rozhodol od atent?tu upusti?. A okam?ite sa mu v?aka tomu zna?ne u?avilo. Potom, ?o cel? pl?n stroskotal, si Gareth uvedomil, ?e ?as? jeho ja si nikdy ne?elala svojho otca zabi? a ma? tak na ruk?ch jeho krv. Nebude kr??om. Mo?no, ?e sa n?m nestane nikdy. Ale po udalostiach dne?n?ho ve?era mu to nepripadalo nijako hrozn?. Aspo? bude vo?n?. Ani za ni? by nedok?zal unies? stres z toho v?etk?ho, keby t?m mal prech?dza? e?te raz. Tajnostk?rstvo, zametanie ka?du?k?ho svojho pohybu, neust?la obava, ?e ho odhalia. Bolo toho na neho aj tak u? pr?li?. Znova a znova meral svojimi krokmi komnatu, zatia? ?o noci u? za??nalo ub?da?, a pomaly, pomali?ky, sa za??nal upokojova?. Ke? u? mal pocit, ?e je zase s?m sebou a rozhodol sa kone?ne sa ulo?i? k sp?nku, ozvala sa zrazu ne?akan? rana a dvere jeho komnaty sa rozleteli dokor?n. Do miestnosti sa vr?til Firth. Jeho o?i boli ?iroko vyvalen? a v tv?ri sa mu zra?ilo zdesenie. Vpadol do miestnosti, ako keby ho sn?? niekto nah??al. "Je m?tvy!" Zakri?al. "Je m?tvy! Zabil som ho. Je m?tvy!" Firthov hlas bol polo?en? hystericky vysoko a Gareth nemal po?atia, o ?om to bl?boli. Bol sn?? st?le e?te opit?? Firth pobehoval po miestnosti, ja?al a chytal sa rukami za vlasy. A vtedy si Gareth v?imol, ?e s? Firthove dlane pokryt? krvou a aj jeho ?lt? tunika na sebe m? ?erven? ?kvrny. Garethovi sa zastavilo srdce. Firth niekoho zavra?dil. Ale koho? "Kto je m?tvy?" Sp?tal sa Gareth d?razne. "O ?om to hovor???" Len?e Firth sa vo svojej hyst?rii nedok?zal v?bec s?stredi?. Gareth musel d?js? a? k nemu, pevne ho chyti? za ramen? a trepotal s n?m. "Odpovedz!" Firth na?ho vyvalil o?i a zo v?etk?ho najviac v t? chv??u pripom?nal rozdivo?en?ho ko?a. "Tvoj otec! Kr??! Je m?tvy! Mojou rukou!" Tie slov? Garetha bodli, ako by sa ona d?ka zaborilo do jeho vlastnej hrude. Zarazene zostal na Firtha z?za?. Nejak? chv??u sa nedok?zal ani pohn??. Potom uvo?nil svoje zovretie, ust?pil o krok sp?? a sna?il sa chyti? dych. Zo v?etkej tej krvi mohol jasne vidie?, ?e Firth hovor? pravdu. Napriek tomu mu to pripadalo ?plne nemo?n?. Firth? Ten chlapec zo stajn?? ?lovek s najslab?ou v??ou zo v?etk?ch priate?ov, ktor? mal? Zabil kr??a MacGila? "Ale ... ako je to mo?n??" Zalapal Gareth po dychu. "Kedy?" "Stalo sa to v jeho komnate," povedal Firth. "Pred malou chv??ou. Bodol som ho." V??nos? t?ch slov pomaly za??nala by? zrejm? a Garethovi sa znovu podarilo zobra? rozum do hrsti. Uvedomil si, ?e dvere komnaty s? st?le e?te dokor?n. Rozbehol sa k nim a hne?, ako sa poh?adom uistil, ?e str??e ni? nevideli, prudko ich zabuchol. Chodba bola na??astie ?udopr?zdna. Potom dvere e?te zaistil. Ihne? nato sa pon?h?al sp?? naprie? komnatou. Firth bol st?le e?te v ?oku a Gareth ho musel upokoji?. Potreboval odpovede. Chytil ho za ramen?, oto?il ?elom k sebe a vrazil mu facku dostato?ne siln? na to, aby Firthovo hyster?enie zarazil. Kone?ne sa op?? mohol s?stredi?. "Povedz mi v?etko," rozk?zal Gareth chladne. "Povedz mi, ?o sa presne stalo. Pre?o si to urobil?" "Ako to mysl?? pre?o?" Sp?tal sa Firth prekvapene. "Ty si ho predsa chcel zabi?. Tvoj pl?n s jedom nezabral. Myslel som, ?e ti s t?m pom??em. Myslel som, ?e to bolo to, ?o chce?." Gareth pokr?til hlavou. Znovu chytil Firtha hrubo za tuniku a za?al s n?m trias?. "Pre?o si to urobil !?" kri?al na neho. Mal pocit, ?e sa cel? jeho doteraj?ia existencia rozpad? na kusy. Fakt, ?e zrazu c?til kv?li otcovi ??tos?, ho ?plne zasko?il. Nerozumel s?m sebe. E?te pred nieko?k?mi m?lo hodinami si prial jedin?, vidie? ho otr?ven?ho le?a? pri stole. Spr?va o jeho skuto?nej smrti ho teraz ale zasiahla, ako by sa jednalo o najlep?ieho priate?a. Zrazu mu bolo v?etko hrozne ??to. ?as? jeho ja si ne?elala, aby otec zomrel a obzvl??? nie t?mto sp?sobom. Nie rukou tohoto Firtha. A nie ?epe?ou d?ky. "Nech?pem," zavzlykala Firth. "Len pred p?r hodinami si sa ho s?m pok??al zabi?. Tvoj pl?n s poh?rom. Myslel som, ?e bude? ma? rados?!" Na svoje vlastn? prekvapenie sa Gareth mocne napriahol a vlepil Firth obrovsk? facku cez cel? tv?r. "Nepovedal som ti, ?e to m?? urobi?!" Vy?tekol Gareth. "Nikdy som ti nepovedal, aby si to urobil. Pre?o si ho zabil? Pozri sa na seba. Si cel? od krvi. Teraz sme obaja v ka?i. Teraz je u? len ot?zka ?asu, ne? si pre n?s pr?du str??e." "Nikto ni? nevidel," obhajoval sa Firth. "Vk?zol som tam pri v?mene str???. Nikto ma ani nezbadal." "A kde je zbra??" "Nenechal som jej tam," odpovedal Firth hrdo. "Nie som hlup?k. Zbavil som sa jej." "A ak? d?ku si pou?il?" Sp?tal sa Gareth. Jeho mys?ou teraz v?rili v?etky mo?n? bud?ce probl?my. Z ??tosti sa n?hle stala obava a on teraz ?tudoval ka?d? mo?n? stopu, ktor? ten babr?k mohol zanecha?, a ktor? mohla nesk?r vies? k nemu samotn?mu. "Pou?il som tak?, ktor? nem??e by? n?jden?," povedal Firth s hrdos?ou v hlase. "Bola to oby?ajn?, anonymn? ?epe?. Na?iel som ju v stajniach. Boli tam e?te ?tyri ?al?ie, jedna ako druh?. Nie je mo?n? ju vystopova?," opakoval. Garethovo srdce sa zastavilo. "Bola to kr?tka d?ka s rudou rukov??ou a jemne zakrivenou ?epe?ou? Zavesen? na stene ved?a stajne pre m?jho ko?a?" Firth prik?vol a n?hle u? nevyzeral tak sebaist? ako predt?m. Gareth sa zamra?il. "Ty bl?zon. Samozrejme, ?e je t? zbra? vystopovate?n?!" "Ale neboli na nej predsa ?iadne zna?ky!" Protestoval Firth. Jeho hlas sa op?? za?al vystra?ene trias?. "Na ?epeli ?iadne zna?ky nie s?, ale na r??ke jeden je!" Zareval Gareth. "Naspodku. Nepozrel si sa poriadne, ty hlup?k!" Gareth k nemu prist?pil bli??ie, ?erven? od zlosti. "Naspodku je vyryt? embl?m s moj?m ko?om. Ktoko?vek, kto trochu pozn? kr??ovsk? rodinu, spozn?, ?e t? ?epe? patr? mne." Potom sa zad?val na Firtha, ktor? prepadol do rozpakov. Mal sto chut? ho na mieste u?krti?. "?o si s ?ou urobil?" Naliehal Gareth. "Povedz mi, ?e ju teraz m?? pri sebe. Povedz mi, ?e si ju vzal so sebou. Pros?m." Firth preglgol. "Bezpe?ne som sa jej zbavil. Nikto ju nikdy nen?jde." Gareth sa zamra?il. "Kde presne je?" "Hodil som ju do odpadovej jamy, ktor? vedie do hradnej ?umpy. Vyn??aj? jej obsah do rieky ka?d? hodinu. Nerob si starosti, m?j pane. Teraz u? je hlboko na dne rieky." V tom okamihu sa rozozvu?ali hradn? zvony. Gareth sa oto?il a be?al k oknu. Jeho srdce zachv?tila panika. Pozrel sa dolu a uvidel v?etok ten chaos a davy, ktor? sa za??nali formova? pred hradom. Tie zvony mohli znamena? len jedin? vec. Firth neklamal. On naozaj MacGila zabil. Gareth mal pocit, ?e je jeho telo naraz ?adovo studen?. St?le e?te nedok?zal prija? fakt, ?e svojimi ?inmi uviedol do chodu tak obrovsky v?znamn? vec. A ?e Firth, medzi v?etk?mi najneschopnej?i, nakoniec jeho dielo dokonal. Zrazu sa ozvalo vzru?en? b??enie na dvere. Akon?hle ich uvo?nil, vpadlo dovn?tra nieko?ko kr??ovsk?ch str???. Na kr?tky moment si Gareth pomyslel, ?e s? tu, aby ho zatkli. Na jeho prekvapenie sa ale zastavili a postavili sa do pozoru. "M?j pane, tvoj otec bol dobodan?. Je mo?n?, ?e sa po hrade e?te st?le potuluje vrah. Zosta? pros?m vo svojej komnate. Kr?? je ?karedo zranen?." Pri tej poslednej vete sa Garetovi zje?ili vlasy na hlave. "Zranen??" Opakoval Gareth. Slov? sa mu pritom div ne vzprie?ili v krku. "Je teda st?le na ?ive?" "Je, m?j pane, a ak Boh d?, pre?ije to a potom n?m povie, kto sp?chal ten ohavn? ?in." S ?ahk?m ?klonom sa potom str??ny pon?h?al z miestnosti sp?? na chodbu a zabuchol za sebou dvere. Garethovu myse? zaliala zlos?. Chytil Firtha za ramen?, hrubo s n?m sotil naprie? miestnos?ou a nakoniec s n?m udrel o kamenn? stenu. Firth sa zmohol len na vydesen? poh?ad. Nedok?zal zo seba vypravi? ani slovo. "?o si to urobil?" Zreval Gareth. "Teraz sme obaja v ka?i!" "Ale..ale …" koktal Firth, "... bol som si ist?, ?e je m?tvy!" "Si si ist? celkom ?asto," povedal Gareth, "a v?dy je to zle!" Potom Garetha nie?o napadlo. "T? d?ka," povedal. "Mus?me ju n?js?, ne? bude pr?li? neskoro." "Ale ja som ju vyhodil, m?j pane," povedal Firth. "U? je spl?chnut? do rieky!" "Hodil si ju do ?umpy. To neznamen?, ?e u? ju sta?ili spl?chnu? do rieky." "Ale je to najpravdepodobnej?ie." Odpovedal Firth. Gareth u? nemohol b?abotanie toho idiota dlh?ie vyst??. Vyhol sa mu a vyrazil von z miestnosti. Firth mu bol v p?t?ch. "P?jdem s tebou," povedal. Gareth sa uprostred kroku zastavil, oto?il sa a pozeral na neho. Bol cel? od krvi. U? pred chv??ou sa Gareth triasol hr?zou, aby si ho t? str??nici v rohu miestnosti nev?imli. Mali obrovsk? ??astie. Firth bol pre neho teraz nebezpe?nej?? ako kedyko?vek predt?m. "Poviem to iba raz jedin? raz," zavr?al Gareth. "Okam?ite sa vr?? do mojej komnaty, prezle? si ?aty a tieto ?o m?? teraz na sebe spa?. Zbav sa v?etk?ch st?p po krvi, ktor? na tebe zostali. Potom zmizni pre? z hradu. A dnes sa odo m?a dr? ?o naj?alej. Rozumie?, ?o ti hovor?m?" Nato ho Gareth postr?il sp?? do komnaty, oto?il sa a dal sa do behu. ?printoval dlhou chodbou, potom zbehol to?it? schodisko, jedno poschodie za druh?m smerom k priestorom ur?en?m slu?obn?ctvu. Kone?ne sa dostal do pivn?c, kde sa k nemu okam?ite oto?ili poh?ady nieko?k?ch sl??iek. Boli pr?ve uprostred drhnutia obrovsk?ch hrncov a varn?ch kotlov, ktor? sa pou??vali na pr?pravu jed?l na hostinu. V tehlov?ch peciach horeli obrovsk? ohne a slu?obn?, ktor? na sebe mali farebn? z?stery, boli premo?en? vlastn?m potom. Na vzdialenej strane obrovskej miestnosti uvidel Gareth n?dobu na spla?ky. Tie do nej tiekli zhora takmer neust?le. Gareth dobehol k najbli??iemu sluhovi a netrpezlivo ho chytil za rameno. "Kedy bola t? n?doba naposledy vypr?zdnen??" Sp?tal sa. "Odniesli ju k rieke len pred nieko?k?mi m?lo min?tami, m?j pane." Na to sa Gareth bleskur?chlo oto?il, vybehol z miestnosti sp?? na to?it? schodisko a cez roz?ahl? hradn? chodby sa dostal a? von do chladiv?ho no?n?ho vzduchu. Bez dychu ?printoval cez tr?vnat? l?ku pred hradom smerom k rieke. Ke? sa k nej bl??il, na?iel si poh?adom miesto, kde sa vz?p?t? schoval. Ve?k? strom, takmer priamo na brehu rieky. Videl odtia?to dvoch sluhov, ako pr?ve dv?haj? ve?k? ?elezn? n?dobu a vylievaj? jej obsah do rieky. Sledoval ich, k?m nebola n?doba ?plne pr?zdna a oni sa s ?ou neoto?ili na spiato?n? cestu do hradu. Kone?ne bol Gareth spokojn?. Nikto si ?iadneho no?a nev?imol. Kdeko?vek t? ?epe? teraz u? bola, bolo ist?, ?e je to niekde v rieke, ktor? ju pr?ve odn??a pre? od poh?adov v?etk?ch do anonymity. Ak jeho otec dnes v noci zomrie, nebude tu ?iadny d?kaz o toto?nosti jeho vraha. Alebo sn?? bude? KAPITOLA PIATA Thor sa dr?al Reeceovi tesne za p?tami, nasledovan? Krohnom, a v?etci sa uberali tajnou chodbou smerom ku kr??ovej komnate. Reece ich viedol skrz tajn? dvere, ktor? sa ukr?vali v jednej z kamenn?ch m?rov, horiacou pochod?ou svietil na cestu, kr?tiac sa stiesnen?mi chodbi?kami ?trob hradu, kde by sa Thor bez jeho pomoci dozaista nav?dy stratil. Po chv?li sa dostali k priamemu schodisku, ktor? viedlo na vy??ie poschodie, za n?m zabo?ili v?avo, aby sa dostali k ?al??m schodom. Thor prem???al, ako spletit? tieto tajn? uli?ky asi tak m??u by?. "Tieto cesty boli v hrade vybudovan? pred stovkami rokov," vysvetlil Reece ?ahko zadych?ane a ?eptom, zatia? ?o sa uberali ?alej. "Postavil ich prapradedo m?jho otca, MacGil Tret?, po jednom dlhom obliehan?. Mala to by? ?nikov? cesta. Ir?niou osudu je, ?e od tej doby u? nikdy obliehania neboli a tak sa to tu po st?ro?ia skoro nepou??valo. Chodby boli zabarik?dovan? a ja som ich n?hodou objavil e?te ako decko. R?d ich ?as od ?asu pou??vam, ke? sa potrebujem pres?va? hradom, ale nechcem aby niekto vedel, kde som. Ke? sme boli mlad??, tak sme sa tu ja, Gwen a Godfrey hr?vali na schov?va?ku. Kendrick bol pr?li? star? na to, aby sa s nami hral. Pravidlo ??slo jedna znelo: ?iadne pochodne. ?pln? tma. Vtedy to bolo pekne stra?ideln?." Thor sa sna?il udr?a? krok s Reeceom, ktor? si razil cestu temn?mi uli?kami s neuverite?n?m preh?adom. Poznal t? naspam?? sn?? ?plne ka?d? tehlu. "Ako si m??e? pam?ta? v?etky tie z?kruty?" Sp?tal sa Thor s re?pektom v hlase. "Ke? si mal? chlapec a vyrast?? na hrade, ob?as sa trochu nud??, vie?," pokra?oval Reece, "obzvl???, ke? ?plne v?etci s? star?? ako ty a ty si st?le e?te pr?li? mal?, ne? aby si sa mohol da? k L?gii a ni? in?, ??m by sa dalo zabavi?, tu vlastne ani ve?mi nie je. Dal som si vtedy za ?lohu presk?ma? tu ka?d? k?t a ?kulinu." Odbo?ili za ?al?? roh, zbehli tri schody, pre?li obl?kom v stene a potom st?pali dlhou ?achtou s to?it?mu schodisku. Nakoniec ich Reece doviedol k ?a?k?m dubov?m dver?m, ktor? boli pokryt? hrubou vrstvou prachu. Pritisol k nim jedno ucho a po??val. Thor st?l ved?a neho. "?o s? toto za dvere?" Sp?tal sa. "Pst!" povedal Reece. Thor zm?kol, prilo?il ucho k dver?m a tie? po??val. Krohn sa zastavil tesne za n?m a so zaklonenou hlavou si oboch prezeral. "S? to tajn? dvere do komnaty m?jho otca," ?epkal Reece. "Chcem najprv vedie?, kto je tam teraz s n?m." Thor s tl??cim srdcom po??val zmes hlasov, ktor? sa spoza dver? oz?vala. "Znie to, ako ke? je miestnos? pln? ?ud?," povedal Reece. Potom sa oto?il k Thorovi a venoval mu v?znamn? poh?ad. "Napochoduje? priamo doprostred svorky vlkov. Bud? tam jeho gener?li, radcovia, rodina - ?plne v?etci. Som si ist?, ?e ka?d? z nich po tebe p?jde. Si hlavn? podozriv? z tohto v?etk?ho. Bude to rovnak?, ako ?s? dobrovo?ne doprostred rozbesnen?ho lyn?ujuc?ho davu. Pokia? si otec st?le e?te mysl?, ?e si sa ho pok??al zabi?, m?? to zr?tan?. Si si ist?, ?e tam v??ne chce??" Thor ?a?ko preglgol. Bolo to teraz alebo nikdy. Uvedomil si, ?e toto je jeden z okamihov, kedy sa jeho osud ocit? na v?hach. Vyschlo mu v krku. Bolo by ?ahk? sa teraz oto?i? a utiec?. Niekde ?aleko od Kr??ovho Dvora by mohol ?i? bezpe?n? a pokojn? ?ivot. Alebo mohol prejs? t?mi dverami a riskova?, ?e zvy?ok svojho ?ivota str?vi zavret? v podzemn?ch kobk?ch s tamt?mi existenciami. Alebo bude rovno popraven?. Zhlboka sa nad?chol a potom rozhodol. Mus? svojim d?monom ?eli?. Nem??e sa teraz obr?ti? a utiec?. Thor k?vol. Mal strach otvori? pusu a potvrdi? k?vnutie aj slovami. Mo?no by mu to zobralo ten posledn? zvy?ok gur??e, ktor? si teraz ?zkostlivo dr?al. Reece k?vol v odpove? a v tv?ri sa mu zra?il s?hlas. Potom chytil ?elezn? k?u?ku a ramenom sa oprel do dver?. Ke? sa otvorili, Thor musel v z?plave svetla z miestnosti chv??ku ?m?ri?. Zistil, ?e u? stoja v kr??ovej komnate, spolo?ne s Reeceom a Krohnom po boku. Boli tam aspo? dve desiatky ?ud?, ktor? sa stl??al okolo kr??a, ktor? le?al na svojej posteli. Niektor? sa nad n?m skl??ali, in? k?a?ali. Priamo okolo kr??a boli zhroma?den? jeho gener?li a radcovia, spolo?ne s Argonom, kr??ovnou, Kendrickom, Godfreyom a ... Gwendolyn. Bolo to rozl??ka s umieraj?cim a Thor vpadol nepozvane priamo doprostred tak s?kromnej ??z?le?itosti. V miestnosti panovala pochm?rna atmosf?ra, tv?re v?etk?ch boli v??ne. MacGil le?al na posteli podlo?en? vank??mi a Thor poc?til ??avu, ke? videl, ?e je kr?? e?te st?le na?ive - aspo? zatia?. V?etci sa teraz oto?ili a zostali prekvapene z?za? na novo prich?dzaj?ceho. Thor si dok?zal predstavi?, ak? ?ok to pre nich asi mus? by?, ?e sa tak ne?akane zrazu s Reeceom vynorili z tajnej chodby a rovno sa hrnuli do miestnosti. "To je ten chlapec!" Zakri?al niekto, vstal a uk?zal nen?vistne prstom na Thora. "To je ten, ktor? sa pok?sil otr?vi? kr??a!" Okam?ite sa k nemu zo v?etk?ch str?n za?ali prediera? str??e. Thor nevedel, ?o si po?a?. Na jednu stranu sa chcel oto?i? a uteka?, ale z?rove? vedel, ?e sa t?mto ?u?om teraz mus? postavi? a ?e sa mus? zmieri? s kr??om. Tak?e sa namiesto ?teku pripravil na stretnutie s nieko?k?mi str??nymi, ktor? u? sa po ?om na?ahovali. Krohn po jeho boku za?al v?hra?ne sy?a?. Thor naraz poc?til vlnu tepla, st?paj?ca jeho telom a svoju energiu, ktor? sa za?ala aktivova?. Bezmy?lienkovite zdvihol jednu ruku dla?ou k str??nym a namieril svoju silu proti nim. Potom udivene sledoval, ako sa v?etci zastavili uprostred kroku a ako primrznut? zostali st?? len jedin? meter od neho. Jeho sila, ?oko?vek bola za?, z neho teraz pr?dila von a dr?ala str?? v klie??ach. "Ako sa opova?uje? sem vkro?i? aj s tou svojou m?giou, chlap?e!" Rokri?al sa Brom, najvy??? z kr??ov?ch gener?lov a bleskur?chlo vytasil svoj me?. "To ti jeden pokus o zabitie n??ho kr??a nesta?il?" Brom vykro?il s vytasen?m me?om smerom k Thorovi, ale ten zrazu poc?til zmenu v toku svojej energie. Objavilo sa tam nie?o nov?, silnej?ie ne? to, ?o poznal predt?m. Jednoducho zavrel o?i a s?stredil sa. Okam?ite poc?til energiu Bromovho me?a, jeho tvar, kov, z ktor?ho bol ukovan? a nejak?m prazvl??tnym sp?sobom sa jeho energia zjednotila s me?om. Svojim vn?torn?m zrakom potom prik?zal me?u, aby sa zastavil. Brom zamrzol na mieste a vydesene vyvalil o?i. "Argon!" Oto?il Brom hlavu a kri?al o poznanie menej sebavedom?m hlasom. "Okam?ite toto ?arodejn?ctvo zastav! Zastav toho chlapca!" Argon vyst?pil z davu a pomaly si spustil kapuc?u z hlavy na ramen?. Potom sa na Thora plan?cimi o?ami uprene zad?val. "Nevid?m ?iadny d?vod, pre?o by som ho mal zastavova?," povedal potom. "Nepri?iel sem, aby ubli?oval." "Zbl?znil si sa? Skoro zabil n??ho kr??a!" "To je to, ?o si mysl?? ty, " povedal Argon. "Ale nie to, ?o vid?m ja." "Nechajte ho by?," ozval sa zatemnen?, hlbok? hlas. V?etci sa oto?ili k MacGilovi, ktor? sa s ?a?kos?ami na posteli posadil. Mal?tne sa rozhliadol okolo. Rozpr?vanie pre neho bolo o?ividne krajne vysi?uj?ce. "Chcem s chlapcom hovori?," povedal MacGil. "Osamote. V?etci von." "M?j kr??, " povedal Brom. "Naozaj mysl??, ?e je to bezpe?n?? Len ty a ten chlapec osamote?" Thora v?etci nech?te na pokoji," odpovedal MacGil. "A teraz n?s nechajte. V?etci. Moju rodinu z toho nevyn?maj?c." Miestnos? zahalilo zarazen? ticho. V?etci sa po sebe vz?jomne pozerali a o?ividne si neboli ist?, ?i maj? posl?chnu?. Thor st?l ako primrznut? na svojom mieste a ?akal, ?o sa bude dia?. Jeden za druh?m sa potom za?ali v?etci, aj kr??ovsk? rodina, tr?si? von z miestnosti. Dokonca aj Krohn nakoniec poslu?ne odi?iel s Reeceom. Komnata, ktor? bola e?te pred nieko?k?mi m?lo momentmi preplnen? na prasknutie, n?hle z?vala pr?zdnotou. Dvere sa zavreli. Vo vzniknutom tichu t? ostali len Thor a MacGil. Bolo ?a?k? tomu uveri?. Vidie? kr??a takto bled?ho a v stra?n?ch bolestiach, zra?ovalo Thora viac, ne? by to bol ?akal. Nevedel pre?o, ale mal pocit, ako by on s?m le?al na tej posteli a umieral. Viac ako ?oko?vek in? si ?elal, aby bol kr?? zase v poriadku. "Po? sem, m?j chlap?e, " povedal MacGil slab?m chrap?av?m hlasom, ktor? bol jednoduch?m tie?om toho, ?o od MacGila po??vali predt?m. Thor sklonil hlavu a pon?h?al sa ku kr??ovej posteli, kde pok?akol. MacGil natiahol roztrasen? ruku, Thor ju uchopil a pobozkal. Potom sa pozrel kr??ovi do tv?re a zbadal na jeho tv?ri slab? ?smev. Na svoje prekvapenie poc?til na vlastn?ch l?cach hor?ce slzy. "M?j pane, " za?al Thor un?hlene, preto?e u? nedok?zal svoje slov? dr?a? vo vn?tri, "Pros?m, ver mi. Ja som ?a neotr?vil. Videl som cel? ten pl?n vo svojom sne. V?aka nejakej sile, ktor? s?m dobre nepozn?m. Jedin?, ?o som chcel, bolo varova? ?a. Pros?m, mus?? mi veri? … " MacGil zodvihol ruku a Thor okam?ite zm?kol. "M?lil som sa v tebe, " povedal kr??. "Bolo potrebn?, aby ma dobodal in? mu?. A? potom mi do?lo, ?e to nie si ty, kto mi usiluje o ?ivot. Ty si sa len sna?il ma zachr?ni?. Odpus? mi. Bol si vern?. Mo?no jedin? vern? ?len cel?ho dvora." "Prial by som si, aby som sa m?lil, " povedal Thor. "Prial by som si, aby si bol v bezpe??. Aby moje sny boli len il?zie a na teba nikto nesp?chal ?iadny atent?t. Mo?no som sa predsa len m?lil. Mo?no to pre?ije?." MacGil ale pokr?til hlavou. "M?j ?as nadi?iel, " povedal Thorovi. Chlapec preglgol. D?fal, ?e to nie je pravda, ale c?til nie?o in?. "Vie?, kto urobil t? stra?n? vec, m?j pane?" Polo?il Thor kone?ne ot?zku, ktor? ho p?lila od tej doby, kedy sa mu zdal ten sen. Nedok?zal pochopi?, kto by mohol chcie? kr??a zabi? a pre?o. MacGil sa pozrel na strop a nieko?kokr?t nam?havo za?murkal. "Videl som jeho tv?r. Je to tv?r, ktor? dobre pozn?m. Ale z nejak?ho d?vodu ju nedok??em priradi? ku konkr?tnemu menu." Potom sa oto?il a pozrel na Thora. "Na tom teraz nez?le??. M?j ?as nadi?iel. Nech to bolo jeho rukou, alebo sn?? rukou niekoho in?ho, ??koniec bude rovnak? tak ako tak. Na ?om teraz z?le?? ... " povedal a uchopil Thorovo z?p?stie silou, ktor? chlapca prekvapila, " je to, ?o sa stane potom a? od?dem. Na?e kr??ovstvo zostane bez kr??a." MacGil sa zad?val na Thora s v??nos?ou, ktorej Thor v?bec nerozumel. Nech?pal presne o ?om to hovor?, alebo ?i to nie je z?rove? aj po?iadavka. Chcel sa op?ta?, ale videl, ako ?a?k? pre kr??a je znovu chyti? dych a tak sa rozhodol ho v jeho re?i nepreru?ova?. "Argon o tebe hovoril pravdu, " povedal MacGil a pomaly uvo?nil zovretie. "Tvoj osud je ?aleko v???? ako ten m?j." Thor pri t?ch slov?ch poc?til mrav?enie v celom tele. Jeho osud? V???? ako kr??ov? U? len predstava, ?e sa kr?? o ?om radil s Argonom bola viac, ne? by si kedy dok?zal predstavi?. ?o mohla znamena? veta, ?e jeho osud je v???? ako MacGilov? Neza?al kr?? vo svojich posledn?ch chv??ach bl?zni?? "Vybral som si ?a ... prijal som ?a do svojej rodiny z ur?it?ho d?vodu. Vie? ak? je ten d?vod?" Thor pokr?til hlavou a sna?il sa neda? pr?li? okato najavo, ako ve?mi ten d?vod chce pozna?. "Nerozumie? pre?o som chcel, aby si tu so mnou v mojich posledn?ch chv??ach bol iba ty s?m?" "Je mi ??to, m?j pane, " odpovedal Thor a znova pokr?til hlavou. "Ja neviem." MacGil sa mdlo usmial a jeho o?i sa za?ali zatv?ra?. "?aleko odtia?to, a? za Divo?inou, le?? ??asn? kraj. Je dokonca a? za Krajinou drakov. Je to Krajina druidov. Odkia? poch?dzala tvoja matka. Mus?? sa tam vypravi?, aby si na?iel odpovede." Nato sa MacGilove o?i ?iroko otvorili. Kr?? na neho teraz pozeral s takou intenzitou, ktor? Thora takmer desila. "Osud n??ho kr??ovstva na tom z?vis?," dodal. "Ty nie si ako ostatn?. Si jedine?n?. Pokia? ?plne nepochop??, kto si, toto kr??ovstvo nikdy neza?ije chv??u oddychu." MacGilove o?i sa zavreli a jeho dych za?al by? ve?mi plytk?. Kr?? lapal po ka?dom novom n?dychu. Zovretia jeho ruky okolo Thorovho z?p?stia bolo slab?ie a slab?ie, a Thor c?til, ako sa mu po tv?ri op?? kot??aj? slzy. V mysli mu v?rilo v?etko, ?o kr?? pr?ve povedal. Sna?il sa svoje my?lienky aspo? trochu usporiada?, ale ?a?ko bol schopn? sa s?stredi?. Po?ul spr?vne, ?o kr?? hovoril? MacGil za?al nie?o ?epka?, ale bolo to tak potichu, ?e Thor takmer nerozumel. Naklonil sa preto bli??ie a uchom sa takmer dotkol kr??ov?ch pier. Kr?? naposledy mierne zdvihol hlavu a z posledn?ch s?l vyd?chol: "Pomsti ma." Potom zrazu stuhol. Chv??u tak le?al, na?o sa jeho hlava pomaly naklonila do strany a s o?ami ?iroko otvoren?mi dod?chal. Bol m?tvy. "NIE!" Zakv?lil Thor. Jeho v?krik musel by? dostato?ne siln?, aby ho bolo po?u? aj za dverami, preto?e len o zlomok sekundy po tom sa dvere rozleteli dokor?n a Thor po?ul, ako sa do miestnosti hrn? desiatky ?ud?. Mal hmlist? pocit, ?e sa v?ade okolo neho zhroma??uj? ostatn?. Tlmene po?ul hradn? zvony, ktor? temne a pomaly vyzv??ali. Znova. A znova. Odb?janie zvonov sa zlialo do jedn?ho zvuku s tepom krvi v jeho vlastn?ch sp?nkoch. V?etko sa ale zlievalo viac a viac. Za chv??u u? sa s n?m cel? miestnos? to?ila ako divok? v?r. Potom Thor stratil vedomie a bez akejko?vek opory sa tv?rou napred zr?til na kamenn? podlahu. KAPITOLA ?IESTA N?hly poryv vetra udrel Garetha do tv?re a o?i sa mu okam?ite zaliali slzami, ke? vzhliadol k jasnej ?iare prv?ho vych?dzaj?ceho slnka. De? pr?ve za??nal a na najbli??om vrcholku Kolvijsk?ch ?tesov sa zhroma?dili stovky ?lenov kr??ovskej rodiny, priate?ov a ?ud? bl?zkych dvoru, ktor? sa chceli z??astni? na pohrebe. Hne? za nimi nasledovala arm?da vojakov a e?te ?alej videl Gareth masy oby?ajn?ch ?ud?, ktor? sa pri?li aspo? z dia?ky pozrie? na cerem?nie. Sm?tok na ich tv?rach nebol ani v najmen?om strojen?. Jeho otec bol milovan?, to bolo viac ne? ist?. Gareth st?l spolu so zvy?kom najbli??ej rodiny v polkruhu okolo tela svojho otca, ktor? bolo ulo?en? v rakve, ved?a hrobky. Okolo l??ka jeho posledn?ho odpo?inku boli uviazan? povrazy, ?akaj?ce splni? svoj ??el pri ukladan? kr??a na ve?n? odpo?inok. Argon stal pred v?etk?mi, mal na sebe temne purpurov? r?bu, ktor? pou??val len pre pohrebn? ritu?ly, a z jeho tv?re, navy?e e?te spolovice ukrytej pod kapuc?ou, sa nedali vy??ta? ani tie najnepatrnej?ie em?cie. Gareth sa z?falo sna?il t? tv?r sk?ma? a zisti?, ako ve?a toho Argon vie. Vie Argon kto zabil Garethovho otca? Ak ?no, povie o tom ostatn?m, alebo nech? osud, aby hral ?alej svoju rozohran? hru? Ku Garethovej smole bol ten protivn? chlapec Thor o?isten? od v?etkej viny, preto?e naozaj dos? dobre nemohol bodn?? kr??a v jeho komnate, ke? v rovnakom okamihu sedel zamknut? v cele podzemn?ho ?al?ra. S?m kr?? navy?e pred svojou smr?ou sta?il vyhl?si? Thora za nevinn?ho. To pochopite?ne Garethovu vec iba s?a?ovalo. Pri dvore u? bola dokonca zvolan? rada, ktor? dostala za ?lohu presk?ma? ka?du?k? detail okolo celej vra?dy. Garethovo srdce divoko bilo, ke? tu teraz st?l s ostatn?mi, sledoval, ako je otcovo telo pomaly sp???an? pod zem a jedin?, ?o si prial, bolo vrhn?? sa do hrobu spolu s n?m. Bolo len ot?zkou ?asu, k?m stopy vy?etrovate?ov nezaved? k Firthovi a akon?hle sa tak stane, Gareth sa potop? spolu s n?m. Bude musie? kona? ?o najr?chlej?ie, odvies? ich pozornos? in?m smerom a pri?pendli? vinu na niekoho in?ho. Tie? sa mu preh??ali hlavou my?lienky o tom, ?i ho niekto z jeho najbli???ch podozrieva. Pristihol sa, ?e takmer paranoidne neust?le sk?ma tv?re okolo seba, ale nikdy nevidel ani n?znak podozrenia. Ved?a neho st?li jeho bratia, Reece, Godfrey a Kendrick, ?alej potom sestra Gwendolyn a ich matka. Kr??ovnina tv?r bola strhan? z?rmutkom a jej celkov? vzh?ad vypovedal o hlbokom otrase. Od otcovej smrti sa stala akoby in?m ?lovekom. Cel? dni takmer neprehovorila. Donieslo sa mu, ?e vraj v okamihu, ke? jej ozn?mili spr?vu o atent?te, ju postihla nejak? forma paral?zy. Polovica jej tv?re stuhla a ke? teraz otvorila ?sta a pok??ala sa hovori?, slov? vych?dzali iba ve?mi pomaly a ?a?ko. Gareth si prezrel tv?re ?lenov kr??ovskej rady, ktor? st?li za nimi. Najvy??? gener?l Brom spolo?ne s hlavou L?gie Kolkom st?li vpredu a za nimi ostatn? otcovi radcovia a ?radn?ci. V?etci svorne predstierali z?rmutok, ale Gareth vedel svoje. Dobre vedel, ?e v?etk?m t?mto ?u?om, v?etk?m ?lenom najvy??ej rady, radcom, gener?lom a v?etk?m zhroma?den?m ??achticom a lordom, ktor? st?li za nimi, to bolo v podstate jedno. ?o naopak dobre v ich tv?rach ??tal, boli nov? amb?cie. La?nos? po moci. Ako tak v?etci klopili zrak za klesaj?cimi m?rami s kr??om, Gareth dobre vedel, ?e prem???aj? iba o tom, kto by mohol by? t?m ?al??m, ktor? zasadne na tr?n. Bola to napokon najv?raznej?ia my?lienka, ktor? tr?pila aj Garetha samotn?ho. ?o sa m??e sta? v dohre po tak chaotickom atent?te? Ak by sa mu podarilo uskuto?ni? to ?isto a jednoducho, a zvies? vinu na niekoho in?ho, potom by Garethov pl?n pre?il klinick? smr? a tr?n by pripadol jemu. Koniec koncov, on bol predsa prvoroden?m legit?mnym synom. Jeho otec odovzdal n?sledn?ctvo jeho sestre Gwendolyn, ale nikto in? ako kr??ovsk? potomkovia neboli tej rozprave pr?tomn? a toto prianie nesta?ilo by? ratifikovan?. Gareth poznal najvy??iu radu a dobre vedel, ako v??ne ber? v?etky n?stupn?cka pravidl?. Bez ratifik?cie otcovho ?elania jeho sestra nebude m?c? nast?pi? na tr?n. ?o by op?? viedlo k nemu. Ak by cel? n?stupn?cky proces nabral tento smer - a Gareth si bol ist?, ?e by sa tak stalo - potom by tr?n isto iste pripadol jemu. Tak hovorilo pr?vo. Jeho s?rodenci by sa tomu br?nili, o tom tie? nemal najmen?ie pochybnosti. Odvol?vali by sa na on? rozpravu s otcom a najsk?r by trvali na zveren? vl?dy Gwendolyn. Kendrick by sa pravdepodobne nepok?sil strhn?? vl?du s?m pre seba. Na to bol pr?li? ?estn?. Godfreymu bolo v?etko jedno. Reece bol pr?li? mlad?. Gwendolyn bola teda jedinou vidite?nou hrozbou. Aj tak bol ale Gareth optimista, nemyslel si, ?e by rada bola pripraven? na vl?du ?eny, navy?e vlastne sk?r n?s?ro?n?ho diev?a?a. A bez ratifik?cie od kr??a mali perfektn? pr?le?itos? ju z n?stupn?ctva vyl??i?. Len?e potom tu bol e?te jeden probl?m, a ten sa volal Kendrick. Koniec koncov, Garetha v?etci svorne nemali radi, kde?to Kendrick bol milovan? ako medzi vojskom, tak aj medzi oby?ajn?mi poddan?mi. V?aka t?mto skuto?nostiam sa muselo po??ta? so ?ancou, ?e sa rada rozhodne zveri? tr?n Kendrickovi, aj ke? by o neho on s?m nikdy neusiloval. ??m sk?r sa Gareth dostane k moci, t?m sk?r bude m?c? zlikvidova? Kendrickov vplyv. Gareth n?hle uc?til ako ho ?osi ?ah? za ruku. Pozrel sa a zistil, ?e ju ?ah? lano upevnen? k otcovej rakve, a ?e u? d?vno za?alo sp???anie do hrobu. Poobzeral sa okolo a videl v?etky svoje s?rodencov, z ktor?ch ka?d? zvieral jeden tak? povraz a pomaly sp???ali otca pod zem. Garethov koniec bol teraz naklonen? pr?li? vysoko. Musel si prehodi? ruky a po ur?it? chv?li p???a? lano ove?a r?chlej?ie ako ostatn?, aby vyrovnal stratu. Osud sa mu vysmieval aj teraz. Ani v momente otcovej smrti mu nebol Gareth schopn? plne a riadne sl??i?. Ozvali sa vzdialen? zvony. Argon predst?pil do centra pozornosti a zdvihol dla? a prehovoril. "Itso ominus domi ko resepia..." Bola to p?vodn? a dnes u? be?ne nepou??van? re? Prste?a. Re? d?vnych kr??ov, ktor? pou??vali jeho predkovia po tis?c rokov. Re?, ktor? Garetha od ?tleho veku u?ili v?etci jeho u?itelia, aby ju raz mohol pou?i? a? zasadne na tr?n ako n?stupca. Argon sa z ni?oho ni? zastavil, vzhliadol a zad?val sa priamo na Garetha. Po princovom chrbte okam?ite prebehla vlna mraven?enia, ke? ho Argonove ?iariv? o?i za?ali podrobne sk?ma?. Garethova tv?r sa zaliala ?erve?ou, ke? prem???al, ?i to vidia aj ostatn? a ?i ch?pu o ?o tu pr?ve ide. Z toho poh?adu mohol jasne vy??ta?, ?e Argon dobre o vie o jeho zapojen? do atent?tu. Ale Argon v?dy zost?val tajomn?, rovnako ako v?dy odmietal necha? sa zatiahnu? do machin?ci? be?n?ch ?udsk?ch osudov. Zostane ml?a?? "Kr?? MacGil bol dobr?m vlad?rom, skuto?n?m kr??om," povedal potom Argon hlbok?m, akoby nadpozemsk?m hlasom. "Robil ?es? svojim kr??ovsk?m predkom a obohatil a posilnil toto kr??ovstvo viac, ne? ktor?ko?vek kr?? pred n?m. Jeho ?ivot mu bol odobrat? pred?asne a Boh to vie. Aj tak po sebe v?ak zanechal bohat? odkaz. Teraz je na n?s, aby sme jeho odkaz doviedli do konca. Argon sa odml?al. "Na?e kr??ovstvo Prste?a je zo v?etk?ch str?n obklopen? zlovestn?mi hrozbami. Za Ka?onom, ktor? str??i iba n?? energetick? ?t?t, ?ij? n?rody barbarov a pr??er, ktor? by n?s okam?ite roztrhali na kusy, keby mohli. Vn?tri Prste?a, na druhej strane Vyso?iny, sa rozklad? ?zemie klanu, ktor? n?m tie? neust?le ?kod?. My teraz ?ijeme v ?asoch nepoznan?ho mieru a prosperity, ale na?a bezpe?nos? je pominute?n?. Pre?o si bohovia povolali najlep?ieho z n?s v jeho najlep??ch rokoch - n??ho dobr?ho a m?dreho kr??a? Pre?o bolo jeho osudom, aby bol takto zavra?den?? V?etci sme oby?ajn? b?bky, pe?iaci vo ve?kej hre osudu. Aj v okamihu, ke? sa nach?dzame na vrchole na?ej moci, m??eme vz?p?t? skon?i? pod zemou. Ot?zka, s ktorou mus?me z?pasi? neznie o ?o by sme mali usilova? - ale k?m by sme sa mali sna?i? sta?. Argon sklonil hlavu. Garethove dlane p?lili od povrazu. Posledn? kr??ovo l??ko teraz s tup?m ?derom dosadlo na dno hlbokej hrobky. "NIE!" Ozval sa v?krik. Bola to Gwendolyn. Hystericky sa zrazu rozbehla na okraj hrobu, ako keby sn?? chcela sko?i? dovn?tra. Reece sa rozbehol za ?ou, chytil ju a strhol sp??. Kendrick tie? pribehol na pomoc. Gareth s ?ou ale nemal najmen?? s?cit, naopak, mal z nej strach. Ak si priala skon?i? tie? pod zemou, mohol to celkom dobre zariadi?. ?no, no iste, to mohol. * Thor st?l len k?sok od rakvy kr??a MacGila, ke? ho sp???ali pod zem a bol t?m poh?adom ohromen?. Kr?? si pre svoj ve?n? odpo?inok vybral najvy??ie pohorie v kr??ovstve, vzne?en? a majest?tne Kolvijsk? ?tesy, ktor?ch najvy??ie vrcholky boli po v???inu roka zahalen? v mrakoch. Oblaky boli teraz ?ahko zafarben? n?znakmi oran?ovej, zelenej, ?ltej a ru?ovej farby, ktor? vytv?ralo prv? vych?dzaj?ce slnko. Od r?na bolo ale v?etko zahalen? hmlou, ktor? sa nezdala, ?e by sa chcela dv?ha?. P?sobilo to, ako keby sa cel? kr??ovstvo oblieklo do sm?to?n?ho r?cha. Krohn, stojaci ved?a neho, zakvi?al. Vysoko nad nimi sa ozval ?al?? zvuk a ke? sa za n?m Thor obzrel, spoznal Estopheles, ktor? kr??ila nad ich hlavami a h?adela na pohreb. Thor bol st?le otrasen? zo v?etk?ch t?ch udalost?, ktor? sa odohrali po?as posledn?ch dn?. Teraz tu st?l uprostred kr??ovskej rodiny a z??astnil sa pohrebu mu?a, ktor?ho si tak r?chlo zamiloval ako vlastn?ho otca. Zdalo sa to nemo?n?. Vlastne ani nemal ?ancu sa s n?m poriadne zozn?mi?, napriek tomu k nemu od za?iatku c?til viac ne? len re?pekt k vlastn?mu kr??ovi a viac ako ku svojmu skuto?n?mu otcovi. A teraz mu ho zobrali. Viac ako na ?oko?vek in? tie? Thor nedok?zal presta? myslie? na kr??ove posledn? slov?: Ty nie si ako ostatn?. Si zvl??tny. K?m neporozumie? tomu, k?m si, toto kr??ovstvo nikdy nespozn? chv?le oddychu. ?o t?m kr?? myslel? Kto teda vlastne je? A pre?o by mal by? zvl??tny? Ako to v?etko mohol kr?? vedie?? A ?o m? osud kr??ovstva spolo?n?ho s niek?m ako je on? Nebl?znil kr??, ke? mu o tom rozpr?val? ?aleko odtia?to je ??asn? krajina. Le?? a? za Imp?riom. Dokonca a? za Krajinou drakov. Je to Krajina Druidov. Tam odtia? poch?dza tvoja matka. Mus?? sa tam vypravi? a h?ada? odpovede. Ako mohol MacGil vedie? o Thorovej matke? Ako mohol vedie?, kde ?ila? A ak? odpovede by mu mohla da?? Thor si v?dy myslel, ?e je jeho matka m?tva a my?lienka, ?e by niekde mohla by? na?ive, ho nap??ala nad?en?m. Viac ako kedyko?vek predt?m c?til t??bu sa za ?ou vyda? a pok?si? sa ju n?js?. N?js? odpovede a kone?ne odhali? tajomstvo k?m je a pre?o je in? ako ostatn?. Ke? sa rozozvu?ali zvony a MacGilovo telo za?alo klesa? pod zem, Thor prem???al o krut?ch hr?ch osudu. Pre?o mu bolo umo?nen? vidie? bud?cnos?, v ktorej bude tento skvel? mu? zavra?den?, a napriek tomu nebolo mo?n? s t?m ?oko?vek urobi?? V k?tiku du?e si prial, aby nikdy ono videnie nemal, aby nikdy nedok?zal vidie? dopredu veci, ktor? sa e?te len maj? sta?. Prial si, aby mohol by? len nevinn?m okolostojacim, rovnako ako v?etci ostatn?, a jednoducho sa len jedn?ho d?a r?no prebudi? a zisti?, ?e kr?? je m?tvy. Teraz mal ale namiesto toho pocit, ?e bol priamym ??astn?kom tej udalosti. A c?til vinu, ?e sa mu nepodarilo urobi? viac, aby tomu zabr?nil. Thor tie? prem???al o tom, ?o sa stane s kr??ovstvom teraz. Nemalo predsa kr??a. Kto bude vl?dnu?? Bude to, ako si v?etci mysleli, Gareth? Thor si len ?a?ko dok?zal predstavi? hor?? variant. Potom si prezrel tv?re v?etk?ch zhroma?den?ch a najm? strnulej tv?re urodzen?ch lordov, ktor? sa sem zi?li zo v?etk?ch k?tov kr??ovstva. Vedel, ?e s? to v?etko mocn? mu?i a z toho, ?o mu povedal Reece, vedel aj o ich hlade po moci. Nemohol si pom?c?, aby neprem???al, kto z nich by mohol by? t?m vrahom. Pod?a ich tv?r? to mohol by? ktor?ko?vek z nich. V?etci ?oskoro za?n? tvrdohlavo s?peri? o moc. Bude nakoniec kr??ovstvo roztrhnut? na kusy? Bud? sa arm?dy t?chto lordov bi? medzi sebou? A ako to ovplyvn? jeho vlastn? osud? ?o sa stane s L?giou? Bude rozpusten?? Bude kr??ovsk? arm?da rozpusten?? Vzb?ria sa Strieborn? rytieri ak bude Gareth korunovan? kr??om? Конец ознакомительного фрагмента. Текст предоставлен ООО «ЛитРес». Прочитайте эту книгу целиком, купив полную легальную версию (https://www.litres.ru/pages/biblio_book/?art=43696871&lfrom=688855901) на ЛитРес. Безопасно оплатить книгу можно банковской картой Visa, MasterCard, Maestro, со счета мобильного телефона, с платежного терминала, в салоне МТС или Связной, через PayPal, WebMoney, Яндекс.Деньги, QIWI Кошелек, бонусными картами или другим удобным Вам способом.